NÁZOR: Ochrana spotrebiteľa napriek jeho nesúhlasu alebo KS Prešov určuje, čo je pre „priemerného spotrebiteľa“ najlepšie

V nadväznosti na zverejnenie judikátu NS SR ohľadom procesných práv vedľajšieho účastníka (http://www.najpravo.sk/judikatura/obcianske-procesne-pravo/ucastnici-konania/vedlajsi-ucastnik/postup-sudu-po-vstupe-vedlajsieho-ucastnika-do-konania.html) sa mi zdá viac než vhodné dať čitateľom do pozornosti rozhodovaciu prax Prešovského krajského súdu vo forme krátkeho zamyslenia nad konkrétnym príkladom, kde Krajský súd v Prešove zrušil uznesenie Okresného súdu Humenné, ktorý odmietol odpor podaný vedľajším účastníkom.

„Napriek výslovnému tvrdeniu žalovaného, že nemá záujem, aby zaňho niekto podával opravné prostriedky, mal súd prvého stupňa uvážiť všetky skutočnosti a okolnosti dôležité pre posúdenie procesného úkonu vedľajšieho účastníka. Ako správne argumentuje vedľajší účastník, priemerný spotrebiteľ častokrát nedokáže posúdiť neprijateľné zmluvné podmienky, ktoré sú právnym základom uplatňovaného nároku a nedokáže ani využívať právne inštitúty na svoju obranu, napr. vzniesť námietku premlčania. Preto musí súd posúdiť, či prospech z takéhoto úkonu vedľajšieho účastníka nepreváži nesúhlas žalovaného, respektíve, či je namieste odmietnuť odpor vedľajšieho účastníka, ak je zjavne v prospech oprávnených záujmov, o ktorých hlavný účastník (žalovaný) nemusí byť informovaný.“ Takýto právny názor sa môžete dočítať v uznesení 16Co 24/2013 zo dňa 25.2.2013 vydaného JUDr. Annou Kovaľovou predsedníčkou senátu Krajského súdu v Prešove. Krajský súd týmto uznesením zrušil uznesenie OS Humenné, ktorým okresný súd odmietol odpor združenia na ochranu spotrebiteľa a vrátil mu ho na ďalšie konanie.

Ako dôvod odmietnutia odporu združenia na ochranu spotrebiteľa Okresný súd Humenné uviedol: „Na pojednávaní dňa ... žalovaný potvrdil, že v danej veci mu bol doručený políciou platobný rozkaz do vlastných rúk, pričom odpor voči nemu nepodal. Taktiež uviedol, že nechce, aby niekto iný za neho podával nejaké opravné prostriedky tak, aby museli byť pojednávania. Je si vedomý svojho dlhu, preto nepodával odpor proti platobnému rozkazu, aj keď nemá peniaze na vyplatenie dlhu.“, ďalej okresný súd uviedol „Navyše, podľa uznesenia Najvyššieho súdu SR zo dňa 10.10.2012, sp. zn. 6Cdo/207/2011, účinky vzniku vedľajšieho účastníctva môžu nastať len v takom konaní, v ktorom sa môže naplniť jeho zmysel a účel, teda „pomoc v spore“ niektorému z účastníkov. Takýmto konaním môže byť zásadne len sporové konanie [to však napríklad neplatí pre také štádium sporového konania, v ktorom súd rozhoduje o žalobe platobným rozkazom (tzv. skrátené konanie), kedy sa táto pomoc môže najskôr prejaviť, až keď bude proti platobnému rozkazu podaný odpor]. Ustanovenie § 93 ods. 3 O. s. p., pokiaľ ide o vznik účinkov vedľajšieho účastníctva, treba preto vykladať tak, že tieto účinky nastávajú oznámením tretej osoby súdu, že vstupuje do konania ako vedľajší účastník na strane niektorého z účastníkov, ale len v takom konaní, v ktorom môže mať tento inštitút zmysel.“

Okresný súd Humenné sa riadil judikátom NS SR sp. zn. 6Cdo/207/2011 a nesúhlasným stanoviskom odporcu. No napriek týmto dôvodom Krajský súd v Prešove rozhodol, ako je uvedené vyššie, čo ma zaujalo a myslím si, že by mali zbystriť pozornosť aj dodávatelia. Vôľa odporcu - spotrebiteľa podľa KS v Prešove nie je dôležitá. Nie je podstatné, že dlh na pojednávaní odporca uznal a neželá si, aby za neho tretí subjekt podával opravné prostriedky. (Pozn. z mimosúdnej histórie tohto prípadu: odporca počas mimosúdneho dohadovania s veriteľom dlh uznal aj písomne a uhradil 2 splátky).

Bežne som svedkom rozhodnutí Krajského súdu v Prešove, v ktorých si osvojí tvrdenie vedľajšieho účastníka bez účasti odporcu, ktoré súdu úplne postačujú na to, aby vyhlásil akékoľvek zmluvné dojednanie za neplatné s odôvodnením, že dodávateľ nepreukázal odbornú starostlivosť a teda súd je názoru, že pokiaľ by mal odporca – spotrebiteľ všetky informácie o dôsledkoch vyplývajúcich zo záväzku, do ktorého má vstúpiť, tak by s konkrétnymi dojednaniami nesúhlasil. Tu trošku odbočím s konštatovaním, že na rozhodnutie Krajského súdu Prešov, ktoré by obsahovalo názor na to, ako by malo vyzerať platne uzavreté zmluvné dojednanie so spotrebiteľom, ktoré by bolo uplatniteľné na súde, ešte len čakáme a obávam sa, že márne.

Vo vyššie citovanom uznesení išiel Krajský súd ďalej a rozhodol, že „priemerný spotrebiteľ“ o sebe a svojich záväzkoch nedokáže a nemôže rozhodovať a jeho vôľu je potrebné nahradiť názorom súdu. Môže súd sám od seba určiť, čo je najvýhodnejšie pre odporcu (a pre vedľajšieho účastníka) bez ohľadu na to, čo bolo písomne dohodnuté s veriteľom a v tomto prípade aj v priamom rozpore s prejavenou vôľou odporcu?

Na tomto prípade je zaujímavé aj to, že navrhovateľ podal voči uzneseniu 16Co 24/2013 podnet na podanie mimoriadneho dovolania generálnemu prokurátorovi. Prokurátorka Krajskej prokuratúry Prešov JUDr. Agáta Marušinová nezistila dôvod na podanie mimoriadneho dovolania s odôvodnením, že právo na vstup vedľajšieho účastníka – združenia na ochranu spotrebiteľa vyplýva priamo zo zákona a v ďalšom konaní má súd riešiť aj otázku prípadného súhlasu odporcu s podaným odporom. Zaujímalo by ma, či si pani prokurátorka všimla, že odporca svoj nesúhlas už vyjadril a tiež či si položila otázku, či môžeme ignorovať vôľu odporcu - spotrebiteľa, ktorý vie, že si peniaze požičal, dlh uznal, je si vedomý, že ho musí splatiť a neželá si, aby sa ďalej predlžovalo a predražovalo súdne konanie a aby za neho konal tretí subjekt, ktorý v prípade neúspechu v spore nenesie žiadne riziko. Žiadnym rizikom myslím to, že podľa mojich skúseností niektoré občianske združenia na ochranu spotrebiteľa, neplatia svoje záväzky z prehratých sporov a rátajú s tým, že nedisponujú exekúciou postihnuteľným majetkom, pretože majetkom nadobudnutým z vyhratých sporov disponuje len zastupujúci advokát.

Na záver by som chcel vyjadriť znepokojenie nad smerom, ktorým sa uberá judikatúra na ochranu spotrebiteľa v našom priestore. Vďaka často jednostrannému a zo súvislostí vytrhnutému výkladu slovenských právnych noriem na ochranu spotrebiteľa cez právne normy a judikáty európskej únie je situácia pre dodávateľov čoraz neprehľadnejšia.

Autor: Michal Havrlent
Ilustračné foto: najprávo.sk