Návrh zákona o štátnej službe pri výkone súdnictva

Ministerstvo spravodlivosti SR predložilo tento týždeň o medzirezortného pripomienkového konania návrh zákona o štátnej službe pri výkone súdnictva a o zmene a doplnení niektorých zákonov.

Týmto právnym predpisom navrhuje zaviesť ucelená právna úprava štátnozamestnaneckých vzťahov v súvislosti s  vykonávaním štátnej služby štátnymi zamestnancami plniacimi úlohy pri výkone súdnictva na súdoch v rámci jedného právneho predpisu. V návrhu zákona sa systematicky upravujú v samostatných častiach (hlavách) jednotlivé kategórie súdnych úradníkov a to vyšší súdni úradníci, súdni tajomníci, probační a mediační úradníci, justiční čakatelia a asistenti. V prílohách k zákonu sa vypočítavajú úkony, ktoré budú jednotliví súdni úradníci oprávnení vykonávať.

Zvýšenie tarifného platu

Súčasné nastavenie platových tried a zaraďovanie do nich vedie podľa ministerstva k zníženiu stabilizácie personálneho obsadenia súdov. Predkladateľ sa snažil nastaviť tarifné platy tak, aby sa zvýšila motivácia pre vykonávanie týchto profesií. Navrhuje sa prepojiť koncepciu kariérneho rastu, justičného vzdelávania a odmeňovania s cieľom v čo najširšej miere stabilizovať personálne obsadenie súdov. Štátnemu zamestnancovi bude patriť obdobne ako doteraz funkcia v platovej triede podľa osobitného predpisu, ktorým je zákon č. 55/2017 Z. z. o štátnej službe a o zmene a doplnení niektorých zákonov.

Tarifný plat na účely návrhu zákona tvorí:

a) platová tarifa v príslušnej platovej triede podľa zákona č. 55/2017 Z. z. o štátnej službe a o zmene a doplnení niektorých zákonov  zvýšená  o tridsať percent,

b) zvýšenie platovej tarify podľa zákona č. 55/2017 Z. z. o štátnej službe a o zmene a doplnení niektorých zákonov. Štátnemu zamestnancovi, ktorý úspešne absolvuje atestačnú skúšku podľa § 19 ods. 7 návrhu zákona, bude patriť zvýšenie tridsať percent z tejto zvýšenej platovej tarify.

Rozšírenie možností upustenia od výberového konania

Snahou predkladateľa je ďalej umožniť prijať občana do dočasnej štátnej služby bez výberového konania vo vymedzených prípadoch, napríklad na zastupovanie štátneho zamestnanca, ktorý je uznaný za dočasne práceneschopného, alebo ktorý je na materskej (rodičovskej) dovolenke.

„Enormná záťaž  súdov si v súčasnosti odôvodnene vyžaduje, aby aspoň vo vymedzených prípadoch bolo možné dočasne efektívnym spôsobom obsadiť voľné štátnozamestnanecké miesto bez zložitej a zdĺhavejšej procedúry výberového konania. Tento mechanizmus, ktorý v minulosti upravoval zákon  č. 400/2009 Z. z. o štátnej službe a o zmene a doplnení niektorých zákonov, mal v aplikačnej praxi na súdoch svoje relevantné opodstatnenie. Jeho prínosom bolo okrem iného aj eliminovanie prieťahov na súdoch.“ uvádza ministerstvo v dôvodovej správe k návrhu zákona.

Justičné vzdelávanie

Navrhovaný zákon tiež upravuje tzv. justičné vzdelávanie ako samostatnú formu vzdelávania, ktorej cieľom je rozvíjať kvalifikáciu pracovnej sily pôsobiacej v rezorte justície. Je zamerané na nepretržitú inováciu profesionálnych znalostí štátnych zamestnancov. Právna úprava kladie dôraz na zabezpečovanie vzdelávania primárne Ministerstvom spravodlivosti Slovenskej republiky a Justičnou akadémiou Slovenskej republiky. Justičné vzdelávanie bude prebiehať v dvoch fázach ako všeobecné justičné vzdelávanie a ako odborné justičné vzdelávanie.

Všeobecné justičné vzdelávanie bude povinný absolvovať každý štátny zamestnanec. Bude zamerané na získanie teoretických vedomostí a pracovných zručností nevyhnutne potrebných na výkon štátnej služby v justícii.

Odborným justičným vzdelávaním sa rozumie odborné vzdelávanie asistentov, súdnych tajomníkov, vyšších súdnych úradníkov, probačných a mediačných úradníkov, ktoré sa bude uskutočňovať najmä v odborných vzdelávacích kurzoch; odborné justičné vzdelávanie bude nadväzovať na všeobecné justičné vzdelávanie.

Justičné vzdelávanie bude ukončené atestačnou skúškou. Štátny zamestnanec bude môcť opakovane absolvovať atestačnú skúšku najskôr po šiestich mesiacoch odo dňa jej neúspešného vykonania. Neúspešné vykonanie atestačnej skúšky nebude mať vplyv na štátnozamestnanecký pomer štátneho zamestnanca. Ak štátny zamestnanec úspešne absolvuje atestačnú skúšku zákona, bude mu priznané zvýšenie tridsať percent zo zvýšenej platovej tarify.

Podotýkame, že podľa navrhovaného prechodného ustanovenia štátny zamestnanec, ktorý k 1. januáru 2019 (t. j. navrhovanému dátumu účinnosti tohto zákona) vykonáva štátnu službu vo funkcii vyšší súdny úradník, probačný a mediačný úradník, súdny tajomník a asistent, je povinný absolvovať justičné vzdelávanie v lehotách určených odo dňa účinnosti tohto zákona.

Z pripomienkového konania

Na portáli slov-lex pomaly pribúdajú pripomienky verejnosti k tomuto návrhu zákona. Z pripomienok vyberáme:

• „Zákonodarca opomenul v tomto zákone upraviť štátnozamestnanecké vzťahy v súvislosti s vykonávaním štátnej služby štátnymi zamestnancami plniacimi úlohy v správe súdu na okresných súdoch, krajských súdoch. Správa súdu bola vyňatá z tohto zákona. Je potrebné doplniť do § 1 aj štátnych zamestnancov plniacich úlohy v správe súdu. Doplniť v § 2 štátnych zamestnancov v správe súdu a to o rozpočtára, účtovníka, personalistu.“
• „Zákonodarca opomenul v tomto zákone tú skutočnosť, že na súdoch v SR vykonávajú funkciu vyššieho súdneho úradníka aj tí štátni zamestnanci, ktorí majú ukončené vysokoškolské vzdelanie prvého stupňa v študijnom odboru právo. Na základe doteraz platného zákona č. 549/2003 Z. z., ktorý bude zrušený novým zákonom, v zmysle § 24 ods. 1 pred bodkočiarkou, "Vyšší súdny úradník, ktorý ku dňu účinnosti tohto zákona vykonáva činnosť vyššieho súdneho úradníka, sa považuje za vyššieho súdneho úradníka podľa tohto zákona". Doposiaľ teda na základe zákona č. 549/2003 Z. z. môže funkciu vyššieho súdneho úradníka vykonávať i štátny zamestnanec s titulom Bc. Bolo by vhodné doplniť do § 3 navrhovaného zákona tú skutočnosť, že tí vyšší súdni úradníci, ktorí ku dňu účinnosti tohto navrhovaného zákona vykonávajú činnosť vyššieho súdneho úradníka, by sa i naďalej považovali za vyššieho súdneho úradníka i podľa navrhovaného zákona.“
• „K atestačnej skúške: Je potrebné presne definovať ako bude vykonávaná atestačná skúška, keďže to nie je nijakým spôsobom definované. Ak má niekto 10, 15, 20 alebo aj viac rokov odpracovaných v rezorte na čo ešte potrebuje vykonávať atestačnú skúšku? Už aj vzhľadom na dĺžku praxe v rezorte, v ktorom dlhé roky odpracoval za smiešny plat mu patrí zvýšenie mzdy aj bez atestačnej skúšky. Noví zamestnanci súdu, ktorí nastúpia do práce po prijatí zákona, ak chcú zvýšenie platu o 30% mali by robiť skúšku, lebo nemajú prax, starí zamestnanci by mali dostať výnimku z dôvodu dlhoročnej praxe v rezorte. V iných odvetviach (policajti, vojaci) okrem mzdy je v osobitnom zákone definovaný aj sociálny program pre zamestnancov v tomto zákone táto časť chýba. Na súdoch časť zamestnancov už roky poberá 13. a 14. plat, pričom ostatným zamestnancom nie je vyplácaný – ide o diskrimináciu časti zamestnancov justície. 13. a 14. plat by tiež mal byť zahrnutý v tomto zákone. Je diskriminačné, ak zamestnanci (časť týchto zamestnancov) na jednom pracovisku majú zamestnávateľom, ktorým je štát platené rehabilitácie a ostatní nie. V iných organizáciách sú rehabilitácie, pokiaľ ich zamestnávateľ prepláca poskytované všetkým zamestnancom, preto by bolo dobre, aby tam bolo uvedené, že zamestnanci, ktorí odpracovali v rezorte 15 a viac rokov majú nárok na rehabilitácie. Predsa ide o sedavé zamestnanie a po takých dlhých rokoch si zaslúžia rehabilitácie. V súčasnosti sa stáva, že pri každoročnom zvyšovaní minimálnej mzdy sa najnižšie tabuľkové platy v justícii dostávajú pod minimálnu mzdu. Bolo by dobre, aby tam bolo uvedené, že o sumu, o ktorú stúpne minimálna mzda, zvýši sa aj náš plat. Rovnako za odpracované roky v rezorte, aby sa nezvyšoval príplatok o 1%, ale minimálne o sumu 20,-eur ročne, lebo je minimálny rozdiel medzi zamestnancom, ktorý nastúpi na súd a tým, ktorý má odpracovaných 20 rokov. Zvýšenie platu o 5,-eur za odrobený rok je smiešne.“
• „Nakoľko zákon predpokladá aktívny proces justičného vzdelávania vyšších súdnych úradníkov je v tejto veci potrebné podotknúť, že takéto vzdelávanie by sa malo odzrkadliť v praxi tým, že by vyšší súdny úradníci v rámci svojho pracovného zaradenia pravidelne rotovali pri vybavovaní jednotlivých súdnych agiend. Takáto rotácia by zabezpečila, že teoretické poznatky získané v rámci justičného vzdelávania by boli doplnené praktickými skúsenosťami a znalosťami, ktoré by mali pozitívny vplyv nie len na vzdelanostnú kvalitu zamestnancov, ich komplexný rozhľad v oblasti súdnictva (a tým aj skvalitnenie rozhodovacej činnosti súdu), ale aj na výsledky atestačnej, justičnej skúšky. Zavedením tohto modelu by sa zabránilo, aby poznatky získané pri vzdelávaní zostali len v teoretickej rovine, ktorá sama osebe nemá až taký výrazný vplyv na výsledky súdnej činnosti.“

Viac k návrhu zákona o štátnej službe pri výkone súdnictva si prečítajte TU.

Zdroj: slov-lex
Ilustračné foto: najprávo.sk