KS Prešov: Indosáciou zmenky sa zrejme obchádza právo EÚ

Krajský súd v Prešove sa obrátil na Súdny dvor Európskej únie s ďalšou prejudiciálnou otázkou. Zaujíma ho, či právna úprava, ktorá vnútroštátnemu súdu rozhodujúcemu o právach z indosovanej zmenky neumožňuje v zásade v žiadnej fáze konania ex offo preskúmať zmluvu a kauzu právneho vzťahu a prípadnú nekalú povahu zmluvnej podmienky a tiež prípadné porušenie zákona upravujúceho dôsledky neuvedenia RPMN v zmluve o spotrebiteľskom úvere, z ktorej zmenka vznikla, je v súlade s európskou legislatívou.

Vymáhanie plnení z neprijateľných zmluvných podmienok

Vo veci vedenej na Krajskom súde Prešov si uplatňuje žalobca právo zo zmenky, ktorá má základ v zmluve o spotrebiteľskom úvere. Odvolací súd to zistil len po pripojení iného súdneho spisu (exekučného) v ktorom právny predchodca žalobcu vymáhal plnenie zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere na základe rozhodcovského rozsudku. Zmluva o spotrebiteľskom úvere už bola vyhodnotená v minulosti v exekučnom konaní ako rozporná s únijným právom, keďže v zmluve nebol uvedený údaj RPMN (ročná percentuálna miera nákladov – pozn. redakcie) a v zmluve bola obsiahnutá sankcia, ktorá bola v aplikačnej praxi súdov vyhodnotená ako neprijateľná zmluvná podmienka, konkrétne úrok z omeškania vo výške 91,25 % ročne.

„Zdá sa, že indosáciou zmenky sa sleduje obídenie práva Európskej únie. Súd totiž v konaní o právach z indosovanej zmenky v zásade neskúma kauzu pôvodného právneho vzťahu, z ktorého zmenka vznikla (najmä § 495 Občianskeho zákonníka a § 17 zmenkového zákona). Tak vzniká obava, že právna konštrukcia indosácie zmenky s využitím tretej osoby (indosatára) umožní od spotrebiteľa vymôcť jednak plnenie z neprijateľnej zmluvnej podmienky a jednak plnenie úrokov a poplatkov v rozpore s povinnosťou dodávateľa uvádzať RPMN. Súd totiž v zásade nie je oprávnený v konaní o právach z indosovanej zmenky posudzovať právny dôvod a povahu právneho vzťahu, z ktorého zmenka vznikla. Na týchto zásadách založil žalobca svoj návrh zo zmenky." uvádza sa v uznesení Krajského súdu Prešov.

Ex offo súdna kontrola aj v konaní o vydanie platobného rozkazu

Súd poukázal tiež na to, že Súdny dvor Európskej únie v rozsudku C-618/10 riešil obdobný právny problém a konštatoval rozpor právnej úpravy členského štátu, ktorá neumožňovala súdu vykonať ex offo súdnu kontrolu v konaní o vydanie platobného rozkazu. V tomto rozsudku sa uvádza: „Smernica Rady 93/13/EHS z 5. apríla 1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách sa má vykladať v tom zmysle, že jej odporuje právna úprava členského štátu, akou je právna úprava dotknutá vo veci samej, ktorá vnútroštátnemu súdu rozhodujúcemu o návrhu na vydanie platobného rozkazu neumožňuje ani a limine, ani v ktorejkoľvek inej fáze konania ex offo preskúmať prípadnú nekalú povahu podmienky týkajúcej sa úrokov z omeškania, ktorá je súčasťou zmluvy uzatvorenej medzi predajcom alebo dodávateľom a spotrebiteľom, ak spotrebiteľ nepodá odpor."

Otázna je podľa prešovského krajského súdu súladnosť vnútroštátneho práva s princípom efektivity únijného práva a či právna úprava, akou je relevantná právna úprava vo veci samej neprimerane sťažuje až na hranici úplného znemožnenia spotrebiteľovi výkon jeho práv na ochranu pred nekalými zmluvnými podmienkami v spotrebiteľských zmluvách a na ochranu pred porušovaním povinnosti dodávateľa uvádzať RPMN v zmluvách o spotrebiteľskom úvere.

Spotrebiteľ nemôže poukázať na nekalé zmluvné podmienky

„Zdá sa, že po indosácii zmenky vzniká ešte väčšie nebezpečenstvo porušenia práv spotrebiteľa než v rozhodcovskom konaní, pretože po indosácii zmenky nielenže je obava, že spotrebiteľ nepoukáže na nekalé zmluvné podmienky, ale ani na ne v zásade poukázať nemôže. Rovnako sa znemožňuje spotrebiteľovi poukázať na porušenie práv, ktoré sú mu garantované za stavu, že sa v zmluve o spotrebiteľskom úvere neuviedol údaj o RPMN. Spotrebiteľ nemá takmer žiadnu možnosť vstúpiť do vzťahu medzi indosantom a indosatárom. Z obsahu spisu nie je možné vyvodiť konanie indosatára (žalobcu) na škodu spotrebiteľa a spotrebiteľ má značne sťažené podmienky podľa § 17 zmenkového zákona poukázať na porušenie jeho práv zo zmluvy a sťažené podmienky poukázať na kauzu právneho vzťahu, z ktorého zmenka vznikla." konštatuje sa v rozhodnutí, pod ktorým je podpísaný predseda senátu JUDr. Peter Straka, ktorý je v súčasnosti aj členom Súdnej rady Slovenskej republiky.

Podľa súdu, ak Súdny dvor EÚ odpovie na otázku kladne, súd môže posudzovať spotrebiteľskú zmluvu napriek indosácii zmenky a napriek prísnej formálnosti a abstraktnosti zmenkového práva a tak sa súdu otvorí možnosť vykonať ex offo súdnu kontrolu neprijateľnosti zmluvných podmienok a možnosť ex offo kontroly, či nejde o zmluvu bezúročnú a bez poplatkov z dôvodu neuvedenia RPMN.

Celé znenie prejudiciálnej otázky

Súd vzhľadom k uvedenému predložil Súdnemu dvoru EÚ prejudiciálnu otázku v znení: „Či sa má čl. 6 ods. 1 smernice Rady 93/13/EHS z 5. apríla 1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách a čl. 4 smernice Rady 87/102/EHS z 22. decembra 1986 o aproximácii zákonov, iných právnych predpisov a správnych opatrení členských štátov, ktoré sa týkajú spotrebiteľského úveru, vykladať v tom zmysle, že jej odporuje právna úprava členského štátu, akou je právna úprava dotknutá vo veci samej, ktorá vnútroštátnemu súdu rozhodujúcemu o právach z indosovanej zmenky, neumožňuje v zásade v žiadnej fáze konania ex offo preskúmať zmluvu a kauzu právneho vzťahu a prípadnú nekalú povahu zmluvnej podmienky a tiež prípadné porušenie zákona upravujúceho dôsledky neuvedenia RPMN v zmluve o spotrebiteľskom úvere, z ktorej zmenka vznikla."

Zdroj a ilustračné foto: najprávo.sk