Kaliňák nám je v pätách alebo ako ľudí dokážu zmanipulovať médiá
18.5. 2013, 09:36 | Slavomíra HenčekováTitulky v novinách a na internete hlásia: „Za neohlásenie dlhšieho vycestovania zo štátu pripravil Kaliňák pokuty;"[1] „Kaliňák mnohých Slovákov rozosmial i nahneval: Odídeme! Nie na 90 dní, ale navždy!"[2] spolu s vtipmi, že minister môže aj za prehru našich hokejistov na majstrovstvách sveta 2013 a podobné vtípky na jeho adresu. Mnohí hovoria o návrate boľševizmu, komunizmu, konci právneho štátu a mnohých iných označeniach, ktorých obsah im je evidentne neznámy.
Ani na jednej zo stránok mienkotvorných denníkov sa človek nedopátra odkazu na vládny návrh novely zákona č. 253/1998 Z.z. o hlásení pobytu občanov Slovenskej republiky a registri obyvateľov Slovenskej republiky, ktorý ma byť jadrom celého problému. Poďme sa na tento vládny návrh bez zbytočných emócií pozrieť z právnej stránky.
Rozborom bude nielen vládny návrh, ale aj dôvodová správa, ktoré sú dostupné (ako vždy) na stránke Národnej rady SR.[3] Základný zámer vládneho návrhu je vytvorenie právneho základu registra fyzických osôb, ktorý bude jedným zo štyroch základných registrov v rámci koncepcie informatizácie verejnej správy.[4] Týmto základným zámerom sa však médiá vôbec nezaoberali. Najviac ich pobúrilo, že „štátu treba nahlasovať cesty do zahraničia, ak mimo domova strávite vyše 90 dní. Ak neoznámite, kde a ako dlho budete, môžete dostať pokutu, pretože spravíte priestupok."[5] Vládny návrh však neprináša žiadne veľké novum. To, že „štátu treba nahlasovať cesty do zahraničia, ak mimo domova strávite viac ako 90 dní" platí aj dnes. Ustanovuje to § 9 zákona č. 253/1998 Z. z. pred aktuálnou novelizáciou s názvom „Pobyt občana v zahraničí": Občan, ktorý má trvalý pobyt na území Slovenskej republiky a ktorý sa pripravuje na vycestovanie do zahraničia na dobu dlhšiu ako 90 dní, pred vycestovaním ohlási túto skutočnosť ohlasovni v mieste trvalého pobytu; v ohlásení uvedie štát a miesto pobytu a predpokladanú dobu pobytu.
Vládny návrh v bode 16 navrhuje nasledujúcu zmenu: 16. V § 9 sa slovo „ohlási" nahrádza slovami „je povinný ohlásiť"[6]. A to je celá zmena v tejto oblasti, ktorú média považujú za tak škandalóznu – nahradenie slovíčka ohlási za spojenie slov je povinný ohlásiť. Dôvodová správa k tomuto bodu uvádza: Navrhovaná zmena ukladá priamo povinnosť občana, ktorý sa pripravuje na vycestovanie do zahraničia na dobu dlhšiu ako 90 dní, ohlásiť túto skutočnosť príslušnej ohlasovni pobytu. Nesplnenie si uvedenej povinnosti umožní správnemu orgánu postih fyzickej osoby podľa zákona SNR č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov. Doterajší stav neukladal občanovi výslovne povinnosť danú skutočnosť ohlásiť. Občania často nerozlišujú v právnom predpise ak je povinnosť ustanovená slovesom bez použitia slova povinný.[7] Je pravda, že si ľudia slovíčko „ohlási" môžu vykladať rôzne. V záujme právnej istoty nevidím problém v tom, aby bolo slovíčko ohlási nahradené je povinný ohlásiť (najmä v súvislosti s výkladom slovíčka „vymenúva", ktorý by nespôsoboval problémy, ak by bol nahradený spojením „je povinný vymenovať"). Možno by sme sa mali skôr zamyslieť nad tým, prečo takéto striktné jazykové vymedzenie právnych ustanovení potrebujeme. Ale to je o inom.
Ďalší problém spočíval v tom, že „ak neoznámite, kde a ako dlho budete, môžete dostať pokutu, pretože spravíte priestupok." Poďme sa pozrieť, ako to s tým sankcionovaním skutočne je. Zákon č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení pred aktuálnou novelizáciou v § 21 ods. 1 písm. b) uvádza: priestupku sa dopustí ten, kto úmyselne uvedie nesprávny alebo neúplný údaj orgánu štátnej správy alebo obci, inej právnickej osobe alebo im požadovaný údaj zatají, hoci má povinnosť takýto údaj uviesť. Možnosť sankcionovať neohlásenie pobytu v zahraničí na viac ako 90 dní tu teda bola aj pred aktuálnou novelizáciou. Opäť žiadna senzácia.
Za neohlásenie pobytu v zahraničí nad 90 dní by tak hrozila sankcia maximálne 33 eur.[8] Navyše sa neohlásenie pobytu de facto tak či tak nesankcionuje. Ide tu o nepriame donútenie – hrozbu sankciou, ktoré má slúžiť na to, aby občanov donútilo v tej najmiernejšej forme plniť si svoje zákonné povinnosti. Otázka by mohla znieť, či by nemalo byť plnenie si zákonných povinností samozrejmosťou. Požadujeme to od štátu, no sami občania sme v tom nedôslední. Ale to sme opäť niekde inde.
Každá minca má dve strany. A každá sporná otázka taktiež. Médiá sa na vec pozreli výlučne len z tej protištátne naladenej strany. Pravda však býva kdesi uprostred a preto sa skúsme zamyslieť, aké pozitíva by daná nepatrná zmena zákona mohla priniesť. Skúsim sa (tak ako médiá) zbaviť právnickej hantírky, aby bola vec prístupná širšiemu publiku.
Novela zákona sa snaží o vynútenie si splnenia povinnosti ohlásiť dlhodobejší pobyt v cudzine. Načo také ohlásenie môže byť štátu dobré? Možno napríklad na to, aby vedel, kam vám doručiť písomnosti. Zoberme si hypotetický príklad: máte všetkého dosť a tak odcestujete do zahraničia, nikomu nedáte vedieť, kam presne. Žijete si tam spokojným životom preč od všetkých starostí, ktorá vám domovina priniesla. Napokon sa vám začne za domovom cnieť, zistite napríklad, že americký sen je utópiou a rozhodnete sa po niekoľkých mesiacoch, možno aj rokoch, do milovanej vlasti vrátiť. Ak nebudete vyhlásený za mŕtveho, dopadli ste ešte celkom dobre. I tak vás však môže čakať nemilé prekvapenie vo forme právoplatného rozhodnutia súdu napríklad za to, že ste niekomu údajne dlhovali určitú finančnú čiastku a keďže sa vám nepodarilo doručiť žalobu, neospravedlnili ste svoju účasť na pojednávaní, k žalobe ste sa nevyjadrili, bolo konané vo vašej neprítomnosti s opatrovníkom. Odvolacia lehota dávno uplynula, na krku máte exekúciu. Možno bol váš dlh dávno premlčaný, možno ste ho aj vyrovnali, ale žalobca mal chaos vo vlastnej evidencii. A vy ste sa tak pripravili o možnosť brániť sa.
Na koniec mi dovoľte ešte pár slov. Ak vám nabudúce médiá ponúknu akúkoľvek senzáciu, skúste si ju najprv overiť z pôvodných zdrojov, skúste zvážiť, ktoré argumenty by mohli byť pravdivé, ktoré sú k danej veci relevantné, skúste sa na vec pozrieť z oboch strán, z viacerých zdrojov a hlavne, skúste sa nad tým všetkým zamyslieť. Tak nepodliehajte panike a pokojne vybaľte kufor. Zhasínať zatiaľ nie je potrebné.
Bc. Slavomíra Henčeková
študentka 5. ročníka
Právnickej fakulty Univerzity Komenského v Bratislave
Odkazy a citácie:
[3] http://www.nrsr.sk/web/Default.aspx?sid=zakony/zakon&MasterID=4361
[4] Viac oficiálnych informácii o informatizácii verejnej správy nájdete na http://www.informatizacia.sk/narodna-koncepcia-informatizacie-verejnej-spravy/1306s
[6] http://www.nrsr.sk/web/Dynamic/Download.aspx?DocID=381061
[7] http://www.nrsr.sk/web/Dynamic/Download.aspx?DocID=381062
[8] § 13 ods. 1 zákona č. 372/1990 Zb. o priestupkoch
Ilustračné foto: najprávo.sk