Najprávo.sk - najlepší právny poradca

IVAN RUMANA: Súdne rozhodnutie nepredstavuje iba akt aplikácie práva

23.10. 2012, 21:38 |  Martin Husovec

JUDr. Ivan Rumana (nar. 1969) je sudcom Najvyššieho súdu Slovenskej republiky od roku 2005. Pôsobí na správnom kolégiu Najvyššieho súdu ako predseda senátu a zaoberá sa najmä súdnym prieskumom zákonnosti rozhodnutí Úradu priemyselného vlastníctva SR, Finančného riaditeľstva SR a Protimonopolného úradu SR. Presadzuje myšlienku súdneho precedensu ako prameňa práva v SR. O odpovede na pár otázok týkajúcich sa výkonu jeho práce ho požiadal Mgr. Martin Husovec z EISi.

Váš senát je známy tým, že pri agende sporov Úradu priemyselného vlasníctva SR (t.j. pri odvolaniach voči rozhodnutiam Krajského súdu v Banskej Bystrici) aplikuje na slovenské pomery skutočne veľmi citlivo únijné právo. Dodnes si pamätám váš rozsudok z roku 2007, kde ste zdôrazňovali, že znenie bývalého zákona o ochranných známkach bolo od 1.5.2004 „prelomené výkladom konformným s právom Európske únie". Čím to je, že nie všetky senáty sú rovnako citlivé na únijné právo?

V tom čase sme boli špecializovaným senátom na veci priemyselného vlastníctva. Vstupom do európskej únie pre sudcov nastala nová situácia, pretože dovtedajšie metódy výkladu práva národného práva boli rozšírené o povinnosť euro konformného výkladu, cez ktorý sme sa snažili obrusovať ostré hrany dikcie zákona a výkladu právnych pozitivistov.

Je priemyselnoprávna agenda v pôsobnosti správneho kolégia rozvrhovaná rovnomerne medzi všetky senáty alebo existujú niektoré senáty, ktoré sa tejto agende venujú vo väčšej miere?

Rovnomerne medzi všetky tzv. všeobecné senáty ( t.j. okrem senátov pre sociálne veci a azyl, ktoré sú špecializované).

Majú sudcovia správneho kolégia Najvyššieho súdu k dispozícií aj nejaké osobitné odborné vybavenie pre túto agendu? Existuje u týchto senátov napríklad osobitný prístup k špecializovanej literatúre alebo databázam?

Žiaľ nie. Pokiaľ si sudca sám nejakú databázu nevytvoril. V súčasnosti týchto vecí nie je veľa, ročný nápad do 5 vecí na senát je málo a spory priemyselného vlastníctva sa stali ohrozeným druhom.

Sú konkrétne odborné časopisy, ktoré zvyknú viac pôsobiť na formovanie odborného názoru sudcov?

Štúdium a poznanie odborných časopisov súvisí práve so špecializáciou sudcov. V rozhodovacej činnosti sme skôr využívali poznatky zo seminárov organizovaných OHIMom v Alicante.

Keďže agenda priemyselných práv a najmä práva ochanných známok, ktoré riešite azda najčastejšie, je silne harmonizovaná v EÚ, viete nám priblížiť ako priebieha napríklad u vás rešerš vo vzťahu k dostupnej literatúre a rozsudkom Súdneho dvora EÚ po vlastnom prijatí prípadu?

Najvyšší súd v správnom súdnictve v preskúmava rozhodnutia Úradu priemyselného vlastníctva SR ako odvolací súd. Spravidla súčasťou odvolania je už aj poukaz na konkrétny rozsudok Súdneho dvora EU, ktorý vytvára pre žalobcu priaznivejší právny režim ako vnútroštátny zákon. Dôležité je vyhodnotiť , či rozsudok možno vztiahnuť na daný skutkový stav. Nie sme krajinou, kde by boli prameňom práva súdne precedensy, sme zvyknutí aplikovať texty zákonov a vykonávať formálnu subsumpciu. Hľadanie ratia decidendi v rozsudkoch Súdneho dvora nie je ľahké. Niekoľko krát sme boli v pokušení položiť predbežnú otázku Súdnemu dvoru. Vec sme však vždy vyriešili eurokonformným výkladom.

Nevýhodou je, že staršie rozsudky Súdneho dvora nie sú publikované v prehľadných zbierkach. Niektoré nie sú publikované ani angličtine. Rešeršná pomoc amicus curiea by v tomto prípade bola medzi sudcami vítaná.

Existuje v tejto oblasti špecializácie aj určitá koordinácia so sudcami obchonoprávneho kolégia, ktorý zas riešia bežnú sporovú agendu z priemyselných práv?

Pred rozhodnutím v správnom súdnictve spravidla zisťujeme, či vo veci neprebieha aj obchodnoprávny spor, prípadne či už neexistuje rozsudok, ktorý by predchádzal.

Aký je Váš názor na špecializáciu súdov obecne? Je podľa vás správne, že existujú namiesto jedného civilného kolégia rovno dve - občianske a obchodné kolégium? Priznám sa, že najmä z pohľadu deliktného práva mi takéto delenie nedáva zmysel.

Som zástancom špecializácie sudcov v oblasti správneho súdnictva, ktorá umožňuje vytvárať pridanú hodnotu v rozhodovacej činnosti.

Rozdelenie súkromnoprávnej agendy na občianskoprávnu a obchodnú tiež možno vnímať ako špecializáciu.

Pred nemeckým Najvyšším spolkovým súdom (BGH) existujú okrem základného rozdelenia na civilné a trestné senáty aj osobitné špecializované senáty (ZR I. až XII.) ako napr. senát pre autorské a priemyselné práva (ZR I.) alebo senát pre právo obchodných spoločností (ZR II.). Znamená to síce, že rozhodovanie v určitej oblasti je koncentrované do rúk jedného senátu, no na strane druhej je tak vytvorený priestor pre väčšiu vnútornú konzistentnosť a lepšiu kvalitu rozhodnutí. V západných štátoch je zdá sa úplne akceptovateľné, že osobnosti takýchto senátov ako Sir Robin Jacob (Anglicko) alebo prof. Dr. Bornkamm (Nemecko) majú potom rozhodujúci vplyv na rozhodovaciu činnosť vo svojom „fachu". Aký na to máte celkovo názor? Je niečo podobné možné podľa vás aj na Slovensku?

Nepoznám organizáciu výkonu súdnictva na BGH.

Počas stáže na The Supreme Court of Ireland som mal možnosť spoznať ako funguje súd ktorý vydáva precedensy a akým spôsobom sa zabezpečuje jednotnosť rozhodovacej činnosti. Súd nižšieho stupňa sa musel formou žiadosti o predbežnú otázku (obdobne ako teraz je známe konanie o prejudiciálnej otázke pred Súdnym dvorom EU) obrátiť na najvyšší súd, ak si nebol istý ohľadne výkladu aplikovateľného práva. Výklad práva a tvorbu precedensov uskutočňoval výlučne najvyšší súd, ktorý pozostával z 8 sudcov. Zloženie senátov určoval predseda súdu podľa špecializácie sudcov.

Myšlienkovú konzistentnosť v špecializovanej rozhodovacej činnosti najvyššieho súdu najmä v oblasti práva duševného vlastníctva, finančného práva a protimonopolného práva je možné zabezpečiť rozhodovaním iba v špecializovanom senáte. U nás je zásadnou prekážkou legislatívna úprava zásady zákonného sudcu, ktorá vylučuje, aby veci určitého druhu na najvyššom súde rozhodoval iba jeden senát. Pravidlo rozdeľovania nápadu náhodným výberom, ktoré je určené pre okresný a krajský súd nemusí byť vhodné pre najvyšší súd, ktorý by mal byť garantom jednotného právneho názoru.

Ak ide o vytvorenie súdneho precedensu a následne jeho uvedenie do praxe, súdne rozhodnutie nepredstavuje iba akt aplikácie práva, ale ide o tvorbu resp. konštitutívne dotváranie práva.

Môže a mala by podľa vás občianska spoločnosť taktiež participovať na rozhodovacej činnosti súdov?

Nie som zástancom laického prvku priamo v rozhodovacej činnosti súdov. Potreba špecializácie nám naznačuje, že laický prvok sa v správnom súdnictve nedá uplatniť, a to ani na strane účastníkov konania, kde občiansky súdny poriadok vyžaduje povinné právne zastúpenie.

Naša organizácia EISi podala od konca roka 2011 z vlastnej iniciatívy už štyri tzv. amicus curiea podania. Ako nestranný pozorovateľ sa nimi snažíme v juristicky alebo spoločensky významných sporoch upozorniť na odborné argumenty, ktoré by sudca mal pri svojom rozhodovaní zvážiť. Myslíte si, že má takáto aktivita význam?

Neviem to posúdiť. Zrejme bude závisieť od druhu konania. V správnom súdnictve sme viazaní dôvodmi žaloby. Osobne rešeršnú a informačnú pomoc by som uvítal, avšak niektorá zo strán by mohla mať námietky, že sa tým zasahuje do procesu a zvýhodňuje niektorý z účastníkov.

Slovenské súdy majú dnes zlý „imidž" v očiach verejnosti. Nemyslíte si, že by ho sudcovia dokázali trošku korigovať keby o svojej rozhodovacej činnosti viac informovali sami prostredníctvom tlačových správ? Tie by mohli otvoriť súd verejnosti keďže sudca by sám prehováral k občanom o svojom rozhodnutí a zároveň si zachovával zodpovedajúci odstup. Nepochybujem, že by tieto informácie boli aj mnohokrát presnejšie a jasnejšie ako články z novín. Navyše sudcovia, a nie média, by vyberali svoje rozhodnutia, o ktorých má byť laická alebo odborná verejnosť informovaná.

Súhlasím s tým, že vo veciach zásadného významu, ktoré môžu vyvolať polemiku je vhodné, aby sudcovia verejne objasnili rozsudok formou debrífingu, na ktorom by sa zúčastnila odborná verejnosť. Túto metódu som videl na Súdnom dvore EU v Luxemburgu, kde objasnenie rozsudku uskutočňovali asistenti sudcov.

Náš senát obdobný debrífing uskutočnil za účasti účastníkov konania a odbornej verejnosti v jednej protimonopolnej veci a v niekoľkých daňových veciach. Osobne považujem získanie spätnej väzby od odbornej verejnosti na rozsudok za dôležité. 

Ilustračné foto: stock.xchng 


Najprávo.sk - najlepší právny poradca