Formálne žaloby na manželov a ex-manželov musia skončiť

Na portál najpravo.sk sa obrátil sudca jedného zo slovenských okresných súdov, ktorý chcel upriamiť pozornosť na množstvo zbytočných súdnych konaní, ktoré prebiehajú na slovenských okresných súdoch a zbytočne zaťažujú sudcov, vyšších súdnych úradníkov a administratívnych pracovníkov, pričom vytvárajú náklady, ktoré musí na tieto konania vynakladať štát, a teda všetci daňoví poplatníci, keďže sa v týchto konaniach spravidla neplatia ani súdne poplatky.

Mnohé súdne konania sú totiž formálnymi konaniami, ktoré sa na súdoch iniciujú len z dôvodu splnenia podmienok na priznanie dávok v hmotnej núdzi.

O čo vlastne ide?

Ak ste nezamestnaní a požiadate o priznanie dávok v hmotnej núdzi (medzi ľuďmi ľudovo nazývaných „sociálka"), pravdepodobne vám pracovník úradu práce, sociálnych vecí a rodiny prikáže pred priznaním dávok zažalovať svojho manžela alebo bývalého manžela (áno, aj bývalí manželia majú voči sebe vyživovaciu povinnosť!) na platenie manželského výživného alebo určenie príspevku na výživu rozvedeného manžela. Filozofia zákona o pomoci v hmotnej núdzi by sa totiž dala vystihnúť slovami: Štát ti pomôže len ak ti nedokáže pomôcť vlastná rodina.

Znenie zákona o pomoci v hmotnej núdzi

§ 9 ods. 1 zákona: „Ak si občan v hmotnej núdzi a fyzické osoby, ktoré sa s občanom v hmotnej núdzi spoločne posudzujú, neuplatnia svoje zákonné nároky, ktorými si môžu zabezpečiť základné životné podmienky a pomôcť si v hmotnej núdzi, nepovažujú sa za občanov v hmotnej núdzi."

§ 9 ods. 2 zákona „Zákonnými nárokmi podľa odseku 1, ktorých uplatnením je možné zabezpečiť si základné životné podmienky a pomôcť si v hmotnej núdzi, sú výživné podľa osobitného predpisu, náhradné výživné podľa osobitného predpisu, náhrada príjmu pri dočasnej pracovnej neschopnosti zamestnanca podľa osobitného predpisu, dávky nemocenského poistenia, dôchodkového poistenia, úrazového poistenia, garančného poistenia a poistenia v nezamestnanosti podľa osobitného predpisu, nároky z pracovnoprávnych vzťahov, dávky výsluhového zabezpečenia a opakované štátne sociálne dávky podľa osobitných predpisov, okrem prídavku na dieťa.

Podstata problému

Zatiaľ sa môže čitateľovi zdať, že žiaden problém neexistuje, veď je správne, aby štát finančne pomáhal až keď to nedokáže ani rodina žiadateľa. Bolo by predsa nelogické, aby napríklad nezamestnaná manželka poberala od štátu dávky v hmotnej núdzi a jej manžel mal pritom viactisícový mesačný príjem.

Problém, na ktorý chcel sudca okresného súdu poukázať bolo to, že úrady práce, sociálnych vecí a rodiny resp. príslušná legislatíva nútia žalovať manželov/manželky prípadne ex-manželov/ex-manželky aj v prípade, ak sú títo taktiež nezamestnaní a v hmotnej núdzi. Úrady práce teda vedia o tom, že je manžel alebo ex-manžel žiadateľa tiež v hmotnej núdzi, napriek tomu pošlú žiadateľa na súd so žalobou proti sociálne odkázanému manželovi. Jednoducho smiešne.

Ako následne postupuje súd? Súd si následne vyžiada od úradu práce (väčšinou od toho istého úradu práce, ktorý poslal žiadateľa na súd) potvrdenia o tom, že navrhovateľ a odporca sú nezamestnaní, vedení v evidencii uchádzačov o zamestnanie a (spravidla) poberajú dávky v hmotnej núdzi a keďže platenie výživného alebo príspevku na výživu nie je v schopnostiach a možnostiach povinného, žalobu zamietne. Skonštatuje teda väčšinou tú informáciu, ktorou už samotný úrad práce disponoval, a teda, že manžel alebo ex-manžel žiadateľa je v hmotnej núdzi a nie je v jeho schopnostiach a možnostiach platiť svojmu manželovi prípadne bývalému manželovi výživné. Z akého dôvodu musí prebehnúť toto formálne konanie, ak sú majetok a príjmové možnosti spoločne posudzovaných osôb už raz preverené? Vari úrady práce nedôverujú svojim vlastným záverom?

Kritika tu samozrejme v žiadnom prípade nesmeruje na úrady práce, ale na legislatívu, ktorá neodráža reálny život a jej výsledkom je nehospodárne až hlúpe zneužívanie súdnictva pre potreby orgánov výkonnej moci a šikanovanie občanov, ktorí sú už dostatočne trestaní tým, že nemajú prácu a k tomu sa pridáva ešte aj trest v podobe získania zbytočnej a stresujúcej skúsenosti so súdnym systémom.

Riešenie problému

Riešením problému by bola legislatívna úprava, podľa ktorej by sa v prípade sociálnej odkázanosti manžela alebo rozvedeného manžela žiadateľa o priznanie dávok v hmotnej núdzi nevyžadovalo preukázanie uplatnenia zákonných nárokov zo strany žiadateľa. Je absolútne neúčelné, aby v jeden pojednávací deň musel sudca vytýčiť desať pojednávaní a predvolať dvadsať nezamestnaných ľudí len z dôvodu, aby si na úrade práce mohli do spisu založiť rozsudok, ktorého záver sa už vzhľadom na nemajetnosť a sociálnu odkázanosť celej rodiny žiadateľa dal predpokladať pri prvej návšteve úradu práce.

Autor: - zet -
Ilustračné foto: www.sxc.hu