Exekútor nenecháva 14-dňovú lehotu na "dobrovoľné" plnenie

Pri vykonávaní exekúcie prikázaním pohľadávky z účtu v banke sa čoraz viac objavuje nesprávny názor, podľa ktorého by súdny exekútor mal ponechať povinnému 14 - dňovú lehotu na tzv. dobrovoľné plnenie. Táto lehota má podľa mnohých začať plynúť až od okamihu doručenia upovedomenia o začatí exekúcie. Tento, čoraz viac presadzovaný názor (je pochopiteľné, že týmto operujú v prvom rade povinní, bohužiaľ, operovať ním začínajú aj predstavitelia právnej obce) však nie je správny.

Pokiaľ súdny exekútor zvolí ako spôsob vykonania exekúcie exekúciu prikázaním pohľadávky z účtu v banke, robí to najmä z dôvodu naplnenia princípu rýchlosti a hospodárnosti konania, nakoľko:

• účet vedený v peňažnom ústave má približne prevažná väčšina povinných,
• na tomto účte sú reálne uložené peňažné prostriedky, pričom jeho zablokovaním je povinný nútený, čo najrýchlejšie predmet exekúcie vyporiadať, nakoľko potrebuje ďalej účet používať (napr. kvôli trvalým príkazom, splátke úveru a pod.),
• týmto spôsobom možno pohľadávku, jej príslušenstvo a trovy exekúcie vysporiadať skôr ako v prípade exekúcie zrážkami zo mzdy.

Tzv. zablokovanie účtu, na základe príkazu na začatie exekúcie prikázaním pohľadávky z účtu v banke, ktorý exekútor zasiela banke (t.j. blokovanie neurobí sám, od stola - to isté platí aj pri odblokovaní účtu, kedy príkaz na odblokovanie účtu opätovne doručuje príslušnej banke) vyvoláva ostré diskusie. Povinní, ako aj niektorí predstavitelia právnickej obce presadzujú názor, podľa ktorého má byť povinnému ponechaná lehota na dobrovoľné plnenie. Tieto subjekty si však túto lehotu zamieňajú s lehotou, počas ktorej má povinný právo podať námietky proti exekúcii (14-dňová, plynie okamihom doručenia upovedomenia o začatí exekúcie). To, že má povinný právo podať námietky, neznamená, že exekútor nemôže urobiť kroky smerujúce k riadnemu vymoženiu pohľadávky, jej príslušenstva a trov exekúcie. Podľa ust. § 95 ods 1 Exekučného poriadku v platnom znení platí, že exekútor:

1. prikáže banke, ktorá vedie účet povinného, aby po doručení príkazu na začatie exekúcie prikázaním pohľadávky z účtu v banke (ďalej len "príkaz na začatie exekúcie") zablokovala sumu vo výške pohľadávky a jej príslušenstva z účtu povinného s výnimkou plnenia za účelom uspokojenia pohľadávky oprávneného, jej príslušenstva a trov exekúcie bezhotovostným prevodom na účet určený exekútorom,
2. upovedomí o začatí exekúcie prikázaním pohľadávky z účtu v banke oprávneného a povinného a zakáže povinnému, aby po tom, keď sa mu doručí upovedomenie o začatí exekúcie prikázaním pohľadávky z účtu v banke, nakladal s prostriedkami na účte až do výšky vykonateľnej pohľadávky a jej príslušenstva s výnimkou nakladania s prostriedkami na účte len za účelom uspokojenia pohľadávky oprávneného, jej príslušenstva a trov exekúcie,

a teda, súdny exekútor v prvom rade prikáže banke, aby zablokovala príslušnú sumu (POZOR, exekútor nikdy neprikazuje banke, aby zablokovala všetky prostriedky na účte povinného, ale aby zablokovala peňažné prostriedky vo výške pohľadávky, jej príslušenstva a trov exekúcie) a následne upovedomí o tomto spôsobe vykonania exekúcie povinného (a samozrejme aj oprávneného), pričom sám zákon nepozná lehotu, počas ktorej by mohol povinný dobrovoľne plniť.

Na tomto mieste by som rada poukázala na skutočnosť, že pokiaľ naozaj dôjde k zablokovaniu celého účtu (teda aj finančných prostriedkov nad rámec vymáhanej pohľadávky), tak za nesprávne zablokovanie zodpovedá banka, nie exekútor, ktorý banke prikazuje, aby zablokovala na účte povinného sumu do výšky vykonateľnej pohľadávky a jej príslušenstva. Taký postup banky, kedy zablokuje viac ako sa vymáha, je v rozpore s Exekučným poriadkom a banka tak zodpovedá povinnému za prípadne vzniknutú škodu. V praxi však nastáva aj situácia, kedy sa účet povinného javí ako zablokovaný celý, a to v prípade, kedy povinný na účte nemá dostatok finančných prostriedkov (napr. exekútor vymáha pohľadávku v celkovej výške cca 2 000,00 EUR, avšak povinný ma účte len cca 1 500,00 EUR, v tomto prípade banka zablokuje na účte sumu 1 500,00 EUR a účet sa teda javí ako zablokovaný celý – zvyšnú sumu 500,00 Eur banka vinkuluje na účte povinného. Ak by na účet povinného po blokácii účtu prišlo nad rámec vymáhanej sumy, teda viac ako 500,00 EUR, banka na účte blokuje len tých vymáhaných 2 000,00 EUR a zvyšok je povinná nechať odblokovaný, k dispozícii povinného) – uvedené platí samozrejme pri zachovaní ustanovenia § 104 ods. 1 EP.

Používať slovné spojenie "dobrovoľné plnenie" v exekučnom konaní je viac ako zvláštne, nakoľko exekúcia predstavuje NÚTENÝ výkon exekučného titulu, kedy už povinný MUSÍ (od toho sa odvíja aj jeho označenie ako účastníka konania, nakoľko je zaviazaný k povinnosti) splniť, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie. Možnosť doborovoľného plnenia existuje len do času podania návrhu na vykonanie exekúcie, kedy začína exekučné konanie.

Postup exekútora pri vykonávaní exekúcie prikázaním pohľadávky z účtu v banke je často a nesprávne zamieňaný s postupom, ktorý sa uplatňuje pri exekúcii zrážkami zo mzdy, kedy exekútor:

1. upovedomí o začatí exekúcie zrážkami zo mzdy oprávneného a povinného,
2. následne prikáže platiteľovi mzdy, aby odo dňa doručenia príkazu na začatie exekúcie zrážkami zo mzdy povinného (ďalej len "príkaz na začatie exekúcie") vykonával zo mzdy povinného určené zrážky a nevyplácal zrazené sumy povinnému.

V tomto prípade môže znenie zákona zvádzať k rozoberanému presadzovanému názoru, avšak, ani tu neplatí, že sa povinnému ponechá 14-dňová lehota na dobrovoľné plnenie.

Exekučné konanie ako také možno rozdeliť do týchto fáz:

• 1. fáza - fáza od podania návrhu na vykonanie exekúcie po okamih, kedy súd poverí exekútora vykonaním konkrétnej exekúcie,
• 2. fáza - fáza lustrovania majetku a vydania upovedomenia o začatí exekúcie príslušeným spôsobom, pričom v tejto fáze exekútor zároveň vykonáva blokačné úkony voči majetku povinného (napr. vydá a doručí banke príkaz na začatie exekúcie prikázaním pohľadávky z účtu v banke),
• 3. fáza - fáza, počas ktorej plynie 14-dňová lehota povinnému na podanie námietok proti exekúcii a námietok proti trovám exekúcie (ak si teda povinný upovedomenie prevzal),
• 4. fáza - po uplynutí lehoty na podanie námietok vydá súdny exekútor exekučný príkaz za podmienok vymedzených Exekučným poriadkom. Na základe exekučného príkazu je banka je povinná po doručení exekučného príkazu vyplatiť pohľadávku a jej príslušenstvo oprávnenému, resp. exekútorovi (podľa dohody medzi exekútorom a oprávneným).

Pokiaľ by exekútor postupoval v exekučnom konaní podľa presadzovaného názoru, v praxi by to znamenalo:

• povinný by mal možnosť (a reálne by ju aj využil) vybrať si zo svojho účtu všetky peňažné prostriedky ešte pred tým, ako dôjde k blokácii účtu, resp. k odpísaniu prostriedkov na základe exekučného príkazu, čo by smerovalo k poškodzovaniu veriteľa, a reálne by k žiadnemu dobrovoľnému plneniu nedošlo (totiž, ak by povinný naozaj chcel plniť, urobí tak ešte pred začatím exekučného konania),
• ak by si upovedomenie o začatí exekúcie neprevzal, o prebiehajúcej exekúcii by sa nikdy nemusel dozvedieť (najčastejšie sa povinný o prebiehajúcej exekúcii dozvie práve na základe zablokovania jeho účtu).

Autorka: Mgr. Martina Jenčová
exekútorský koncipient a mediátor