DISKUSIA: Je podnikateľ povinný doručovať súdne zásielky svojim zamestnancom?
11.2. 2014, 12:57 | najpravo.skDo našej redakcie sme dostali dopyt ohľadom doručovania súdnych zásielok v občianskom súdnom konaní prostredníctvom zamestnávateľov účastníkov. Otázka znela: Môže zamestnávateľ odmietnuť súčinnosť pri doručovaní zásielky?
Súdy v občianskom súdnom konaní po neúspešnom pokuse o doručenie súdnej zásielky na adresu pobytu účastníka (spravidla žalovaného) zistia aktuálneho zamestnávateľa účastníka a snažia sa mu doručiť súdnu písomnosť prostredníctvom tohto zamestnávateľa, a to tak, že zamestnávateľa vyzvú, aby súdnu zásielku svojmu zamestnancovi doručil a podpísanú doručenku vrátil súdu. Nie je to nič neobvyklé, obyvateľstvo v súčasnosti migruje za prácou v nebývalom rozsahu a otázka evidencie zmeny pobytu je pre veľký počet obyvateľstva nepodstatná.
Je však vôbec zamestnávateľ povinný doručovať svojim zamestnancom súdne písomnosti? Môže doručenie zásielky odmietnuť?
Právna úprava
Východiskovým ustanovením, ktoré upravuje okruh subjektov, ktoré môžu byť dožiadané o doručenie súdnej zásielky upravuje § 45 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku (OSP), a to tak, že ustanovuje, že súd doručuje písomnosť sám alebo poštou. Súd môže doručiť písomnosť aj prostredníctvom súdneho exekútora, orgánu obce alebo príslušného útvaru Policajného zboru a v prípadoch ustanovených osobitným predpisom aj prostredníctvom Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky.
Záver, že doručovať písomnosti možno aj prostredníctvom zamestnávateľa adresáta niektoré súdy vyvodzujú hlavne z ustanovenia § 46 ods. 1 OSP, podľa ktorého adresátovi možno doručiť písomnosť v byte, v sídle (mieste podnikania), na pracovisku alebo kdekoľvek bude zastihnutý. Podľa názorov zamestnávateľov uvedené ustanovenie len určuje miesto, kde sa môže vykonať doručenie, avšak len prostredníctvom subjektov, ktoré uvádza OSP v ustanovení § 45 ods. 1 OSP.
Názory teórie
Ficová v komentári k OSP uvádza, že výpočet subjektov, ktoré sú oprávnené doručovať súdne písomnosti, obsiahnutý v OSP v spojení so Spravovacím poriadkom pre súdy je taxatívny. Nie je preto možné doručovaním súdnych písomností poveriť iné osoby. (Števček, M., Ficová, S. a kol. Občiansky súdny poriadok, I. diel. Komentár. 2. vydanie, Praha: C.H.Beck, 2012, str. 143). Gešková v tom istom diele, pri výklade k § 46 OSP uvádza, že prvý odsek predmetného ustanovenia vymenúva miesta, na ktoré možno písomnosť adresátovi doručiť. V zásade sa týka doručovania písomností všetkými oprávnenými subjektmi, ktoré môže súd doručením poveriť.
Česká literatúra uvádza, že výpočet orgánov, prostredníctvom ktorých možno doručovať písomnosti je taxatívny, čo znamená, že prostredníctvom niekoho iného nemožno doručovať v občianskom súdnom konaní písomnosti, a to ani vtedy, keby s tým súhlasil (JUDr. Jaroslav Bureš, JUDr. Ljubomír Drápal, JUDr. Zdenek Krčmář, a kolektiv , Občanský soudní řád, 7. vydání, 2006).
Argumenty zamestnávateľov:
- neexistencia zákonnej povinnosti doručovať súdne písomnosti
- zvýšené náklady na doručovanie (napríklad potreba vycestovať za zamestnancom)
- personálne zaťaženie (hlavne pri väčších zamestnávateľoch, kde je žiadostí súdov o súčinnosť pri doručovaní väčšie množstvo)
- neznalosť procesného postupu pri doručovaní
Hlavný argument súdov:
- každý je povinný poskytovať súdom súčinnosť pod hrozbou uloženia poriadkovej pokuty (Podľa § 53 ods. 1 OSP tomu, kto marí uplatnenie základného práva iného účastníka konania alebo kto hrubo sťažuje postup konania tým, že v súdom určenej lehote neurobí súdom uložený úkon alebo nesplní jemu súdom uloženú povinnosť a svoju nečinnosť v konaní neospravedlní včas a vážnymi dôvodmi, alebo sa neustanoví na súd, hoci naň bol riadne a včas predvolaný a svoju neprítomnosť neospravedlnil včas a vážnymi okolnosťami, alebo kto neposlúchne príkaz súdu, alebo kto ruší poriadok, alebo kto urobí hrubo urážlivé podanie, súd môže uložiť uznesením poriadkovú pokutu až do výšky 820 eur.)
Záver
Pri odmietnutí poskytnutia súčinnosti pri doručovaní súdnych písomností zo strany zamestnávateľa sa javí byť legislatívne súladným len doručenie prostredníctvom orgánov taxatívne (?) vymenovaných v ustanovení § 45 OSP (súdny doručovateľ, súdny exekútor, orgán obce alebo príslušný útvar Policajného zboru), a to aj v mieste pracoviska účastníka súdneho konania.
Uvedený problém môže byť podnetom pre členov rekodifikačnej komisie na jeho vyriešenie v plánovanom novom Občianskom súdnom poriadku.
Máte skúsenosti s doručovaním súdnych písomností prostredníctvom zamestnávateľov? Podeľte sa o svoje názory v diskusii pod článkom.