Blesková novela Exekučného poriadku

Ako sme vás už informovali, pod publikačným číslom 217/2012 Zb. vyšiel v Zbierke zákonov nález Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. PL. ÚS 111/2011 zo 4. júla 2012.

Ústavný súd v ňom konštatuje, že § 18a ods. 1 zákona č. 278/1993 Z. z. o správe majetku štátu a § 12 ods. 7 zákona č. 291/2002 Z. z. o Štátnej pokladnici nie sú v súlade s čl. 1 ods. 1, čl. 12 ods. 2, s čl. 20 ods. 1, s čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky, s čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd a s čl. 1 Dodatkového protokolu k Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd.

Inak povedané, od 31. júla 2012, kedy bol nález Ústavného súdu vydaný v Zbierke zákonov na majetok štátu bolo možné uskutočniť výkon rozhodnutia resp. exekúciu a taktiež prostriedky na účtoch klientov v Štátnej pokladnici podliehali výkonu rozhodnutia (exekúcii) odpísaním z účtu.

Dve alternatívy riešenia krízy

Členovia vlády zareagovali naozaj rýchlo a na utorňajšom mimoriadnom zasadnutí vlády už boli na stole dve alternatívy riešenia vzniknutého stavu.

Podľa prvej alternatívy sa mal zaviesť do Exekučného poriadku nový paragraf § 61c, ktorý by ustanovil, že exekúcia na majetok alebo práva štátu podľa tohto zákona je neprípustná a exekúciu na majetok alebo práva štátu upraví osobitný predpis. Prechodným ustanovením sa malo zakotviť, že exekúcia na majetok alebo práva štátu sa zastaví podľa § 57 ods. 1 písm. g).

Táto alternatíva však podporu nezískala. Vláda sa dohodla na tom, že podporí tzv. druhú alternatívu riešenia „krízového stavu", podľa ktorej by sa vyšpecifikoval majetok štátu, ktorý nepodlieha exekúcii, t.j. majetok, ktorý má absolútnu exekučnú imunitu a majetok štátu, ktorý má relatívnu exekučnú imunitu, t. j. účinky imunity nastanú až v dôsledku rozhodnutia súdu za splnenia zákonom stanovených podmienok. Majetok štátu, ktorý by nepožíval absolútnu exekučnú imunitu by bol vylúčený z exekúcie len vtedy, ak by súd rozhodol o zastavení exekúcie z dôvodu, že tento majetok štátu je nevyhnutne potrebný na plnenie úloh štátu alebo na plnenie verejnoprospešného účelu (nový § 57 ods. 1 písm. k) EP). Súd by musel v prípadoch relatívnej exekučnej imunity zvažovať, či a z akých dôvodov je majetok štátu potrebné chrániť exekučnou imunitou, pričom dôkazné bremeno by znášal povinný.

Parlament dnes bleskovo novelu Exekučného poriadku schválil

Parlament dnes hlasmi 115 poslancov (1 sa zdržal, 34 neprítomní) schválil vyššie uvedenú novelu Exekučného poriadku, ktorá bude účinná dňom vyhlásenia v Zbierke zákonov.

Podľa schválenej novely ak má exekútor v úmysle postihnúť majetok štátu potenciálne chránený relatívnou exekučnou imunitou, je povinný spolu s upovedomením o začatí exekúcie doručiť povinnému oznámenie, v ktorom predmetný majetok označí. Povinný môže v lehote 60 dní od doručenia tohto oznámenia podať návrh na zastavenie exekúcie podľa § 57 ods. 1 písm. k) Exekučného poriadku alebo s exekútorom uzavrieť dohodu písomnú dohodu.

V tomto prípade účinky upovedomenia o začatí exekúcie (inhibitórium a arrestatórium) nastávajú rozdielne, a to podľa toho, či exekútor s povinným uzavrie alebo neuzavrie písomnú dohodu podľa § 56 ods. 10 Exekučného poriadku a či súd exekúciu podľa § 57 ods. 1 písm. k) Exekučného poriadku zastaví alebo nezastaví.

Incidenčné konanie má charakter samostatného sporového konania prejednávaného v rámci konania exekučného. Na incidenčné konania sa primerane vzťahujú ustanovenia tretej časti Občianskeho súdneho poriadku, teda i zásada ústnosti a priamosti. Charakter kontradiktórneho sporového konania vyžaduje navrhovanie dôkazných prostriedkov sporovými stranami a vykonanie pojednávania. Súd rozhoduje v dvoch fázach – najprv osobitným výrokom vyhlási exekúciu za neprípustnú a po právoplatnosti tohto uznesenia osobitným uznesením exekúciu zastaví.

Celé znenie novely spolu s dôvodovou správou nájdete TU

Zdroj: Vláda SR, Národná rada SR
Ilustračné foto: internet