Ako podať trestné oznámenie

AKTUALIZOVANÉ 06.05.2022

Ak sa domnievate, že došlo k spáchaniu trestného činu, môžete podať trestné oznámenie.

Čo je trestný čin

Trestným činom je protiprávny čin, ak má znaky uvedené v Trestnom zákone. Podľa škodlivosti a závažnosti rozlišujeme trestné činy na prečiny a zločiny. Každý trestný čin spáchaný z nedbanlivosti je prečin. Nejde o prečin, ak je jeho závažnosť nepatrná, u mladistvých páchateľov malá, a to vzhľadom na spôsob, akým bol čin spáchaný, následky, ktoré spôsobil, okolnosti, za ktorých bol spáchaný, pohnútku páchateľa, či mieru zavinenia, aj keby mal znaky trestného činu. Úmyselne možno spáchať prečin alebo zločin. Prečin je každý úmyselný trestný čin, ak zaň podľa Trestného zákona možno uložiť trest odňatia slobody neprevyšujúci 5 rokov. Ostatné úmyselné trestné činy sú zločiny. Za zločin sa považuje aj prečin, ak zaň v prísnejšej skutkovej podstate hrozí trest odňatia slobody s hornou hranicou prevyšujúcou 10 rokov. Najnebezpečnejší je obzvlášť závažný zločin, za ktorý možno uložiť trest odňatia slobody v trvaní najmenej 10 rokov.

Od platnosti zákona o trestnej zodpovednosti právnických osôb môže byť páchateľom presne vymedzených tresetných činov aj právnická osoba. 

Od trestných činov treba odlišovať priestupky, ktorých nebezpečnosť a závažnosť je v porovnaní s trestnými činmi nižšia. Priestupkom je napríklad porušenie nočného kľudu, vzbudenie verejného pohoršenia, urážka na cti, porušenie dopravných predpisov, výtržnosti, krádeže, ktoré sú menej závažné. V prvom rade rieši priestupky polícia. Polícia môže v niektorých prípadoch uložiť na mieste aj blokovú pokutu do výšky 33 eur. Ak prešetrením zistí spáchanie priestupku a pokutu neuloží, postúpi vec príslušnému obvodnému úradu v obvode, v ktorom došlo k spáchaniu priestupku.

Komu podať trestné oznámenie

Spáchanie trestného činu sa oznamuje orgánom činným v trestnom konaní, ktorými sú policajt a prokurátor. Priamo na najbližšej policajnej stanici oznamujeme skutok službukonajúcemu policajtovi. Policajtom je aj vyšetrovateľ Policajného zboru, vyšetrovateľ colnej správy, poverený príslušník Policajného zboru, poverený príslušník vojenskej polície, poverený príslušník Zboru väzenskej a justičnej stráže, poverené colné orgány a veliteľ námornej lode. Ďalej môžeme trestný čin oznámiť na najbližšej okresnej prokuratúre. V praxi sa často stáva, že prokurátor oznámenie odovzdá na vybavenie vyšetrovateľovi alebo policajtovi. O tom však musí prokurátor písomne upovedomiť oznamovateľa a poškodeného. Trestné oznámenie možno podať aj na ktoromkoľvek súde ústne do zápisnice. Zápisnicu súd zašle príslušnému prokurátorovi.

Kto môže podať trestné oznámenie

Trestné oznámenie môže podať každý, kto sa hodnoverným spôsobom dozvedel o spáchaní trestného činu. Môže to byť očitý svedok trestného činu alebo osoba, ktorá sa o skutku dozvedela, aj keď nebola prítomná na mieste činu. Podnet na začatie trestného stíhania môže podať aj skupina osôb, občianske združenie alebo iná právnická osoba. Polícia je povinná prešetriť aj anonymný podnet, ak z neho vyplýva, že došlo k spáchaniu trestného činu.

Obsah trestného oznámenia

Oznamovateľ by mal uviesť všetko, čo mu je o skutku známe. Pokiaľ oznamovateľ videl spáchanie trestného činu, mal by konkretizovať okolnosti a priebeh trestnej činnosti, čas a miesto kde bol čin spáchaný, opis páchateľov, popis ich oblečenia a výzoru, gestá či použité slová, ich konanie po spáchaní skutku.

Ak došlo napríklad k trestnému činu krádeže, poškodený by mal uviesť:

• kedy a za akých okolností krádež zistil, prípadne kedy videl odcudzenú vec naposledy,
• či mal odcudzenú vec pri sebe alebo na sebe, prípadne kde bola uložená,
• ako bola odcudzená vec zabezpečená proti odcudzeniu alebo ako bol objekt zabezpečený proti vlámaniu,
• či má nadobúdacie doklady k odcudzeným veciam (doklady od vozidla, účty, faktúry a podobne),
• identifikačné znaky odcudzených vecí,
• aspoň predbežnú výšku škody,
• čo mu je známe o spôsobe spáchania krádeže a prípadne aj informácie na určenie možného okruhu páchateľov. Napríklad či niekto neznámy v čase pred vlámaním netelefonoval do jeho bytu, či sa o odcudzení veci niekto konkrétne nezaujímal a podobne.

Uplatnenie náhrady škody

Ak bola škoda spôsobená oznamovateľovi, musí byť vypočutý aj o tom, či žiada, aby bolo rozhodnuté o jeho nároku na náhradu škody v trestnom konaní. Súd nevykonáva osobitné dokazovanie o výške škody. Ak je škoda jasne preukázaná, súd odsúdenému uloží, aby škodu poškodenému nahradil. V opačnom prípade súd poškodeného odkáže, aby uplatnil svoj nárok na náhradu škody žalobou v občianskom súdnom konaní. Svoje nároky na náhradu škody musí poškodený uplatniť najneskoršie do skončenia vyšetrovania alebo skráteného vyšetrovania. Poškodený musí ujasniť z akých dôvodov a v akej výške nárok na náhradu škody uplatňuje.

Trestný čin krivého obvinenia a neoznámenie trestného činu

Ak osoba oznámi trestný čin ústne, je poučená o zodpovednosti za uvedenie vedome nepravdivých údajov, vrátane následkov krivého obvinenia. To znamená, že ak oznamovateľ úmyselne klamal, či uvádzal polopravdy, hrozí mu trestné stíhanie pre trestný čin krivého obvinenia a až päť rokov trestu odňatia slobody.

V niektorých prípadoch je zákonom uložená povinnosť oznámiť trestný čin. Jedná sa o určité zločiny a trestné činy korupcie. Každý musí bezodkladne oznámiť zločin, za ktorý sa trestá najmenej 10-ročným väzením alebo niektorý z trestných činov korupcie, ak sa o nich hodnoverným spôsobom dozvedel. Je teda povinnosťou každého, aby uvedené trestné činy oznámil na ktoromkoľvek útvare polície alebo prokuratúre a opísal, čo sa stalo. Prípadne môže zaslať písomné oznámenie. V opačnom prípade sa takáto osoba sama stáva páchateľom trestného činu neoznámenia trestného činu.

Oznámiť trestný čin nemusí osoba, ak by tým seba alebo svojho blízkeho vystavila nebezpečenstvu smrti, ublíženia na zdraví alebo inej závažnej ujmy. Rovnako nemusí oznámiť skutok ten, kto by tým sebe alebo blízkej osobe privodil možnosť trestného stíhania. Za blízku osobu sa považuje príbuzný v priamom rade, osvojiteľ, osvojenec, súrodenec, manžel a osoby v obdobnom pomere, ktorých ujmu pociťujú ako svoju vlastnú. Osoba poverená pastoračnou činnosťou je v tomto prípade beztrestná, ak chráni tajomstvo informácie, ktorá jej bola zverená, ďalej duchovní, ak chránia spovedné tajomstvo a tí, ktorí majú zákonom uznanú povinnosť mlčanlivosti.

Opletačky so zákonom môžete mať aj v prípade neprekazenia niektorých zločinov alebo trestných činov korupcie. Teda každý, kto sa dozvedel, že ktosi pripravuje alebo pácha tieto činy, mal by ich prekaziť. Zabrániť im môže aj sám, ale lepšie je o pomoc požiadať iné osoby, napríklad zamestnanca bezpečnostnej služby. Najbezpečnejším spôsobom je oznámenie skutku orgánom činným v trestnom konaní. Povinnosť prekaziť trestný čin sa nevzťahuje na osobu poverenú pastoračnou činnosťou, ktorá by jej splnením porušila spovedné tajomstvo. Beztrestnosť sa zaručuje aj tomu, kto neprekazil trestný čin z dôvodu, že by tak nemohol urobiť bez značných ťažkostí alebo bez toho, že by seba alebo blízku osobu vystavil nebezpečenstvu smrti, ťažkej ujmy na zdraví, inej závažnej ujmy, či trestnému stíhaniu. Netýka sa to prípadu, ak sa blízka osoba pripravuje alebo pácha zločin, za ktorý hrozí trest odňatia slobody na doživotie.

Forma trestného oznámenia

Trestné oznámenie možno urobiť písomne, ústne do zápisnice, telegraficky, telefaxom, elektronickými prostriedkami. Netreba zabudnúť, že podanie urobené telegraficky, telefaxom alebo elektronickými prostriedkami bez zaručeného elektronického podpisu je nutné potvrdiť či už písomne alebo ústne do 3 pracovných dní. V opačnom prípade hrozí, že sa ním orgány činné v trestnom konaní nebudú zaoberať. O ústnom trestnom oznámení spíše policajt zápisnicu. Ak policajt alebo prokurátor potrebuje doplniť trestné oznámenie, môže tak urobiť výsluchom oznamovateľa alebo poškodeného alebo si vyžiada písomné podklady. Po prijatí trestného oznámenia musí orgán činný v trestnom konaní rozhodnúť o ďalšom postupe do 30 dní. Pokiaľ zo všetkých skutočností vyplýva, že došlo k spáchaniu trestného činu, policajt začne trestné stíhanie. O tomto je povinný upovedomiť oznamovateľa, poškodeného a zároveň doručiť do 48 hodín uznesenie o začatí trestného stíhania prokurátorovi. Môže nastať aj prípad, keď policajt napriek trestnému oznámeniu nezačne trestné stíhanie. Policajt vec odovzdá príslušnému orgánu, ak skutok nie je trestným činom, ale mohol by byť napríklad priestupkom alebo vec odloží, ak je trestné stíhanie neprípustné, napríklad je páchateľ maloletý alebo zomrel. O tomto postupe musí oznamovateľa i poškodeného informovať. Ak nie ste spokojný s postupom polície, môžete podať sťažnosť alebo požiadať prokurátora, aby tento postup preskúmal. Sťažnosť sa podáva do 3 dní od doručenia uznesenia. Sťažnosť treba odôvodniť a doručiť orgánu, ktorý uznesenie vydal. Ak orgán sám sťažnosti nevyhovie, postúpi ju nadriadenému orgánu – prokurátorovi. Ten o sťažnosti rozhodne. Ďalej môžete prokurátora požiadať o preskúmanie postupu policajta, ktorý je povinný tak urobiť najneskôr do 30 dní a výsledok vám oznámiť. Ak ani prokurátor okresnej prokuratúry podnetu alebo sťažnosti nevyhovie, možno podať podnet na nadriadenú prokuratúru – krajskú prokuratúru na preskúmanie zákonnosti postupu okresnej prokuratúry. Nadriadený prokurátor prijatie podnetu potvrdí a mal by ho vybaviť do 2 mesiacov. Ak podnetu nevyhovie ani krajská prokuratúra, možno sa ešte obrátiť na Generálnu prokuratúru, ktorá preskúma postup krajskej prokuratúry a rozhodne o ďalšom postupe.

Súhlas poškodeného

Existuje prípad, kedy musí dať poškodený súhlas na trestné stíhanie, ak má blízky vzťah k páchateľovi. Ide o príbuzného v priamom rade, súrodenca, osvojiteľa, osvojenca, manžela a druha páchateľa. Súhlas je potrebný pri trestných činoch:

• ublíženia na zdraví,

• ohrozovania pohlavnou chorobou,

• neposkytnutia pomoci,

• porušovania domovej slobody,

• ochrany súkromia v obydlí,

• porušovania tajomstva prepravovaných správ,

• krádeže,

• sprenevery,

• neoprávneného užívania cudzej veci,

• neoprávneného používania cudzieho motorového vozidla,

• neoprávneného zásahu do práva k domu, bytu alebo nebytovému priestoru,

• neoprávneného vyrobenia a používania platobného prostriedku,

• podvodu,

• úžery,

• zatajenia veci,

• porušovania povinností pri správe cudzieho majetku,

• poškodzovania veriteľa,

• zvýhodňovania veriteľa,

• poškodzovania cudzej veci,

• poškodenia a zneužitia záznamu na nosiči informácií,

• porušovania autorského práva,

• krivého obvinenia,

• nebezpečného prenasledovania,

• ohovárania,

• poškodzovania cudzích práv.

Rovnako, pre trestný čin opilstva, ak inak vykazuje znaky skutkovej podstaty niektorého z trestných činov vymenovaných vyššie, možno začať a v už začatom trestnom stíhaní pokračovať iba so súhlasom poškodeného.

Ak je poškodených jedným skutkom niekoľko, stačí súhlas len jedného z nich.

Súhlas poškodeného treba získať ešte pred začatím trestného stíhania a ak už bolo začaté, hneď po tom, ako bol zistený pomer poškodeného a páchateľa alebo pred vznesením obvinenia. Súhlas sa oznamuje policajtovi alebo prokurátorovi písomne alebo ústne do zápisnice. Súhlas možno vziať späť, až kým sa odvolací súd neodoberie na záverečnú poradu. Ak je nesporné, že poškodený súhlas nedal alebo vzal späť, pretože mu bolo vyhrážané, je v tiesni, pod nátlakom, v závislosti alebo podriadenosti, platí zákonná fikcia, že súhlas bol daný. Ak by bola spôsobená smrť alebo je poškodeným štát, obec, vyšší územný celok, súhlas sa na trestné stíhanie nevyžaduje. 

Mgr. Lucia Černáková
Okresný súd Rimavská Sobota

Ilustračné foto: www.sxc.hu