Oslobodenie podnikateľa v strate od súdnych poplatkov

Podnikanie treba chápať ako činnosť, pri ktorej podnikateľ podstupuje riziko, že jeho konanie môže viesť k zisku alebo i k strate. Okolnosti, že podnikateľ nie je pri svojej podnikateľskej činnosti úspešný a nedosahuje zisk, že má pohľadávky po lehote splatnosti, alebo že v dôsledku neúspešného podnikania v minulosti sa teraz ocitol v nepriaznivej finančnej situácii, nemôžu byť dôvodmi pre oslobodenie od súdnych poplatkov. Podnikateľské riziko nie je možné prenášať na štát. Odvolací súd v tejto súvislosti poukazuje na to, že ak ide o okolnosti, ktoré sú dané takmer vo všetkých konaniach, v ktorých vystupujú ako účastníci konania podnikatelia vykazujúci stratu namiesto zisku, ako jedného zo základných pojmových znakov podnikania a pokiaľ by zákonodarca okolnostiam takejto povahy pripisoval význam z hľadiska oslobodenia od platenia súdneho poplatku, vyjadril by to legislatívne zaradením týchto konaní, či účastníkov do ustanovení, ktoré upravujú vecné alebo osobné oslobodenie od súdneho poplatku v § 4 ods. 1 a 2 zákona č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch a poplatku za výpis z registra trestov. Ako však vyplýva z obsahu právnych noriem ustanovených v § 4 ods. 1, 2 zákonodarca týmto okolnostiam nepripisuje naznačený význam. Pomery žalobcu ako právnickej osoby by odôvodňovali oslobodenie od súdnych poplatkov, pokiaľ by sa dostal do ťaživej finančnej situácie z dôvodov, ktoré by neboli v príčinnej súvislosti s jeho podnikaním, napr. z dôvodu vyššej moci.

(uznesenie Najvyššieho súdu SR zo 17. mája 2012, sp. zn. 8Sžf/48/2011)

Z odôvodnenia:

Krajský súd v Košiciach napadnutým uznesením č. k. 7S/13917/2010-70 zo dňa 14. októbra 2011 nepriznal žalobcovi oslobodenie od súdnych poplatkov. Rozhodnutie odôvodnil tým, že žalobca dňa 13. septembra 2010 podal žalobu o preskúmanie zákonnosti postupu a rozhodnutia žalovaného č. I/223/13515-88018/2010/990057-r zo dňa 10. augusta 2010, ktorým tento ako odvolací orgán potvrdil rozhodnutie Daňového úradu Rožňava, dodatočný platobný výmer č. 728/230/13373/10/Hliv zo dňa 17. mája 2010, ktorým vyrubil žalobcovi rozdiel dane z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie IV. štvrťrok 2008 v sume 656 704,17 €. Dňa 23. novembra 2010 požiadal o priznanie oslobodenia od súdnych poplatkov a v podanej žiadosti poukázal na zlú finančnú situáciu žalobcu. Ďalej uviedol, že dňa 6. decembra 2010 žalobca súdu predložil súvahu k 31. decembru 2009, výkaz ziskov a strát k 31. decembru 2009 a daňové priznanie k dani z príjmov právnickej osoby za zdaňovacie obdobie od 1. januára 2009 do 31. decembra 2009. Zo súvahy k 31. decembru 2009 vyplynulo, že majetok žalobcu je v hodnote 4 716 701 €, pričom zo strany pasív súvahy je zrejmé, že záväzky žalobcu sú vo výške 4 720 855 €. Vlastné imanie žalobcu tvorí sumu 4154 €. Daňové priznanie za rok 2009 uvádza rozdiel medzi príjmami a výdavkami žalobcu vo výške 39 734,27 € a účty v bankách s dobou viazanosti dlhšou ako jeden rok sú vo výške 651 €. Dodal, že žalobca v konaní pred Krajským súdom v Košiciach, vedenom pod sp. zn. 6S/19754/2010 nebol úspešný (zdaňovacie obdobie III. štvrťrok 2008).

Po odcitovaní ustanovenia § 138 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len „O.s.p.") súd prvého stupňa uviedol, že skúmal, či priznanie oslobodenia odôvodňujú pomery účastníka. Poukázal na skutočnosť, že súdny poplatok v danom prípade predstavuje sumu 66 €, pričom majetok žalobcu ako právnickej osoby vysoko prevyšuje uvedenú čiastku. Dospel k záveru, že bez ohľadu na vyššie uvedené, žalobca svoju insolventnosť náležitým spôsobom nezdôvodnil a ani nesprístupnil údaje o stave bankového účtu ku dňu splatnosti súdneho poplatku, resp. podania žaloby na súd, preto oslobodenie od súdneho poplatku žalobcovi nepriznal.