Posudzovanie predbežných otázok v stavebnom konaní
20.5. 2014, 18:04 | - zet -Správny orgán v stavebnom konaní v rámci svojej rozhodovacej právomoci je oprávnený a aj povinný riešiť i otázky, ktoré patria do pôsobnosti iných orgánov (t.j. iného správneho orgánu alebo súdu), ak to zákon priamo nevylučuje, vychádzajúc i zo zásady zákonnosti a hospodárnosti konania. V danej súvislosti odvolací súd poukazuje na rozhodnutie Najvyššieho správneho súdu (Boh. A 3270/24) nesmie správny orgán napríklad odmietnuť rozhodnúť vo veci samej z dôvodu, že predbežná otázka nebola doposiaľ rozhodnutá príslušným orgánom. Buď si odpovie na túto otázku sám (urobí sám aj úsudok) alebo dá príslušnému orgánu podnet na začatie konania a vyčká s vlastným rozhodnutím, dokiaľ sa o predbežnej otázke nerozhodne. Povinnosťou stavebného úradu je vždy posúdiť charakter nastolenej predbežnej otázky, a na základe toho posúdiť svoju kompetenciu, či je oprávnený sám o nej rozhodnúť a až na základe tohto posúdenia rozhodnúť vo veci.
(rozsudok Najvyššieho súdu SR z 30. apríla 2014, sp. zn. 6Sžp/23/2013)
Z odôvodnenia:
Krajský súd v Žiline (ďalej len krajský súd alebo súd prvého stupňa) v súlades ustanovením § 250j ods. 2, písm. c/, d/ Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len O.s.p. vyhovel žalobe tak, že preskúmavané rozhodnutie pôvodne označeného žalovaného - Krajského stavebného úradu v Žiline č. 2012/00991/Bat zo dňa 19. júna 2012, ktorým žalovaný zamietol odvolanie a potvrdil rozhodnutie stavebného úradu -Mesto Kysucké Nové Mesto č. Výst. 4251/2011/An-3 zo dňa 5. marca 2012, zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie. Žalovaného zaviazal zaplatiť žalobkyni náhradu trov konania v sume 135,78 € na účet jej právneho zástupcu do 30 dní.
Krajský súd z obsahu administratívneho spisu správnych orgánov zistil, že preskúmavaným rozhodnutím rozhodol pôvodne označený žalovaný (Krajský stavebný úrad v Žiline) ako príslušný odvolací orgán vo veci odvolania žalobkyne proti rozhodnutiu stavebného úradu- Mesta Kysucké Nové Mesto č. Výst. 4251/2011/An-3 zo dňa 5. marca 2012, ktorým stavebný úrad podľa § 88a ods. 4 zákona č. 50/1976 Zb. o územnom plánovaní a stavebnom poriadku (ďalej len stavebný zákon) vydal stavebníkovi A. B.B. dodatočné povolenie stavby – „stavebné úpravy rodinného domu č. X. na pozemku č. KNC X. k. ú. B., rozhodol tak, že rozhodnutie stavebného úradu potvrdil; stavebný úrad pod č. Výst 4251/2001-An-2 vydal Oznámenie o začatí konania o dodatočnom povolení stavby a nariadení ústneho pojednávania s poučením účastníkov konania, že svoje námietky a pripomienky môžu uplatniť najneskôr pri ústnom pojednávaní, inak k nim nebude prihliadnuté; na ústnom pojednávaní žalobkyňa nesúhlasila s realizáciou stavby z dôvodu, že došlo k porušeniu jej súkromia žiadajúc, aby okno bolo uvedené do pôvodného stavu a aby si susedia riešili odvetranie do svahu; stavebníčka tvrdila, že neporušila žiaden zákon, ide iba o drobnú stavbu, okno je neprehľadné, ktoré bolo nutné osadiť z dôvodov vlhnutia vnútorných stien; žalobkyňa v odvolaní proti rozhodnutiu stavebného úradu uviedla, že ide o zásah do súkromia, namietajúc osadenie okna vo vzdialenosti 1,3 metra od dverí, že aj cez neprehľadné sklo je vidieť pohyb a rozoznať farbu a taktiež, že vzhľadom na odstupovú vzdialenosť cez otvorené okno je všetko počuť, čím sa narúša jej súkromný život a je jednoducho obmedzovaná; žalovaný v odôvodnení preskúmavaného rozhodnutia uviedol, že stavebný úrad na základe podnetu žalobkyne vykonal dňa 20. júna 2011 v súlade s § 98 a § 99 stavebného zákona štátny stavebný dohľad na stavbe rodinného domu č. X. vo vlastníctve stavebníčky A., pri ktorom zistil, že stavebníčka zrealizovala stavebné práce v rozsahu osadenia nového otvárateľného plastového okna na severovýchod na jej strane rodinného domu v mieste pôvodnej sklobetónovej konštrukcie, pričom stavebný úrad uskutočnené stavebné práce vyhodnotil ako udržiavacie práce v zmysle z § 139b ods. 15 písm. b/ stavebného zákona, pri ktorých nie je potrebné ani ohlásenie stavebnému úradu; k vznesenej námietke žalobkyne týkajúcej sa osadenia okná stavebníčkou žalovaný konštatoval, že zmyslom postavenia účastníka konania v konaniach podľa stavebného zákona i v správnych konaniach všeobecne je najmä to, aby si títo mohli účinne uplatňovať námietky a pripomienky na ochranu svojich práv, ktoré môžu byť dotknuté rozhodnutím stavebného úradu, neprislúcha im však namietať alebo pripomienkovať závery správneho orgánu, ktorý hodnotenie posudzuje, majúc za to, že z obsahu spisového materiálu je zrejmé, že v preskúmavanej veci zo strany odvolateľky vznesené námietky sa netýkali stavebnotechnického problému, ale námietky v zmysle § 127 Občianskeho zákonníka (OZ), ktoré predstavuje zákonné obmedzenie vlastníckeho práva alebo práv, ktoré sa priamo odvíjajú od vlastníctva s poukazom na to, že ak vlastník nerešpektuje obmedzenia vlastníckeho práva ten, kto je ohrozený jeho neoprávnenými zásahmi sa môže domáhať súdnej ochrany v sporovom konaní podaním žalobného návrhu na príslušný súd, a preto pokiaľ odvolateľka tvrdí, že stavebníčka nerešpektuje susedské práva a vážnym spôsobom ohrozuje výkon práv, má možnosť domáhať sa ochrany týchto práv len cestou občianskoprávneho konania podaním žaloby na príslušný súd.