160/2018 Z. z.
15.6. 2018, 19:06 | najpravo.skDÔVODOVÁ SPRÁVA
A. Všeobecná časť
Návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 207/2009 Z. z. o podmienkach vývozu a dovozu predmetu kultúrnej hodnoty a o doplnení zákona č. 652/2004 Z. z. o orgánoch štátnej správy v colníctve a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov v znení zákona č. 38/2014 Z. z. a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony (ďalej len „návrh zákona“) bol vypracovaný na základe Plánu legislatívnych úloh vlády Slovenskej republiky na rok 2017.
Návrh zákona bol vypracovaný na základe požiadaviek vyplývajúcich z aplikačnej praxe, z podnetov poradného orgánu ministerstva kultúry, ktorým je Komisia na ochranu súčastí kultúrneho dedičstva, na ktoré sa vzťahuje osobitný právny režim vo vzťahu k zahraničiu, ako aj z podnetov vlastníkov predmetov kultúrnej hodnoty. Predkladateľ pri príprave návrhu zákona spolupracoval s Pamiatkovým úradom Slovenskej republiky, Slovenskou národnou knižnicou, Slovenským národným múzeom, Slovenskou národnou galériou, Slovenským technickým múzeom a Múzeom Slovenského národného povstania.
Návrh zákona precizuje predmet zákona z dôvodu zrozumiteľného rozlíšenia vývozných situácií spadajúcich pod úpravu zákona č. 207/2009 Z. z. od vývozných situácií spadajúcich pod úpravu osobitného predpisu, ktorým je Nariadenie Rady (ES) č. 116/2009 zo dňa 18. decembra 2008 o vývoze tovaru kultúrneho charakteru (kodifikované znenie) (Ú. v. EÚ L 39, 10. 2. 2009). Podmienky vývozu predmetu kultúrnej hodnoty podľa návrhu zákona sa vzťahujú na vývoz predmetu kultúrnej hodnoty z územia Slovenskej republiky v rámci colného územia Európskej únie ako aj z colného územia Európskej únie, ak sa na takýto vývoz nevzťahujú podmienky podľa osobitného predpisu.
Návrh zákona rozširuje okruh predmetov kultúrnej hodnoty, na ktoré sa podmienky vývozu z územia Slovenskej republiky upravené zákonom č. 207/2009 Z. z. nevzťahujú, a to o predmety dovezené na územie Slovenskej republiky, ktoré boli prepustené do colného režimu dočasné použitie podľa Colného kódexu Únie. Obsahovo sa spresňuje zoznam kategórií predmetov kultúrnej hodnoty, ktorých vývoz z územia Slovenskej republiky podlieha podmienkam podľa tohto zákona (vrátane zavedenia ďalších identifikačných znakov predmetov kultúrnej hodnoty – finančný prah a slovacikálnosť predmetu). Zavádza sa nové tlačivo povolenia na vývoz predmetu kultúrnej hodnoty z územia Slovenskej republiky, ktoré sa obsahovo zosúlaďuje s navrhovanými zmenami zákona a s medzinárodnými štandardmi pre tlačivo povolenia na vývoz predmetu kultúrnej hodnoty z územia krajiny vývozu. V súvislosti s navrhovanými zmenami zákona sa vypúšťa ustanovenie upravujúce dočasný vývoz predmetu kultúrnej hodnoty a s ním súvisiace tlačivá.
Vychádzajúc zo skúseností získaných z doterajšej aplikačnej praxe, s cieľom zefektívnenia, spružnenia celého procesu posudzovania žiadosti vlastníka predmetu kultúrnej hodnoty o povolenie vývozu, ako aj s cieľom zabezpečenia adekvátneho odborného posúdenia predmetu kultúrnej hodnoty subjektmi relevantnými pre oblasť ochrany hnuteľného kultúrneho dedičstva (inštitucionálnymi autoritami) sa upravuje:
- spôsob predkladania žiadosti vlastníkom predmetu kultúrnej hodnoty,
- postup správneho orgánu pri posudzovaní žiadosti o povolenie na vývoz predmetu kultúrnej hodnoty z územia Slovenskej republiky do zahraničia, ako aj
- spôsob posudzovania žiadosti o povolenie na vývoz predmetu kultúrnej hodnoty z územia Slovenskej republiky (ako podklad pre rozhodnutie o žiadosti sa zavádzajú odborné stanoviská relevantných inštitúcií v zriaďovateľskej pôsobnosti ministerstva kultúry).
V nadväznosti na povinnosť štátu chrániť kultúrne dedičstvo na svojom území proti nezákonnému vývozu, ktorá vychádza aj z UNESCO Dohovoru o opatreniach na zákaz a zamedzenie nedovoleného dovozu, vývozu a prevodu vlastníctva kultúrnych statkov, sa spresňuje forma, ktorou je predajca predmetu kultúrnej hodnoty povinný informovať nadobúdateľa predmetu kultúrnej hodnoty o povinnostiach vyplývajúcich z právnych predpisov, ktoré sa vzťahujú na vývoz predmetu kultúrnej hodnoty z územia Slovenskej republiky a v nadväznosti na uvedené sa rozširuje aj rozsah oblastí, ktoré sú predmetom kontroly vykonávanej ministerstvom kultúry. V súlade s navrhovanými zmenami sa upravuje aj doterajšie znenie skutkových podstát priestupkov.
Zmeny v uvedených oblastiach sledujú zlepšenie podmienok ochrany hnuteľného kultúrneho dedičstva v súvislosti s jeho mobilitou ─ trvalým alebo dočasným vývozom jeho súčastí z územia Slovenskej republiky a zároveň zefektívnenie administrovania povolenia na vývoz predmetu kultúrnej hodnoty a posudzovania vyvážaného predmetu z pohľadu ochrany kultúrneho dedičstva ako nenahraditeľného bohatstva Slovenskej republiky a jeho občanov. Pri tvorbe navrhovaných úprav zákona č. 207/2009 Z. z. sa prihliadalo aj na rešpektovanie vlastníckeho práva k predmetom kultúrnej hodnoty tak, aby jeho obmedzenie bolo len v najnevyhnutnejšom rozsahu (napríklad zásadné zúženie resp. jednoznačnejšie zadefinovanie kategórií predmetov kultúrnej hodnoty, na ktoré sa vzťahujú podmienky vývozu podľa tohto zákona).
V súvislosti s právnou úpravou návrhu zákona sa vykonali nadväzujúce zmeny a upravili sa aj niektoré ustanovenia ďalších zákonov, a to:
1. zákona č. 49/2002 Z. z. o ochrane pamiatkového fondu v znení neskorších predpisov doplnením kompetencie Pamiatkového úradu Slovenskej republiky o novú kompetenciu - vydávanie odborných stanovísk o pamiatkovej hodnote predmetu kultúrnej hodnoty na účely vývozu predmetu kultúrnej hodnoty z územia Slovenskej republiky a zavedením možnosti pamiatkového úradu zriadiť si právnickú osobu na spracovanie odborných úloh a výkon odborných prác súvisiacich s ochranou a obnovou pamiatkového fondu, napríklad na zabezpečenie budovania študijných, vývojových, reštaurátorských a analyticko-technologických pracovísk a laboratórií a reštaurátorských prác a vykonávania výchovnej a propagačnej činnosti,
2. zákona č. 206/2009 Z. z. o múzeách a o galériách a o ochrane predmetov kultúrnej hodnoty a o zmene zákona Slovenskej národnej rady č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších prepisov doplnením osobitnej úpravy dočasného vývozu zbierkových predmetov na prezentačný účel v zastupiteľských úradoch Slovenskej republiky v zahraničí a rozšírením povinností vlastníka predmetu kultúrnej hodnoty v súvislosti s aktualizáciou údajov v Evidencii predmetov kultúrnej hodnoty,
3. zákona č. 126/2015 Z. z. o knižniciach a o zmene a doplnení zákona č. 206/2009 Z. z. o múzeách a o galériách a o ochrane predmetov kultúrnej hodnoty a o zmene zákona Slovenskej národnej rady č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov v znení zákona č. 38/2014 Z. z. úpravou podmienok dočasného vývozu historického knižničného dokumentu a historického knižničného fondu z územia Slovenskej republiky.
Návrh zákona predpokladá negatívny vplyv na rozpočet verejnej správy, ktorý je zabezpečený v rámci schválených výdavkov kapitoly Ministerstva kultúry SR. Predpokladá pozitívny a negatívny vplyv na podnikateľské prostredie. Návrh zákona predpokladá pozitívny vplyvy na služby verejnej správy pre občana a negatívny vplyv na procesy služieb vo verejnej správe. Predkladaný návrh zákona nemá žiadne sociálne vplyvy a ani žiadny vplyv na životné prostredie. Predpokladá sa, že predkladaný návrh zákona bude mať pozitívny vplyv na informatizáciu spoločnosti. Identifikované vplyvy návrhu zákona sú rozpracované v doložke vybraných vplyvov, ktorá je súčasťou materiálu.
Návrh zákona je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, ústavnými zákonmi a nálezmi ústavného súdu, zákonmi a medzinárodnými zmluvami, ktorými je Slovenská republika viazaná, ako aj s právom Európskej únie.
B. Osobitná časť
K článku I:
K bodu 1
V § 1 ods. 1 sa precizuje znenie písmena a) z dôvodu zrozumiteľného rozlíšenia vývozných situácií spadajúcich pod úpravu zákona č. 207/2009 Z. z. od vývozných situácií spadajúcich pod úpravu osobitného predpisu, ktorým je Nariadenie Rady (ES) č. 116/2009 zo dňa 18. decembra 2008 o vývoze tovaru kultúrneho charakteru (kodifikované znenie) (Ú. v. EÚ L 39, 10. 2. 2009).
Znenie § 1 ods. 1 písm. a) sa zároveň mení aj s ohľadom na úpravu znenia § 4 (bod 6) tak, aby bolo jednoznačne určené, že zákon č. 207/2009 Z. z. sa vzťahuje aj na vývoz predmetu kultúrnej hodnoty mimo colné územie Európskej únie, ktorý nie je uvedený v prílohe Nariadenia Rady (ES) č. 116/2009 zo dňa 18. decembra 2008 o vývoze tovaru kultúrneho charakteru (kodifikované znenie) (Ú. v. EÚ L 39, 10. 2. 2009), ale je uvedený v prílohe č. 1 k zákonu č. 207/2009 Z. z.
(Napríklad podľa zákona č. 207/2009 Z. z. sa nebude postupovať v prípade, ak je predmetom žiadosti o povolenie na vývoz predmetu kultúrnej hodnoty maľba, ktorej hodnota je 250 000 eur (kategória A. č. 3 + dosiahnutý finančný prah v časti B. prílohy č. 1 osobitného predpisu) z územia Slovenskej republiky z colného územia Európskej únie a teda do tretej krajiny, napr. Mexiko, India, atď.
K bodu 2
Znenie poznámky pod čiarou k odkazu 6 sa upravuje z dôvodu zosúladenia jeho znenia s aktuálne platným zákonom č. 126/2015 Z. z.
K bodu 3
Rozširuje sa okruh predmetov kultúrnej hodnoty, na ktoré sa podmienky vývozu z územia Slovenskej republiky stanovené zákonom nevzťahujú. Doteraz platná úprava stanovuje výnimku z týchto podmienok na výtvarné diela, ktoré sú vo vlastníctve ich žijúceho autora. Navrhovanou zmenou sa tieto výnimky budú vzťahovať na akékoľvek predmety kultúrnej hodnoty, ktoré sú vo vlastníctve ich žijúceho autora aj napriek tomu, že sa nachádzajú v kategóriách v prílohe č. 1 návrhu zákona.
K bodu 4
Vložením nového písmena sa rozširuje okruh predmetov kultúrnej hodnoty, na ktoré sa podmienky vývozu z územia Slovenskej republiky nevzťahujú. Ide o predmety dovezené na územie Slovenskej republiky, ktoré boli prepustené do colného režimu dočasné použitie v zmysle Colného kódexu Únie. Nie je dôvodné, aby predmety kultúrnej hodnoty, ktoré boli dovezené na územie Slovenskej republiky v rámci režimu dočasné použitie podliehali povinnosti žiadať o povolenie na ich vývoz späť do krajiny pôvodu (napríklad v prípade dočasného dovozu diel výtvarného umenia na územie Slovenskej republiky na prezentačné alebo študijné účely).
K bodu 5
Navrhované ustanovenie § 2 zákona upravuje podmienky trvalého, ako aj dočasného vývozu predmetu kultúrnej hodnoty z územia Slovenskej republiky do zahraničia. Vývozom predmetu kultúrnej hodnoty z územia Slovenskej republiky sa na účely tohto zákona rozumie vývoz predmetu kultúrnej hodnoty z územia Slovenskej republiky v rámci colného územia Európskej únie alebo mimo colného územia Európskej únie.
Vymedzujú sa predmety kultúrnej hodnoty, ktorých vývoz z územia Slovenskej republiky je možný len s predchádzajúcim povolením na vývoz predmetu kultúrnej hodnoty z územia Slovenskej republiky. Ministerstvo kultúry povoľuje vývoz na základe žiadosti vlastníka predmetu kultúrnej hodnoty. Zjednotenou právnou úpravou sa zjednodušuje postup podávania žiadostí vzhľadom na to, že sa zavádza len jeden formulár tlačiva žiadosti, ktorého vzor je uvedený v prílohe č. 2 zákona, v ktorom vlastník predmetu kultúrnej hodnoty vyznačí, či žiada o povolenie na trvalý vývoz alebo dočasný vývoz predmetu kultúrnej hodnoty.
Vlastník predmetu kultúrnej hodnoty tlačivo žiadosti podáva písomne ministerstvu kultúry, a to v troch vyhotoveniach v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe v súvislosti s aplikáciou ustanovení zákonov č. 305/2013 Z. z. a č. 214/2014 Z. z. a možnosti občanov využívať služby tzv. centrálneho elektronického priečinku (CEP). Navrhované ustanovenie zároveň dáva vlastníkovi predmetu kultúrnej hodnoty možnosť v prípade záujmu o vývoz súboru predmetov kultúrnej hodnoty podať žiadosť o vývoz tohto súboru len na jednom tlačive žiadosti pri dodržaní počtu vyhotovení v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe.
Povinnosť vlastníka predmetu kultúrnej hodnoty pripojiť znalecký posudok vyhotovený znalcom v príslušnom odbore o hodnote predmetu kultúrnej hodnoty, ktorým sa preukazuje hodnota predmetu kultúrnej hodnoty zostáva zachovaná podľa doterajšej právnej úpravy s tým, že sa rozširuje pre vlastníka predmetu kultúrnej hodnoty možnosť preukázať hodnotu predmetu kultúrnej hodnoty aj iným odborným posudkom znalca alebo iného uznávaného odborníka na určovanie hodnoty predmetov kultúrnej hodnoty pochádzajúceho z iného členského štátu Európskej únie. Uvedená úprava vyplýva z aplikačnej praxe a podnetov vlastníkov predmetov kultúrnej hodnoty poukazujúcich na nedostatok alebo úplnú absenciu znalcov zapísaných v zozname znalcov vedenom Ministerstvom spravodlivosti SR v niektorých odboroch (napríklad v súvislosti s provenienciou posudzovaného predmetu kultúrnej hodnoty). Vlastníkovi predmetu kultúrnej hodnoty sa ukladá aj povinnosť pripojiť k žiadosti fotografie identifikujúce predmet kultúrnej hodnoty a zoznam predmetov kultúrnej hodnoty tvoriacich súbor.
Vzhľadom na to, že ministerstvo kultúry môže zamietnuť žiadosť o povolenie, ak existujú dôvodné predpoklady, že predmet kultúrnej hodnoty:
- môže byť vyhlásený za národnú kultúrnu pamiatku,
- môže byť vyhlásený za historický knižničný dokument alebo za historický knižničný fond alebo
- sa stane zbierkovým predmetom v správe múzeí a galérie v zriaďovateľskej pôsobnosti Ministerstva kultúry Slovenskej republiky,
navrhuje sa, že ministerstvo kultúry vydá povolenie na vývoz po prihliadnutí na odborné stanovisko príslušných vrcholných národných fondových inštitúcií. Ustanovenie určuje, že ministerstvo kultúry si k žiadosti vyžiada vždy odborné stanovisko Pamiatkového úradu Slovenskej republiky o pamiatkovej hodnote predmetu kultúrnej hodnoty. K predmetom z kategórie odboru knižná kultúra, si ministerstvo kultúry vyžiada aj odborné stanovisko Slovenskej národnej knižnice o hodnote predmetu kultúrnej hodnoty (posúdenej z pohľadu splnenia atribútov, parametrov a hodnôt, ktoré musia spĺňať historické knižničné dokumenty a historické knižničné fondy vyhlásené podľa zákona č. 126/2015 Z. z). S prihliadnutím na kategóriu predmetu kultúrnej hodnoty ministerstvo kultúry si zároveň vyžiada odborné stanovisko od vrcholnej národnej fondovej (múzejnej alebo galerijnej) inštitúcie vybranej podľa charakteru a zamerania jej múzejnej alebo galerijnej dokumentačnej činnosti, od Slovenského národné múzea, Slovenskej národnej galérie, Slovenského technického múzea alebo Múzea Slovenského národného povstania. Uvedené vrcholné národné fondové inštitúcie sa vyjadria k vhodnosti nadobudnutia predmetu kultúrnej hodnoty ako zbierkového predmetu do svojich zbierkových fondov. Na poskytnutie odborného stanoviska ministerstvu kultúry sa pre vymenované inštitúcie stanovuje 15-dňová lehota.
Ustanovenie podľa doterajšej právnej úpravy zachováva povinnosť vlastníka predmetu kultúrnej hodnoty umožniť ministerstvu kultúry obhliadku predmetu kultúrnej hodnoty, ktorý je predmetom žiadosti o povolenie na vývoz. Zároveň je vlastník predmetu kultúrnej hodnoty povinný ministerstvu kultúry predložiť na vyžiadanie aj ďalšie údaje a doklady viažuce sa k predmetu kultúrnej hodnoty a poskytnúť potrebnú mu súčinnosť. V správnom konaní si správny orgán ako podklad k svojmu rozhodnutiu môže vyžiadať napríklad ďalšie fotografie umožňujúce identifikáciu predmetu kultúrnej hodnoty, doklady preukazujúce vlastníctvo k predmetu kultúrnej hodnoty resp. doklady preukazujúce nadobudnutie predmetu kultúrnej hodnoty do vlastníctva v súlade s právnym poriadkom Slovenskej republiky alebo napríklad doklady preukazujúce provenienciu predmetu kultúrnej hodnoty.
Ustanovenie vymedzuje osobitné dôvody, na základe ktorých môže ministerstvo kultúry prerušiť správne konanie vo veci vydania povolenia na trvalý vývoz predmetu kultúrnej hodnoty z územia Slovenskej republiky, a to, ak ministerstvo kultúry ako správny orgán uváži, že je potrebné
- prizvať znalca na vyhotovenie kontrolného znaleckého posudku o hodnote predmetu kultúrnej hodnoty,
- vykonať obhliadku predmetu kultúrnej hodnoty,
- vytvoriť ad hoc komisiu odborníkov z príslušnej oblasti na posúdenie žiadosti, ktorej odporúčacie stanovisko bude podkladom na vydanie povolenia alebo
- získať ďalšie podklady.
Navrhovaným ustanovením sa umožní správnemu orgánu vykonať všetky potrebné úkony pre riadne posúdenie žiadosti v zákonnej lehote a tým sa zabezpečí, že vlastník predmetu kultúrnej hodnoty bude na svojom vlastníckom práve, v prípade zamietnutia žiadosti o povolenie na vývoz, obmedzovaný iba v nevyhnutnej miere a ak na to budú existovať dôvodné predpoklady.
Navrhované ustanovenie zachováva v zmysle doterajšej platnej zákonnej úpravy dôvody, na základe ktorých ministerstvo kultúry žiadosť o povolenie na vývoz predmetu kultúrnej hodnoty zamietne. Tieto dôvody odrážajú verejný záujem v oblasti ochrany hnuteľného kultúrneho dedičstva Slovenskej republiky. Týmito dôvodmi sú: dôvodný predpoklad, že predmet kultúrnej hodnoty môže byť vyhlásený za národnú kultúrnu pamiatku, že predmet kultúrnej môže byť vyhlásený za historický knižničný dokument alebo historický knižničný fond alebo dôvodný predpoklad, že dôjde k nadobudnutiu predmetu kultúrnej hodnoty ako zbierkového predmetu do zbierkových fondov vrcholných národných fondových inštitúcií. V prípade, že sa do jedného roka neuplatní takto stanovený systém ochrany, štát nebude ďalej obmedzovať práva vlastníka predmetu kultúrnej hodnoty a povolenie na jeho vývoz z územia Slovenskej republiky vydá. Lehota pre vydanie povolenia ministerstvom kultúry po opätovne doručenej žiadosti vlastníka predmetu kultúrnej hodnoty sa stanovuje na 15 dní.
Návrh zákona ustanovuje dĺžku platnosti vývozného povolenia na jeden rok odo dňa, keď nadobudne právoplatnosť. Ustanovenie ďalej vymedzuje povinnosť vlastníka predmetu kultúrnej hodnoty uhradiť náklady spojené s vydaním povolenia, napr. vykonanie obhliadky, vrátane nákladov za vyhotovenie znaleckého posudku alebo odborného posudku, náklady vzniknuté v súvislosti s predložením ďalších potrebných dokladov. Samotné vydanie povolenia nepodlieha poplatkovej povinnosti.
Ustanovenie § 2 ods. 15 ustanovuje, ktoré podmienky zákona sa vzťahujú na dočasný vývoz predmetu kultúrnej hodnoty z územia Slovenskej republiky. Vzhľadom na charakter dočasného vývozu predmetu kultúrnej hodnoty a súčasné rešpektovanie a zohľadnenie obsahu vlastníckeho práva vlastníka predmetu kultúrnej hodnoty, ustanovenie aplikuje len vybrané podmienky pre vývoz predmetu kultúrnej hodnoty z územia Slovenskej republiky. Ustanovenie upravuje, že vlastník predmetu kultúrnej hodnoty predkladá ministerstvu kultúry žiadosť o povolenie na dočasný vývoz predmetu kultúrnej hodnoty z územia Slovenskej republiky v troch vyhotoveniach v listinnej podobe na tlačive, ktorého vzor je uvedený v prílohe č. 2 zákona alebo v elektronickej podobe bez znaleckého posudku alebo iného odborného posudku o hodnote predmetu kultúrnej hodnoty.
Maximálna doba trvania dočasného vývozu predmetu kultúrnej hodnoty z územia Slovenskej republiky zostáva zachovaná v dĺžke trvania 2 rokov.
Ustanovenia týkajúce sa dôvodov na zamietnutie trvalého vývozu sa na dočasný vývoz predmetu kultúrnej hodnoty nepoužijú. Platí prezumpcia, že ak ministerstvo kultúry povolí dočasný vývoz predmetu kultúrnej hodnoty z územia Slovenskej republiky do zahraničia, tento predmet sa na územie Slovenskej republiky po uplynutí lehoty dočasného vývozu vráti, a preto nie je nutné a ani vhodné, aby na režim dočasného vývozu boli použité tak prísne podmienky, aké sa vzťahujú na konanie vo veci povolenia trvalého vývozu predmetu kultúrnej hodnoty.
Ustanovenie precizuje v kontexte navrhovanej novelizácie doterajšie povinnosti držiteľa povolenia na vývoz predmetu kultúrnej hodnoty voči colným úradom potvrdzujúcim, že sa z územia Slovenskej republiky vyváža predmet kultúrnej hodnoty, a to
- predložiť miestne príslušnému colnému úradu povolenie na vývoz (tlačivo s vyznačeným povolením vydaným ministerstvom) a predmet kultúrnej hodnoty, ktorý má byť trvalo vyvezený,
- umožniť pracovníkom colného úradu fyzicky skontrolovať totožnosť tohto predmetu s povolením,
- ak bol predmet kultúrnej hodnoty vyvezený dočasne, zaslať ministerstvu kultúry po spätnom dovoze predmetu kultúrnej hodnoty na územie Slovenskej republiky jeden rovnopis tlačiva s vyznačeným potvrdením colného úradu o dočasnom vyvážaní predmetu kultúrnej hodnoty z územia Slovenskej republiky a spätnom dovoze predmetu kultúrnej hodnoty na územie Slovenskej republiky.
Ustanovenie ponecháva v platnosti doterajšiu povinnosť colného úradu potvrdiť, že sa z územia Slovenskej republiky predmet kultúrnej hodnoty vyváža. Ak sa údaje na povolení zhodujú so skutočným stavom predmetu kultúrnej hodnoty, colný úrad potvrdí, že sa predmet kultúrnej hodnoty vyváža z územia Slovenskej republiky mimo colné územie Európskej únie alebo v rámci colného územia Európskej únie alebo, že sa predmet kultúrnej hodnoty, ktorý bol dočasne vyvezený podľa odseku 15 spätne doviezol na územie Slovenskej republiky z iného štátu v rámci colného územia Európskej únie alebo mimo colného územia Európskej únie. V nadväznosti na uvedené ustanovenie stanovuje miestnu príslušnosť colného úradu.
K bodu 6
§ 3 sa vypúšťa z dôvodu, že podmienky upravujúce dočasný vývoz predmetu kultúrnej hodnoty boli zahrnuté do § 2 (viď zdôvodnenie k bodu 4).
K bodu 7
Upravujú a rozširujú sa podmienky vývozu predmetu kultúrnej hodnoty podľa osobitného predpisu, ktorým je Nariadenie Rady (ES) č. 116/2009 zo dňa 18. decembra 2008 o vývoze tovaru kultúrneho charakteru (kodifikované znenie) (Ú. v. EÚ L 39, 10. 2. 2009). Ustanovenie presne vymedzuje, ktoré ustanovenia § 2 sa použijú v konaní vo veci povolenia vývozu predmetu kultúrnej hodnoty podľa tohto osobitného predpisu.
K bodu 8
Znenie poznámky pod čiarou k odkazu 13 sa upravuje z dôvodu zosúladenia jeho znenia s aktuálne platným zákonom č. 126/2015 Z. z.
K bodu 9
V § 7 ods. 1 sa precizuje povinnosť predajcu predmetu kultúrnej hodnoty zapísať predmet kultúrnej hodnoty vo vlastníctve alebo v držbe predajcu do evidencie predmetov kultúrnej hodnoty.
K bodu 10
V § 7 ods. 3 sa precizuje povinnosť predajcu predmetu kultúrnej hodnoty zapísať predmet kultúrnej hodnoty vo vlastníctve alebo v držbe predajcu do evidencie predmetov kultúrnej hodnoty. Pokutu za iný správny delikt podľa § 11 ods. 1 písm. c) bod 1 zák. č. 207/2009 Z. z. (nevedenie evidencie predmetov kultúrnej hodnoty podľa § 7 ods. 1 až 3 zákona) je možné uložiť na základe porušenia povinnosti. Preto je potrebné znenie ustanovenia precizovať tak, aby bolo jednoznačné, že ide o povinnosť.
V § 7 ods. 4 sa upravuje povinnosť predajcu predmetu kultúrnej hodnoty informovať nadobúdateľa predmetu kultúrnej hodnoty o povinnostiach vyplývajúcich z právnych predpisov, ktoré sa vzťahujú na vývoz predmetu kultúrnej hodnoty z územia Slovenskej republiky, písomnou formou, a to v listinnej alebo v elektronickej podobe. Zámerom je zefektívnenie tohto preventívneho opatrenia v oblasti boja proti nezákonnému obchodovaniu s predmetmi kultúrnej hodnoty a eliminovanie páchania nezákonnej činnosti nelegálnych vývozov predmetov kultúrnej hodnoty z krajiny.
K bodu 11
§ 7 ods. 5 sa upravuje v kontexte navrhovanej novelizácie zákona (viď. bod 1). Zároveň sa dopĺňa skutočnosť, že predbežné vyjadrenie k možnosti vývozu predmetu kultúrnej hodnoty z územia Slovenskej republiky nenahrádza povolenie na vývoz predmetu kultúrnej hodnoty z územia Slovenskej republiky podľa osobitného predpisu, ktorým je Nariadenie Rady (ES) č. 116/2009 zo dňa 18. decembra 2008 o vývoze tovaru kultúrneho charakteru (kodifikované znenie) (Ú. v. EÚ L 39, 10. 2. 2009).
K bodu 12
V § 8 ods. 2 písm. a) sa upravuje znenie ustanovenia v nadväznosti na vypustenie § 3.
K bodu 13
V § 8 ods. 2 písm. b) sa upravuje znenie ustanovenia v nadväznosti na vypustenie § 3.
K bodu 14
V § 8 sa rozširuje oprávnenie povereného zamestnanca pri výkone kontroly podľa tohto zákona o preverenie dodržiavania povinnosti, ktorou je povinnosť predajcu predmetu kultúrnej hodnoty informovať nadobúdateľa predmetu kultúrnej hodnoty o povinnostiach vyplývajúcich z právnych predpisov, ktoré sa vzťahujú na vývoz predmetu kultúrnej hodnoty z územia Slovenskej republiky, písomnou formou.
K bodu 15
§ 9 odsek 1 písm. a) a odsek 2 sa precizujú v kontexte navrhovanej novelizácie zákona.
K bodu 16
§ 9 odsek 1 písm. b) a odsek 4 sa precizujú v kontexte navrhovanej novelizácie zákona.
K bodu 17
V § 10 ods. 1 sa upravuje doterajšie znenie skutkových podstát priestupkov z dôvodu zosúladenia s navrhovanou úpravou zákona.
K bodu 18
§ 11 ods. 1 písm. c) bod 2. sa precizuje v kontexte navrhovanej novelizácie zákona (viď bod 10).
K bodu 19
Na postup podľa tohto zákona sa vzťahuje všeobecný predpis o správnom konaní. Navrhovaná úprava zákona spresňuje prostredníctvom negatívneho výpočtu jednotlivých ustanovení, na ktoré ustanovenia zákona sa všeobecný predpis o správnom konaní nevzťahuje.
K bodu 20
Upravuje sa postup posudzovania žiadostí o povolenie na vývoz predmetov kultúrnej hodnoty z územia Slovenskej republiky predložených do 30. júna 2018.
K bodu 21
Legislatívno-technická úprava súvisiaca so zavedenou legislatívnou skratkou „ministerstvo kultúry“.
K bodu 22
V prílohe č. 1 „Kategórie predmetov kultúrnej hodnoty“ sa obsahovo spresňuje zoznam kategórií predmetov kultúrnej hodnoty, ktorých vývoz z územia Slovenskej republiky podlieha podmienkam podľa tohto zákona. Zároveň sa vybrané kategórie dopĺňajú o nové identifikačné znaky, ktorými sú:
1. vek predmetu, resp. obdobie vzniku predmetu kultúrnej hodnoty, ktorá je vymedzená nasledovne:
a) bez ohľadu na obdobie vzniku
(napr. kategória č. II. archeologické nálezy),
b) s ohľadom na obdobie vzniku - staršie ako 50 rokov, staršie ako 100 rokov
(napr. kategória č. IX. písm. a) ľudové maľby vyhotovené akoukoľvek technikou na akomkoľvek podklade – staršie ako 100 rokov),
c) s ohľadom na obdobie vzniku - do roku 1848, do roku 1860, do roku 1948)
(napr. kategória č. XIII. písm. c) historické pečiatky, pečate a pečatidlá – obdobie vzniku do roku 1948),
2. finančný prah - hodnota predmetu kultúrnej hodnoty vyjadrená v peniazoch v mene euro
(napr. kategória č. IV. písm. a) maľby vyhotovené akoukoľvek technikou na akomkoľvek podklade – staršie ako 50 rokov a majú vyššiu hodnotu ako 10 000 eur),
3. slovacikálnosť predmetu – vzťahuje sa na predmet kultúrnej hodnoty, ktorý sa podľa obsahu, miesta nálezu, miesta vyhotovenia, miesta vydania, autorstva, jazyka týka Slovenska alebo slovenského národa.
Vzhľadom na rozsah nevyhnutných úprav sa príloha novelizuje ako celok. Obsahová úprava kategórií a doplnenie uvedených identifikačných znakov vyplynuli predovšetkým z aplikačnej praxe, ktorá preukázala potrebu zúženia resp. jednoznačnejšieho zadefinovania predmetov kultúrnej hodnoty, ktoré nie sú chránené a evidované podľa osobitných predpisov pre oblasť hnuteľného kultúrneho dedičstva, ale svojou povahou a hodnotou tvoria a sú súčasťou kultúrneho dedičstva Slovenskej republiky a ich prípadný trvalý vývoz by mohol pre Slovensku republiku predstavovať ujmu na kultúrnom bohatstve krajiny.
Zároveň sa pri tomto zúžení množiny predmetov kultúrnej hodnoty spadajúcich do kategórií predmetov kultúrnej hodnoty podľa tohto zákona (doplnením ďalších identifikačných znakov – obdobie vzniku, finančný prah, slovacikálnosť) sleduje zabezpečenie čo možno najmenšieho a najnevyhnutnejšieho obmedzenia vlastníckeho práva k predmetom kultúrnej hodnoty (nepovolením vývozu a uplatnením lehoty jeden rok podľa § 2 ods. 10 a ods. 11 zákona) a v neposlednom rade eliminovanie posudzovania vývozu predmetov kultúrnej hodnoty, ktoré nenapĺňajú všetky atribúty (definíciu) predmetu kultúrnej hodnoty ako nenahraditeľného bohatstva štátu a jeho občanov, napríklad v kontexte ich trvalého vedeckého, historického, kultúrneho, umeleckého alebo spoločenského významu.
Zároveň sa v prílohe č. 1 označujú grafickým znakom „(+)“ kategórie predmetov kultúrnej hodnoty, pri ktorých je umožnené vlastníkovi predmetu kultúrnej hodnoty, s ohľadom na podstatu predmetu, podať jednu žiadosť aj na súbor predmetov kultúrnej hodnoty. Súborom sa rozumie organický, obsahovo spätý celok alebo funkčný celok predmetov (napr. nábytková zostava, jedálenský alebo nápojový servis, krojová súprava, uniforma, autorský grafický album, scénické a kostýmové návrhy k jednej inscenácii a súbor drobných jednotlivín vzniknutých zberateľskou činnosťou a iné).
Príloha č. 2 sa obsahovo zosúlaďuje s navrhovaným zmenami zákona a v súlade s medzinárodnými štandardmi pre tlačivo povolenia na vývoz predmetu kultúrnej hodnoty z územia krajiny. Z hľadiska komfortného využívania tlačiva povolenia vlastníkom predmetu kultúrnej hodnoty, tlačivo obsahuje aj anglický preklad jednotlivých položiek. Sleduje sa tým uľahčenie administratívneho vybavovania vývozu predmetu kultúrnej hodnoty pred colnými alebo inými príslušnými orgánmi, či inštitúciami v zahraničí a zníženie prípadných výdavkov vlastníka predmetu kultúrnej hodnoty na zabezpečenie prekladu tlačiva povolenia. Pre správne vyplnenie jednotlivých položiek tlačiva obsahuje tlačivo vysvetlivky, aké údaje sa v jednotlivých položkách tlačiva vyžadujú.
K bodu 23
Z dôvodu zosúladenia s navrhovanou úpravou zákona sa vypúšťajú prílohy č. 3 a 4.
K článku II:
K bodu 1
Pôsobnosť Pamiatkového úradu SR sa dopĺňa o novú kompetenciu vydávať odborné stanovisko o pamiatkovej hodnote predmetu kultúrnej hodnoty vo väzbe na nové znenie § 2 v čl. I návrhu zákona.
K bodu 2
Navrhované ustanovenie vytvára právnu možnosť Pamiatkovému úradu SR zriadiť si právnickú osobu podľa § 21 zákona č. 523/2004 Z. z. o rozpočtových pravidlách verejnej správy a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov na zabezpečenie rozvoja teórie a metodológie reštaurovania, na zabezpečenie budovania študijných, vývojových, reštaurátorských a analyticko-technologických pracovísk a laboratórií, na zabezpečenie pamiatkových výskumov a reštaurátorských prác a na zabezpečenie vykonávania a koordinovania dokumentačnej, vzdelávacej, výchovnej, edičnej a propagačnej činnosti.
K bodu 3
V súlade s § 18 ods. 1 správneho poriadku sa v hmotnoprávnom predpise jednoznačne spresnila možnosť z podnetu správneho orgánu - Pamiatkového úradu SR začať správne konanie o vyhlásení veci za národnú kultúrnu pamiatku. Je výlučne vecou správneho orgánu, aby posúdil, či a do akej miery sú splnené zákonné podmienky na začatie konania, t. j. či hnuteľná vec alebo nehnuteľná vec má pamiatkovú hodnotu, ktorá má byť z dôvodu ochrany vyhlásená za národnú kultúrnu pamiatku. Nie je však vylúčené, aby sa správny orgán dozvedel o skutočnostiach, ktoré sú dôvodom pre začatie konania, od akéhokoľvek subjektu, ale jeho podanie (oznámenie, list) nemá charakter návrhu účastníka konania, na základe ktorého by Pamiatkový úrad SR bol povinný začať správne konanie.
K bodu 4
Ustanovenie presne vymedzuje subjekty, ktoré môžu vypracovať odborné podklady na vyhlásenie veci za národnú kultúrnu pamiatku. Navrhovaným znením ustanovenia sa precizuje formulácia z dôvodu jednoznačnosti a zrozumiteľnosti.
K bodu 5
Maximálna doba trvania dočasného vývozu národnej kultúrnej pamiatky sa upravuje na dva roky. Uvedená úprava zosúlaďuje dĺžku lehoty dočasného vývozu národnej kultúrnej pamiatky z územia Slovenskej republiky s lehotou dočasného vývozu predmetu kultúrnej hodnoty podľa zákona č. 207/2009 Z. z., ako aj s lehotou dočasného vývozu zbierkových predmetov podľa zákona č. 206/2009 Z. z.
K bodu 6 až 8
Zosúlaďuje sa text v súlade s navrhovanou úpravou podľa novelizačného bodu 2. K úprave ustanovení § 33 ods. 7, § 35a ods. 1 a § 36 ods. 4 zákona č. 49/2002 Z. z. o ochrane pamiatkového fondu v znení neskorších predpisov dochádza v súvislosti s doplnením kompetencie Pamiatkového úradu SR o možnosť zriadiť si právnickú osobu na spracovanie odborných úloh a výkon odborných prác súvisiacich s ochranou a obnovou pamiatkového fondu (bližšie novelizačný bod 2), v týchto ustanoveniach osobitne zamerané na plnenie úloh a cieľov v oblasti reštaurovania a výkonu archeologických výskumov, pretože výkon týchto prác je naviazaný na splnenie špecifických odborných predpokladov na strane fyzických osôb, ktoré tieto práce vykonávajú a úlohy plnia.
K článku III:
K bodu 1
V § 16 ods. 6 písm. c) sa rozširuje povinnosť vlastníka predmetu kultúrnej hodnoty požiadať ministerstvo kultúry o výmaz predmetu kultúrnej hodnoty z Evidencie predmetov kultúrnej hodnoty aj z dôvodu jeho znehodnotenia. Doterajšia právna úprava nezohľadňuje skutočnosť, že môže dôjsť k trvalému znehodnoteniu predmetu kultúrnej hodnoty jeho zničením, poškodením alebo prirodzeným fyzickým degradovaním.
K bodu 2
Ustanovenie rozširuje oznamovacie povinnosti vlastníka predmetu kultúrnej hodnoty, ktorý je zapísaný v Evidencii predmetov kultúrnej hodnoty voči ministerstvu kultúry.
Ustanovuje sa povinnosť vlastníka predmetu kultúrnej hodnoty oznámiť ministerstvu odcudzenie tohto predmetu a následne, ak sa predmet kultúrnej hodnoty podarí vypátrať a dôjde k jeho vráteniu vlastníkovi, vlastník oznámi ministerstvu aj túto skutočnosť. V oboch prípadoch sa stanovuje lehota 30 dní na oznámenie. Cieľom tejto úpravy je, aby Evidencia predmetov kultúrnej hodnoty bola riadne aktualizovaná podľa skutočností súvisiacich s vlastnou existenciou predmetu a vlastníctvom k nemu, ako aj využitie získaných informácií napríklad pri poskytovaní súčinnosti orgánom činným v trestnom konaní pri pátraní po odcudzených predmetoch kultúrnej hodnoty, pri preverovaní vlastníctva k predmetu kultúrnej hodnoty v prípade jeho ponuky na nadobudnutie do zbierok múzeí a galérií.
Zároveň sa ustanovuje povinnosť vlastníka predmetu kultúrnej hodnoty zapísaného v Evidencie predmetov kultúrnej hodnoty oznámiť ministerstvu zmenu vlastníka predmetu kultúrnej hodnoty (ak sa novým vlastníkom predmetu kultúrnej hodnoty nestane múzeum alebo galéria podľa § 16 odseku 6 písmeno a) tohto zákona), a to s cieľom zabezpečiť aktualizáciu Evidencie predmetov kultúrnej hodnoty v povinnej položke „vlastník“.
K bodu 3
Znenie ustanovenia sa spresňuje z dôvodu jednoznačnosti a zrozumiteľnosti. Zároveň sa zabezpečuje možnosť mobility zbierkových predmetov na prezentačný účel v zastupiteľských úradoch Slovenskej republiky v zahraničí. Zastupiteľským úradom je diplomatická misia, stála misia pri medzinárodnej organizácii alebo medzinárodnom zoskupení, konzulárny úrad alebo osobitná misia. Podľa Viedenského dohovoru o diplomatických stykoch a Viedenského dohovoru o konzulárnych stykoch majú miestnosti misie a konzulárne miestnosti osobitné postavenie (nedotknuteľnosť). Vzhľadom na subjekt, v prospech ktorého sa dočasný vývoz uskutočňuje (zastupiteľské úrady Slovenskej republiky v zahraničí) a vzhľadom na jeho osobitné postavenie, sa umožňuje, aby dočasný vývoz zbierkového predmetu na prezentačný účel v zastupiteľských úradoch Slovenskej republiky v zahraničí mohol trvať aj viac ako dva roky. Ochrana zbierok zostáva zachovaná na úrovni zmluvy o výpožičke alebo zmluvy o nájme, ktoré zaručujú všestrannú ochranu, bezpečnosť a starostlivosť o zapožičané zbierkové predmety počas ich prepravy a prezentácie a zodpovednosť za škody spôsobené pri preprave a prezentácii zbierkového predmetu.
K článku IV:
K bodu 1
Návrh úpravy ustanovenia precizuje podmienky dočasného vývozu historického knižničného dokumentu a historického knižničného fondu z územia Slovenskej republiky. Dôvodom je zvýšenie zabezpečenia ochrany dokumentov, ktoré sú vyhlásené za historický knižničný dokument alebo historický knižničný fond pri ich dočasnom vývoze z územia Slovenskej republiky aj do štátov v rámci colného územia Európskej únie, aj podmienením získania povolenia ministerstva. Touto úpravou sa zároveň zosúlaďujú zákonné podmienky dočasného vývozu historického knižničného dokumentu a historického knižničného fondu z územia Slovenskej republiky s podmienkami dočasného vývozu predmetov kultúrnej hodnoty, ktoré sú chránené a evidované aj podľa iných osobitných predpisov pre oblasť ochrany kultúrneho dedičstva.
K bodu 2
Doplnením nového odseku 3 v § 24 sa ustanovujú náležitosti, ktoré má obsahovať žiadosť o povolenie na dočasný vývoz historického knižničného dokumentu a historického knižničného fondu z územia Slovenskej republiky. Uvedená úprava vyplýva z aplikačnej praxe spojenej s konaním o povolenie dočasného vývozu historického knižničného dokumentu a historického knižničného fondu z územia Slovenskej republiky.
K bodu 3
V § 24 sa v kontexte navrhovanej úpravy podmienok dočasného vývozu historického knižničného dokumentu a historického knižničného fondu z územia Slovenskej republiky precizuje odsek 4.
K bodu 4
V § 26 sa v kontexte navrhovanej úpravy podmienok dočasného vývozu historického knižničného dokumentu a historického knižničného fondu z územia Slovenskej republiky precizuje písmeno h).
K bodu 5
§ 27 ods. 1 písm. b) sa precizuje v kontexte navrhovanej novelizácie zákona.
K bodu 6
§ 27 ods. 1 písm. c) sa precizuje v kontexte navrhovanej novelizácie zákona.
K článku V:
Navrhuje sa účinnosť zákona od 1. júla 2018.
Schválené na rokovaní vlády Slovenskej republiky dňa 17. 1. 2018.
Robert F i c o, v. r.
predseda vlády
Slovenskej republiky
Marek M a ď a r i č, v. r.
minister kultúry
Slovenskej republiky