Vymožiteľnosť práva de lege ferenda očami exekútora

Podľa prognózy Medzinárodného menového fondu (MMF) by sa tempo rastu HDP mohlo zvýšiť až o 50 %, ak by sa zlepšila vymožiteľnosť práva. Vymožiteľnosť práva je totiž úzko spätá s kvalitou podnikateľského prostredia.

Je však zrejmé, že bez skvalitnenia právneho rámca výkonu rozhodnutí, najmä rozšírenia právomocí a upevnenia postavenia súdnych exekútorov, sa vymožiteľnosť práva nezlepší.

Exekútori v tomto smere už dlhodobo presadzujú rôzne zmeny, ktoré by mohli pozitívne ovplyvniť vymožiteľnosť práva. Treba povedať, že ich návrhy zostali z rôznych dôvodov bez odozvy zo strany zákonodarcu.

Rovnako sa Súdna rada SR zasadzuje za zmeny v oblasti vykonávacieho konania smerujúce k odľahčeniu súdov, ktoré by v exekučných veciach prejedávali iba sporné otázky na základe osobitných žalôb. Inak by vedenie exekučných konaní malo byť plne v kompetencii súdnych exekútorov.

Exekučný poriadok bol upravovaný veľkým množstvom noviel, pričom je evidentné, že mnohé boli nekoncepčné a neodborne pripravené. Nesystémové zmeny, ako tomu bolo v prípade zmenkových nárokov alebo zániku vymáhateľnosti príslušenstva po troch rokoch od vykonateľnosti rozhodnutia (čo aktuálne posudzuje Ústavný súd SR), boli reakciou na zlyhania súdov v základom konaní a postupy niektorých veriteľov v rozpore s dobrými mravmi (z pohľadu veriteľov však zrejme išlo o „reakciu na nefunkčné súdy“). Tieto problémy sa zákonodarca snažil riešiť dodatočne, až v exekučnom konaní, čím nepriaznivo zasiahol aj do práv poctivých veriteľov a zásadne obmedzil vymožiteľnosť práva. Z Exekučného poriadku sa tak stal mimoriadne neprehľadný právny predpis, v ktorom sa aj odborníci z praxe orientujú iba s ťažkosťami. Použitie analógie a rôznych výkladových metód je potom často jedinou možnosťou vysporiadania sa s nejasnými alebo odporujúcimi si ustanoveniami zákona. Samozrejme to neprispieva právnej istote z akéhokoľvek pohľadu.

S ohľadom na uvedené je zrejmé, že v záujme zvýšenia vymožiteľnosti práva budú nevyhnuté zásadné zmeny právnej úpravy exekučného procesu.

Vláda SR má podľa programového vyhlásenia ambíciu pripraviť novú komplexnú právnu úpravu exekučných konaní s cieľom zefektívniť vymáhanie pohľadávok pre veriteľov. Na tieto účely chce v novej právnej úprave ustanoviť jednoznačný spôsob a rozsah určovania výšky trov exekúcie a zaviesť procesné pravidlá umožňujúce rýchlejšiu a funkčnejšiu vymožiteľnosť právom chránených nárokov. Vláda ďalej prisľúbila zásadnú zmenu procesných pravidiel exekučného konania tak, aby súdy v týchto konaniach rozhodovali len spory.

Hoci sú tézy programového vyhlásenia nádejou na pozitívnu zmenu, dôležité budú konkrétnenávrhy zo strany Ministerstva spravodlivosti SR, ktoré musia obstáť v spleti rôznych záujmov.

Preto si dovoľujem bližšie prezentovať niektoré návrhy de lege ferenda, ktoré by podľa môjho názoru mohli priaznivo ovplyvniť exekučné konanie.

 1. Zavedenie elektronického prideľovania vecí

Presadenie elektronického prideľovania spisov je prioritnou požiadavkou súdnych exekútorov. Tento spôsob prideľovania vecí zásadne posilní najmä nezávislosť súdneho exekútora pri vykonávaní exekúcie.

Zároveň ide o dôležité protikorupčné opatrenie, ktoré obmedzí mnohé javy (kedy pri vymáhaní pohľadávok nemusí vždy ísť aj o vymoženie pohľadávky), ktoré deformujú vykonávacie konanie v SR.

Hoci zo subjektívneho pohľadu niektorých (najmä „veľkých“) veriteľov možno uznať i niektoré námietky proti elektronickému prideľovaniu spisov, teritorialita v exekučnom konaní má nesporné výhody pre všetkých účastníkov exekučného konania.

Nakoľko sa v nasledujúcich dňoch spúšťa Centrálny register exekúcií a elektronická komunikácia s bankami, neobstojí ani argument, že niektorí exekútori nie sú dostatočne technicky a personálne pripravení na elektronické prideľovanie.

2.  Paušálne stanovené trovy exekúcie

Exekučné súdy sú zaťažené rozhodovaním o trovách exekúcie. Stanovením jasných pravidiel a primeraných paušálov by mohla súdom odpadnúť táto zaťažujúca agenda. Následne by mohli pozornosť venovať včasnému rozhodovaniu o námietkach proti exekúcii a ďalším dôležitým otázkam. Primerané paušály zároveň zabezpečia odmeňovanie exekútorov, ktorí exekučné konania dotujú z vlastných prostriedkov, a to bez akejkoľvek náhrady. V neposlednom rade odpadnú aj mnohé pochybnosti o excesívnom uplatňovaní trov zo strany exekútorov.

3. Zrušenie DPH na trovy exekúcie

Jednoduchý a rýchly spôsob ako „zlacniť“ exekúcie pre spotrebiteľov by bolo oslobodenie trov exekúcie od DPH. S ohľadom na osobitnú povahu výkonu exekučnej činnosti ako preneseného výkonu verejnej moci, by bolo takéto oslobodenie jednoznačne namieste.

Poukazujem na to, že v súčasnosti sú dva druhy exekútorov – tí, ktorí nie sú platiteľmi DPH a tí, ktorí platiteľmi sú. U tých druhých sú trovy exekúcie zvýšené o DPH, a teda povinný (bez toho, aby si mohol vybrať exekútora) platí viac o DPH.

4.  Vylúčenie vyšších súdnych úradníkov z rozhodovania o námietkach

Súd má o námietkach proti exekúcii rozhodnúť do 60 dní. Vo väčšine prípadov o námietkach rozhoduje vyšší súdny úradník. Ten iba zriedkavo dodrží zákonnú lehotu a navyše je voči jeho rozhodnutiu o zamietnutí námietok prípustné odvolanie k sudcovi.

Dáva sa tak možnosť nepoctivému povinnému, aby výrazne odďaľoval alebo aj zmaril uspokojenie nároku oprávneného. Realizácia ústavného práva na súdnu ochranu sa tak stáva iluzórnou.

Reťazenie opravných prostriedkov nemá žiadnu oporu ani v Dohovore o ochrane ľudských práv a základných slobôd a je znakom nefunkčného justičného systému.

Je síce pozitívne, že od účinnosti Civilného sporového poriadku bude môcť námietkam vyhovieť iba sudca, ale najväčšie prieťahy vidím v prípadoch, keď sú námietky zjavne nedôvodné.

Na zváženie by podľa môjho názoru bola aj možnosť, aby o námietkach rozhodoval nezávislý súdny exekútor proti rozhodnutiu ktorého by bola prípustná sťažnosť, o ktorej by rozhodol sudca.

5. Rozšírenie okruhu osôb, ktoré sú povinné poskytovať súčinnosť

Aby sa súdny exekútor dozvedel všetky relevantné informácie o majetkových pomeroch povinného je potrebné, aby mal možnosť čerpať informácie od tretích osôb a napríklad aj od finančnej správy. Väčšie zapojenie útvarov Policajného zboru by bolo v mnohých situáciách rovnako žiadané.

V prípade, že súdnemu exekútorovi nie je poskytnutá požadovaná súčinnosť, mal by mať možnosť sám uložiť poriadkovú pokutu. Ukladanie poriadkových pokút súdom na návrh exekútora je zdĺhavé a neefektívne.

6. Možnosť súdneho exekútora podať návrh na vyhlásenie konkurzu

Nezávislý súdny exekútor je osobou, ktorá má spravidla všetky informácie o dlžníkovi, ktoré nasvedčujú, že sú splnené predpoklady na vyhlásenie konkurzu. Je zrejmé, že u fyzickej osoby voči ktorej je vo veľa prípadoch vedených desať a viac exekúcií, môžu byť splnené predpoklady na vyhlásenie konkurzu.

Včasné vyhlásenie konkurzu dáva aj nádej na vyššie pomerné uspokojenie veriteľov a je v súlade s odporúčaniami medzinárodných inštitúcii.

Za úvahu potom stojí aj možnosť, aby súdni exekútori v týchto konkurzoch pôsobili v úlohe správcov. Exekúcia by sa tak plynule a rýchlo premenila na konkurz, čo by mohlo pozitívne ovplyvniť rozsah pomerného uspokojenia veriteľov.

7. Následky porušenia povinností povinného

Pre posilnenie vážnosti výkonu funkcie exekútora je nevyhnutné zabezpečenie zodpovedajúcich sankcií za nesplnenie povinností dlžníka. Z praxe vieme, že iba málo povinných sa dostaví na predvolanie do úradu exekútora, resp. podá vyhlásenie o majetku. Hrozba finančnej sankcie v exekučných veciach väčšinou nemá požadovaný účinok.

Zároveň mnohé súdy odmietajú plniť zákonnú povinnosť a rozhodovať o predvedení povinných do úradu exekútora.

Povinní sa potom spoliehajú na to, že porušenie povinností podľa Exekučného poriadku nebude mať pre nich žiadne konkrétne následky.

8. Inovácia spôsobov vykonania exekúcie

Je nepochybné, že za dvadsať rokov účinnosti Exekučného poriadku sa zmenila situácia v spoločenských ako aj majetkových vzťahoch obyvateľstva. Preto je potrebné inovovať aj spôsoby vedenia exekúcií.

Odborníkom z praxe sú známe problematické miesta právnej úpravy, ktoré vytvárajú veľký priestor pre zneužívajúce konanie. Zacelenie niektorých „dier v zákone“ by si pritom vyžadovalo iba menšie legislatívne zásahy. 

Spolu so zmenami v exekučnom procese je podľa môjho názoru potrebné realizovať aj zmeny v zákone o konkurze a reštrukturalizácii, ktorý má byť ako úprava generálnej exekúcienaviazaný na individuálnu exekúciu. Ako naliehavá sa javí najmä potreba spravodlivého mechanizmu, ktorý by umožňoval oddlženie fyzických osôb, zároveň by primerane chránil práva veriteľov a nepodporoval nekontrolovateľné zadlžovanie.

V tomto príspevku pre ilustráciu uvádzam iba niektoré myšlienky, ktoré by mohli byť v rámci legislatívneho procesu predmetom širšej odbornej diskusie.

Verím, že takáto diskusia nastane a jej výsledkom bude zákon, ktorý prispeje k väčšej vymožiteľnosti práva a tým aj kvalitnejšiemu podnikateľskému prostrediu.

Autor:

JUDr. Peter Stodola
súdny exekútor
www.exekutorstodola.sk