Najprávo.sk - najlepší právny poradca

Vodiaci pes v taxíku

22.2. 2020, 17:58 |  Daniela Čičkánová

Denník N priniesol dňa 17.02.2020 správu o tom, že pražský taxikár vyhodil z auta nevidomú ženu, pretože mu prekážal jej vodiaci pes.[1] Na videu, ktoré natočila svedkyňa, vidieť, ako taxikár fyzicky vyhodil nevidiacu ženu kričiacu o pomoc na stred cesty a údajne za ňou následne hodil aj jej slepeckú palicu.[2] Odvrátiac sa od morálnych aspektov správania taxikára, pozrime sa na právnu stránku takejto situácie a práva nevidiacich sprevádzaných vodiacim psom v Slovenskej republike.

Vodiaci pes podľa slovenskej právnej úpravy

Podľa platného právneho poriadku SR je vodiaci pes definovaný ako pes so špeciálnym výcvikom[3]a zároveň ako tzv. kompenzačná pomôcka rovnako ako napríklad načúvací prístroj alebo invalidný vozík. Jeho úlohou je pomáhať osobe s ťažkým zrakovým postihnutím, aby svoj život mohla žiť dôstojne a aktívne.[4]

Úlohou vodiaceho psa je podľa platnej právnej úpravy zrakovo či inak ťažko zdravotne postihnutej osobe pomôcť „pri každodenných činnostiach, najmä pri samostatnom pohybe, podávaní predmetov bezpečnom zvládnutí prekážok v priestore“.[5]Vodiaci pes musí byť bez prestávky sústredený, aby svojmu majiteľovi pomohol vyhnúť sa jamám, opravám a dieram na chodníku, správne ho previedol cez prechod pre chodcov, dokonca ho neposlúchol, ak vydá pokyn vojsť do nebezpečnej premávky (napr. v presvedčení, že na semafore svieti zelená),[6] inak ho môže ohroziť na zdraví a živote.

Právny poriadok SR nepovažuje vodiaceho psa len za domáce zviera slúžiace napr. na psychologický účel blízkosti živého tvora, ale za dôležitú pomôcku pre dôstojný život a zvyšovanie životnej úrovne zmyslovo postihnutej osoby. Práve preto zákon č. 282/2002 Z. z., ktorým sa upravujú niektoré podmienky držania psov (ďalej ako „Zákon o podmienkach držania psov“), určil výnimku, podľa ktorej: „Fyzická osoba s ťažkým zdravotným postihnutím odkázaná na sprevádzanie psom so špeciálnym výcvikom má právo byť sprevádzaná psom so špeciálnym výcvikom na verejne prístupných miestach.[7] Na takúto osobu sa nevzťahuje ani zákaz vstupu so psom na miesta, na ktoré má pes vstup zakázaný na základe všeobecne záväzného nariadenia obce.[8] Vodiaci pes súčasne nemusí pri činnosti, na ktorú bol vycvičený, t.j. sprevádzanie nevidiacej osoby, nosiť náhubok.[9]

Medzi tieto verejné miesta, resp. prístup k verejne dostupným službám, patria aj taxi služby. V prípade, ak by teda taxikár v SR odmietol poskytnúť službu zrakovo postihnutej osobe výlučne z toho dôvodu, že je sprevádzaná vodiacim psom, je možné prijať záver, že s ňou bolo zaobchádzané odlišne ako s osobou bez potreby kompenzačnej pomôcky v rovnakej situácii. Z tohto dôvodu by takáto osoba bola diskriminovaná na základe jej zdravotného postihnutia.[10] Právo osoby na ochranu pred diskrimináciou je jej všeobecným osobnostným právom patriacim do kategórie ochrany osobnosti,[11]keďže zámerom, resp. následkom diskriminačného konania je vždy zásah do ľudskej dôstojnosti, občianskej cti, prípadne súkromia dotknutej fyzickej osoby“.[12] Z uvedeného vyplýva, že práva takto poškodenej osoby ochraňuje aj generálna klauzula ochrany osobnosti[13] obsiahnutá v zákone č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník, ktorej účelom je zabezpečiť v občianskoprávnej oblasti rešpektovanie osobnosti fyzickej osoby a jej všestranný slobodný rozvoj.[14] Lex specialis však v takejto situácii predstavuje prioritne zákon č. 365/2004 Z. z. o rovnakom zaobchádzaní v niektorých oblastiach a o ochrane pred diskrimináciou a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej ako „Antidiskriminačný zákon“).

Právne prostriedky nápravy

Antidiskriminačný zákon v ustanovení § 2 ods. 1 ustanovuje zákaz diskriminácie, okrem iného, z dôvodu zdravotného postihnutia, pričom deklaruje zásadu rovnakého zaobchádzania pri poskytovaní tovarov a služieb.[15] Zásada rovnakého zaobchádzania (principle of equal treatment) je okrem toho zachytená v Európskom dohovore o ochrane ľudských práv a základných slobôd, v antidiskriminačných smerniciach Európskej únie, v Ústave Slovenskej republiky a taktiež je roztrúsená v osobitných právnych predpisoch.[16]

Diskriminácia sa klasifikuje na priamu a nepriamu. Prípady, kedy je nevidiacim osobám sprevádzaným vodiacimi psami zamedzený prístup do niektorých priestorov, je možné definovať ako priamu diskrimináciu, t.j. konanie alebo opomenutie, pri ktorom sa s osobou zaobchádza menej priaznivo, ako sa zaobchádza, zaobchádzalo alebo by sa mohlo zaobchádzať s inou osobou v porovnateľnej situácii.[17]

V konaniach vo veciach súvisiacich s porušením zásady rovnakého zaobchádzania je žalobcom (subjektom ochrany), t.j. aktívne legitimovaným subjektom, priamo osoba, ktorá bola poškodená, t.j. osoba, ktorú taxikár odmietol odviezť z dôvodu jej potreby byť sprevádzaná vodiacim psom. Poškodená osoba sa môže dať zastupovať aj právnickou osobou, ktorú na tieto účely stanovil zákon alebo ktorej cieľom je ochrana pred diskrimináciou.[18] V takýchto prípadoch môže byť nápomocné Slovenské národné stredisko pre ľudské práva, ktoré zabezpečuje právnu pomoc obetiam diskriminácie a prejavov intolerancie, a to aj ich zastupovaním v súdnych konaniach a súčasne vykonáva nezávislé zisťovania v danej oblasti.[19]Pomôcť môže aj Úrad komisára pre osoby so zdravotným postihnutím. Komisárka môže poškodenej osobe pomôcť poskytnutím stanoviska k podnetu, požadovať prostriedky nápravy a tiež sa zúčastňovať súdneho konania z pozície dohľadu nad konaním, a teda sa môže napríklad zúčastňovať priamo na pojednávaniach v príslušnom súdnom konaní. Obdobné právomoci a právnu pomoc môže dotknutej osobe poskytnúť aj verejná ochrankyňa práv.

Žalovaným, t.j. pasívne legitimovaným účastníkom konania, je subjekt, ktorý za diskrimináciu zodpovedá, t.j. ten, kto nedodržal zásadu rovnakého zaobchádzania (subjekt porušenia). Zodpovednosť pôvodcu zásahu za nedodržanie zásady rovnakého zaobchádzania má osobný charakter a je spojená s osobou, ktorá svojim bezprostredným konaním zasiahla do práv fyzickej osoby.[20] Z uvedeného vyplýva, že ak porušil práva zrakovo postihnutej osoby zamestnanec na základe pokynu svojho zamestnávateľa, je za porušenie zodpovedný, hoci príslušný súd môže prihliadať na mieru a okolnosti jeho zavinenia. Zamestnávateľ by zodpovedal za pokyn na diskrimináciu.[21] Zjednodušene, zodpovedný by bol v tomto prípade priamo taxikár.

Pokiaľ by teda v praxi pokyny zastúpeného, či už na základe zamestnaneckého či iného zmluvného pomeru boli spôsobilé vyvolať diskriminačné následky, je povinnosťou zástupcu, napr. obchodného zástupcu alebo zamestnanca, odmietnuť splnenie zmluvy v tejto časti či realizáciu takého pokynu, v opačnom prípade sám nesie zodpovednosť za nedodržanie zásady rovnakého zaobchádzania.[22]

V Českej republike podľa informácií Denníka N rieši polícia prípad ako priestupok. Z hľadiska priestupkov prichádza v takomto konkrétnom prípade, aký sa stal v Českej republike, do úvahy priestupok proti občianskemu spolunažívaniu v dôsledku hrubého správania taxikára.[23]

Záver

Slovenská právna úprava vo vzťahu k vodiacim psom a ich výcviku vykazuje množstvo nedostatkov. Právna úprava, v súlade s ktorou majú zrakovo poškodené osoby možnosť pohybovať sa na verejných priestranstvách v sprievode s vodiacim psom, však nepochybne patrí k správnym krokom zákonodarcov a je potrebné dbať na jej dodržiavanie.

Autor:
JUDr. Daniela Čičkánová, PhD., LL.M.

 

Článok vznikol v rámci projektu s názvom „Tvorba a optimalizácia lepšej verejnej politiky v záujme odstraňovania bariér spoločenského začlenenia zrakovo postihnutých", kód ITMS2014+ projektu: 314011L721.



[1] Prchal, L.: Pražský taxikár vyhodil z auta nevidomú ženu, prekážal mu jej pes. Denník N, 17.02.2020, dostupné prostredníctvom: dennikn.sk/1761149/prazsky-taxikar-vyhodil-z-auta-nevidomu-zenu-prekazal-mu-jej-pes/?cst=a193c38b4638aa4e31ec7f9b32d75e6e5f50913d.

[3] Ustanovenie § 24 ods. 2 zákona č. 447/2008 Zákona o peňažných príspevkoch

[4] Ustanovenie § 1 ods. 2 Zákona o peňažných príspevkoch

[5] Ustanovenie § 25 ods. 2 Zákona o peňažných príspevkoch

[6]EDWARDS, R. T.: “Forward!” The Experience of a New Guide Dog Owner. British Medical Journal, roč. 325, č. 7356, 20.07.2002, s. 171. Dostupné prostredníctvom: https://www.jstor.org/stable/25451896?read-now=1&refreqid=excelsior%3A7c7661ddb2562167bfe49fe51e19fa6c&seq=1#page_scan_tab_contents, navštívené dňa 05.11.2019.

[7] Ustanovenie § 4a ods. 1 Zákona o podmienkach držania psov

[8]Ustanovenie § 4a ods. 1 Zákona o podmienkach držania psov

[9] Ustanovenie § 4a ods. 2 Zákona o podmienkach držania psov

[10] Ustanovenie § 3 ods. 1 zákona č. 365/2004 Z. z. o rovnakom zaobchádzaní v niektorých oblastiach a o ochrane pred diskrimináciou a o zmene a doplnení niektorých zákonov 

[11]Viac k téme v: rozsudok Najvyššieho súdu SR zo dňa 08.12.2016, sp. zn. 3 Cdo 405/2015

[12] Rozsudok Najvyššieho súdu SR zo dňa 08.12.2016, sp. zn. 3 Cdo 405/2015

[13] Podľa ustanovenia § 11 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník, citujem: „Fyzická osoba má právo na ochranu svojej osobnosti, najmä života a zdravia, občianskej cti a ľudskej dôstojnosti, ako aj súkromia, svojho mena a prejavov osobnej povahy.

[14] Rozsudok Najvyššieho súdu Českej republiky zo dňa 13.12.2000, sp. zn. 30Cdo 2870/2000

[15] Ustanovenie § 3 ods. 1 a § 5 Antidiskriminačného zákona

[16] Uznesenie Najvyššieho súdu SR zo dňa 11.08.2014, sp. zn. 5 Cdo 462/2013

[17] Ustanovenie § 2a ods. 2 Antidiskriminačného zákona

[18] Ustanovenia § 10 Antidiskriminačného zákona

[19] Ustanovenie § 1 ods. 2 písm. d) a g) Zákona o SNSĽP

[20] Rozsudok Najvyššieho súdu SR zo dňa 08.12.2016, sp. zn. 3 Cdo 405/2015

[21] Ustanovenie § 2a ods. 6 Antidiskriminačného zákona

[22] Rozsudok Najvyššieho súdu SR zo dňa 08.12.2016, sp. zn. 3 Cdo 405/2015

[23] Ustanovenie § 49 ods. 1 písm. d) zákona č. 372/1990 Zb. o priestupkoch


Najprávo.sk - najlepší právny poradca