Radbruchova formula
26.7. 2022, 16:15 | Lucia OnderkováI.Úvod
Otázky práva, spravodlivosti a morálky sú vždy aktuálne a v poslednej dobe pritiahli aj pozornosť slovenskej verejnosti, či už v dôsledku káuz v podobe Gorily, Sasanky, alebo iných medializovaných prípadov. Treba však poznamenať, že o vzťahu práva a spravodlivosti sa medzi právnymi filozofmi diskutovalo od nepamäti. Ak ľudia chcú mať dôveru v štát, je nevyhnutné sa týmito otázkami zaoberať. Rovnako nevyhnutné je zdôrazniť rozdiel medzi právom a morálkou. Spor práva a morálky sa tak stáva zakukleným sporom medzi prirodzeným právom a právnym pozitivizmom. Tento konflikt sa vyostruje najmä v období po 2. svetovej vojne, kedy silneli ohlasy k prehodnoteniu postulátov právnej vedy.
II. Ius naturalismus versus ius positivismus
Jednou z nosných tém teórie sa od 19. storočia stala dilema medzi právnym pozitivizmom a prirodzeným právom.
Prirodzenoprávna teória práva nepokladá za jediný, posledný zdroj a kritérium práva len zákony určitej spoločnosti, ale uznáva vyššie kritérium správnosti zákonov, ktoré rozhoduje o ich legitimite a platnosti. Takýmito vyššími kritériami môžu byť kritéria spravodlivosti, či správnosti zákonov.
Platí tu zásada : LEX INIUSTA NON SED LEX= NESPRAVODLIVÝ ZÁKON NIE JE ZÁKON
Prirodzený zákon tak nie je prísnym kódexom, ale skôr súbor pravidiel konania, predpísaný akousi autoritou, ktorá je nadradená štátu. Je úzko spojený s pojmom dôstojnosti človeka. Na druhej strane si však nemožno predstaviť, že by mohol nahradiť súdne inštitúcie. Skôr platí, že by prirodzený zákon mal pomáhať formovať úsudok zákonodarcov.