Pripravuje sa nový zákon o tvorbe právnych predpisov a Zbierke zákonov SR

Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky predložilo do medzirezortného pripomienkového konania návrh zákona o tvorbe právnych predpisov a o Zbierke zákonov Slovenskej republiky a o zmene a doplnení niektorých zákonov.

Predložený návrh zákona sa vnútorne člení na dve základné časti.

• Prvá časť je venovaná ustanoveniu základných princípov a pravidiel pri tvorbe právnych predpisov.
• Druhá časť rozpracúva problematiku týkajúcu sa Zbierky zákonov Slovenskej republiky. 

Návrh zákona upravuje postupy a pravidlá týkajúce sa vonkajšej stránky právnych predpisov, ako aj postupy a pravidlá týkajúce sa vnútornej štruktúry a obsahu právnych predpisov. V súčasnosti existujú dva osobitné dokumenty, a to Legislatívne pravidlá vlády Slovenskej republiky schválené uznesením vlády SR z 25. mája 2010 v znení neskorších zmien a doplnení a Legislatívne pravidlá tvorby zákonov č. 19/1997 Z. z. Legislatívne pravidlá vlády SR upravujú postup pri tvorbe zákonov, ktorých návrhy podáva vláda SR Národnej rade SR a tiež proces prípravy, predkladania a prerokúvania nariadení vlády a ostatných vykonávacích predpisov. Legislatívne pravidlá tvorby zákonov určujú spôsob tvorby ústavných zákonov a zákonov pre navrhovateľov, ktorými sú poslanci Národnej rady  SR alebo výbory Národnej rady SR. Tieto dva dokumenty obsahujú úpravu rovnakých inštitútov a Legislatívnotechnické pokyny tvoria prílohu k obom uvedeným dokumentom.

 „Aj napriek skutočnosti, že obidva uvedené dokumenty obsahujú úpravu základných pravidiel a požiadaviek na tvorbu právnych predpisov, aktuálny stav legislatívnej praxe jednoznačne preukazuje, že pri tvorbe právnych predpisov sa tieto pravidlá a požiadavky nerešpektujú, nedodržiavajú, či obchádzajú.“ uvádza ministerstvo v odôvodnení nového predpisu. Podľa predkladateľa je pre právny poriadok Slovenskej republiky súčasnej doby príznačná neustála legislatívna aktivita spočívajúca v prijímaní nových právnych predpisov a v nespočetných novelizáciách existujúcej právnej úpravy. V dôsledku tejto tzv. „produktívnej“ legislatívnej činnosti sa právne predpisy mnohokrát vyznačujú neprehľadnosťou, nezrozumiteľnosťou, nejednoznačnosťou a rozpornosťou, ktorej dôsledkom je podstatné zníženie efektívnosti informačnej funkcie, čím je narušená aj právna istota adresátov právnych predpisov. „Pri tvorbe právnych predpisov sa opomína skutočnosť, že sú určené nielen pre tých, ktorí ich aplikujú pri každodennej práci, ale ich znenie by malo byť zrozumiteľné a prehľadné aj pre jednotlivca, ktorého práva a povinnosti, či iné právne vzťahy upravujú.“ konštatuje predkladateľ. 

Ministerstvo spravodlivosti očakáva od predloženého návrhu zákona zvýšenie úrovne tvorby právnych predpisov a odstránenie nedostatkov súčasnej legislatívnej praxe prostredníctvom vymedzenia základného rámca pravidiel tvorby právnych predpisov týkajúcich sa vonkajšej stránky, vnútornej štruktúry a obsahu právnych predpisov, ktoré je potrebné dodržiavať pri tvorbe právnych predpisov, a ktoré sú nevyhnutné na to, aby sa vytvorený právny predpis stal funkčnou súčasťou právneho poriadku a aby bola zabezpečená vzájomná súladnosť, vyváženosť a bezrozpornosť právnych predpisov  v právnom poriadku. Zároveň predložený návrh zákona predpokladá zachovanie dvoch osobitných dokumentov, a to Legislatívnych pravidiel vlády Slovenskej republiky a Legislatívnych pravidiel tvorby zákonov, ktoré detailne upravia postup pri tvorbe príslušných právnych predpisov a tiež proces ich prípravy, predkladania a prerokúvania. Tieto dva dokumenty budú zároveň obsahovať úpravu pravidiel legislatívnej techniky vo forme Legislatívnotechnických pokynov.

Zbierka zákonov po novom

Zbierka zákonov plní v Slovenskej republike funkciu oficiálneho publikačného nástroja, ktorý sa predpokladá priamo v čl. 87 ods. 4, čl. 120 ods. 4, čl. 123, čl. 125 ods. 6 a čl. 128 Ústavy Slovenskej republiky.

Podrobnosti o vyhlasovaní zákonov, ale aj ostatných všeobecne záväzných právnych predpisov, medzinárodných zmlúv alebo iných organizačných alebo právnych aktov upravuje v súčasnom právnom poriadku zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 1/1993 Z. z. o Zbierke zákonov Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o Zbierke zákonov z roku 1993“). Tento zákon plní svoju neodmysliteľnú úlohu „vytvárania právneho poriadku“ už 20 rokov a má svoje jedinečné postavenie v hierarchii ostatných zákonov. Pri novelizácii akéhokoľvek existujúceho právneho predpisu sa vychádza zo znenia uverejneného v Zbierke zákonov a po skončení legislatívneho procesu sa nové znenie (novelizácia) vracia späť do Zbierky zákonov, aby mohlo byť vyhlásené ako nová súčasť platného práva. Zbierka zákonov tak pomyselne začína aj uzatvára kruh legislatívneho procesu a je jeho spojným bodom.

Dôležitosť Zbierky zákonov dokumentuje aj nevyvrátiteľná domnienka, že všetko, čo bolo uverejnené v Zbierke zákonov, sa stalo známe každému, koho sa to týka (§ 2 zákona o Zbierke zákonov z roku 1993), teda známe všetkým adresátom práva.

 „Legislatívny vývoj však časom ukazuje, že objem platného práva kontinuálne rastie, od roku 1990 do roku 2010 viac než o 5 % ročne. Za uvedené obdobie dvadsiatich rokov tak vzrástol objem platného práva viac než trojnásobne. Z toho však zároveň vyplýva, že orientácia v takomto množstve „práva“ je čoraz zložitejšia. Nevyvrátiteľná podmienka, že „neznalosť zákona neospravedlňuje“ naráža na otázku, čo to vlastne je, čoho neznalosť nie je ospravedlňovaná.“ uvádza predkladateľ v dôvodovej správe. Dodáva, že vzhľadom na častú novelizáciu právnych predpisov a potrebu poznania „aktuálneho práva“  vyplýva pre adresátov práva de facto povinnosť skladať si z noviel aktuálne znenia právnych predpisov. To je však v praxi pre adresátov práva často nerealizovateľné, preto úlohu zistiť aktuálne znenia právnych noriem riešia adresáti práva prostredníctvom iných nástrojov, než je Zbierka zákonov. 

V dnešnej dobe sú to elektronické právne informačné systémy, ktoré „úplné znenia zákonov“ vytvorené vlastným úsilím ponúkajú formou bezplatného alebo spoplatneného produktu alebo služby. Všetky elektronické právne informačné systémy, od systému JASPI prevádzkovaného ministerstvom spravodlivosti, cez bezplatné internetové zdroje, až po komerčné systémy, majú podľa ministerstva spravodlivosti zásadný problém, a to že obsah informácií v nich nie je autorizovaný štátom. 

Ministerstvo spravodlivosti preto pripravilo projekt elektronizácie Zbierky zákonov, ktorý by mal zabezpečiť dostupnosť informácii (v tomto prípade aktuálneho práva) takým spôsobom a takými formami, aké sú od informačných systémov na začiatku druhej dekády tretieho tisícročia predpokladané. Cieľom elektronizácie je vytvoriť elektronickú podobu Zbierky zákonov, ktorá by bola rovnocenná v súčasnosti primárnej listinnej podobe Zbierky zákonov. Spolu s tým však súčasné informačné technológie umožňujú sprehľadniť právny systém, umožniť občanom „pochopiť“ ho a orientovať sa v ňom.

Na to, aby bolo možné vytvoriť elektronickú podobu Zbierky zákonov, je však nevyhnutné zasiahnuť legislatívnou úpravou aj do súčasných ustanovení zákona o Zbierke zákonov z roku 1993 a vytvoriť tak predpoklady na vytvorenie elektronickej podoby Zbierky zákonov a na možnosť prístupu k právu v jeho ucelenej podobe vrátane tzv. konsolidovaných znení právnych predpisov (t. j. v podobe pôvodného znenia právneho predpisu so zapracovaním všetkých právnych predpisov, ktoré ho menia alebo dopĺňajú).

Zmien, ktoré je potrebné vykonať v súvislosti s vytvorením elektronickej podoby Zbierky zákonov, je však viacero, či už ide o vzájomnú úpravu vzťahu listinnej podoby Zbierky zákonov a elektronickej podoby Zbierky zákonov, otázku nadobúdania platnosti právnych predpisov, otázku publikácie konsolidovaných znení právnych predpisov, otázku distribúcie listinnej podoby po zavedení elektronickej podoby, otázky zodpovednosti za správu informačného systému prevádzkujúceho elektronickú podobu Zbierky zákonov alebo ďalšie s tým súvisiace záležitosti.

Za dvadsaťročné pôsobenie zákona o Zbierke zákonov z roku 1993 sa zároveň naakumulovalo niekoľko ďalších oblastí, ktoré by bolo žiaduce pri legislatívnej úprave Zbierky zákonov zohľadniť, ako napríklad otázku duplicity v publikácii niektorých medzinárodných zmlúv, otázku existencie všeobecne záväzných právnych predpisov označených názvom „výnos“ a „opatrenie“, otázku opráv v prípade chýb spôsobených pri vyhlasovaní alebo otázku niektorých záležitostí týkajúcich sa samotnej promulgačnej (vyhlasovacej) fázy legislatívneho procesu.

„Sme toho názoru, že vzhľadom na rozsah žiaducich legislatívnych zásahov do zákona o Zbierke zákonov z roku 1993 je čas s kapitolou výlučnej existencie listinnej podoby Zbierky zákonov uzatvoriť aj kapitolu zákona o Zbierke zákonov z roku 1993. Z uvedených dôvodov predkladáme ako súčasť zákona o tvorbe právnych predpisov aj návrh novej právnej úpravy týkajúcej sa Zbierky zákonov, ktorý odpovedá na všetky vyššie položené otázky a snaží sa ich riešiť.“ uzatvára predkladateľ.

Znenie návrhu zákona si môžete prečítať TU.

Zdroj: Dôvodová správa k návrhu zákona o tvorbe právnych predpisov a o Zbierke zákonov Slovenskej republiky
Ilustračné foto: Národná rada SR