Najprávo.sk - právny informačný systém pre odborníkov a širokú verejnosť

PAVEL ROHÁRIK: Optimálne by bolo, keby sa sudca venoval len tejto špecializovanej agende

23.10. 2012, 21:39 |  Martin Husovec

JUDr. Pavel Rohárik je sudcom od roku 1988. Pôsobil ako prezident Združenia sudcov Slovenska a pred viac ako desiatimi rokmi bol zástancom myšlienky zavedenia inštitútu vyšších súdnych úradníkov. Pracuje na Okresnom súde v Banskej Bystrici, kde sa okrem iného venuje aj agende priemyselných práv a nekalej súťaže. S touto výraznou osobnosťou v sudcovskom talári sa rozprával Mgr. Martin Husovec z EISi.

Aká je cesta sudcu k špecializovanej agende akou je tá „CbPv" (nekalá súťaž a právo priemyselného vlastníctva)? Ide o vlastnú voľbu sudcu?

V mojom prípade veľmi prozaická. Po tom, čo sa Okresný súd v Banskej Bystrici stal jedným z troch, ktoré na Slovensku v prvom stupni rozhodujú kauzy ochrany práv z priemyselného vlastníctva, prejavil som záujem o túto agendu a od roku 2006 som jedným z dvoch sudcov súdu, ktorý v týchto veciach koná a rozhoduje.

Váš ročný štatistický výkaz a výkaz Vášho kolegu sudcu JUDr. Pavla Tomáša ma osobne zaujal rubrikou špecializovaných seminárov, ktorá uvádza viacero školení priamo v sídle Úradu pre harmonizáciu na vnútornom trhu v Alicante. Je účasť slovenských sudcov na takýchto školeniach skôr pravidlom alebo výnimkou?

Slovenskí sudcovia majú možnosť zúčastňovať sa seminárov organizovaných medzinárodnými alebo zahraničnými inštitúciami a je na nich ako túto príležitosť využívajú. Seminárov v Alicante sa podľa mojich vedomostí zúčastnilo viacero sudcov a vyšších súdnych úradníkov zo Slovenska.

Aké osobitné odborné vybavenie majú špecializovaný sudcovia „CbPv" na okresných súdoch? Existuje u týchto senátov osobitný prístup k špecializovanej literatúre alebo databázam? Sú konkrétne odborné časopisy, ktoré zvyknú viac pôsobiť na formovanie odborného názoru sudcov?

Moje odborné vybavenie a prístup k literatúre sa v ničom nelíši od toho, čím disponujú ostatní kolegovia.

Keďže agenda priemyselného vlastníctva a najmä práva ochranných známok je silne harmonizovaná v EÚ, viete nám priblížiť ako prebieha napríklad u Vás rešerš vo vzťahu k dostupnej literatúre a rozsudkom Súdneho dvora EÚ po vlastnom prijatí prípadu?

V prípade dostupnosti sa s príslušnou literatúrou a judikatúrou oboznámim.

Pre človeka, ktorý nikdy nepôsobil na súde je ťažké si predstaviť s čím sudcovia vlastne pracujú, akú časopiseckú a komentárovú literatúru majú k dispozícií a do akej miery využívajú napr. internet. Ste napríklad vy spokojný s vybavením, s ktorým musíte pracovať na súde?

S vybavením, ktoré mám na súde k dispozícii, som v zásade spokojný. Kľúčový je prístup na internet. Ten nebol ani v prípade sudcov donedávna samozrejmosťou.

 

Akú časť Vašej rozhodovacej činnosti tvorí špecializovaná agenda „CbPv"? Myslíte si, že by táto osobitná agenda mala tvoriť väčší podiel u špecializovaného sudcu?

Špecializovaná agenda CbPv predstavuje menej ako 1/10 káuz, ktoré rozhodujem. V záujme zachovania náhodilosti pri výbere zákonného sudcu považujem za nevyhnutné, aby i v tejto agende rozhodovali na súde najmenej dvaja sudcovia. Preto by podľa môjho názoru bolo v záujme prehĺbenia špecializácie vhodné sústrediť všetky kauzy tejto agendy na Slovensku na jeden súd, ktorým by mohol byť Okresný súd Banská Bystrica.

Aký pomer špecializovaných prípadov k všeobecnej agende by bol podľa Vás optimálny?

Optimálne by bolo, keby sa sudca venoval len tejto špecializovanej agende. Otázkou je, aký počet káuz by pripadol na jedného sudcu po prípadnom sústredení tejto agendy na jeden súd.

Podľa súdnych štatistík je počet vecí v agende „CbPv" približne 100 nových prípadov ročne pre celú SR.

Myslím, že perspektívne možno očakávať nárast tejto agendy. Dovtedy by sa príslušní sudcovia venovali aj iným civilným kauzám, teoretické a praktické skúsenosti v tejto špecializovanej agende by však získavali intenzívnejšie ako doteraz. Prospelo by to efektivite konania i predvídateľnosti rozhodnutí.

Myslíte si, že je možné lepšiu špecializáciu súdov dosiahnuť napríklad skôr špecializáciou vyšších súdnych úradníkov, ktorý by asistovali viacerým sudcom naraz?

Verím, že špecializácia sudcov, vyšších súdnych úradníkov i ďalších administratívnych pracovníkov súdu môže pomôcť vyššej efektívnosti súdneho konania.

Kde však začať? Je súčasný rámec dostatočný?

Teoreticky možno áno, prakticky však nie, okrem iného z dôvodu nedostatočného počtu a najmä postavenia vyšších súdnych úradníkov, ktoré nevytvára priaznivé podmienky pre celoživotnú kariéru v tejto funkcii.

 

Môže podľa Vás občianska spoločnosť taktiež participovať na rozhodovacej činnosti súdov?

Nie je mi konkrétne jasné, aký druh participácie máte na mysli.

Osobne si ich viem predstaviť niekoľko, napríklad častejšie diskusie s občanmi na súdoch mimo vlastnej rozhodovacej činnosti, pomoc neziskového sektora pri úzko špecializovanom vzdelávaní sudcov alebo pomoc pri vybavovaní knižničného fondu súdov.

K diskusiám sudcov s občanmi - laikmi mám skôr rezervovaný postoj, nie som celkom presvedčený o ich efektivite. Aktívna účasť sudcov na odborných konferenciách a seminároch je nepochybne prospešná, rovnako ako účasť na vzdelávacích akciách organizovaných prípadne i neziskovým sektorom.

Naša organizácia EISi podala od konca roka 2011 z vlastnej iniciatívy už štyri tzv. amicus curiea podania. Ako nestranný pozorovateľ sa nimi snažíme v juristicky alebo spoločensky významných sporoch upozorniť na odborné argumenty, ktoré by sudca mal pri svojom rozhodovaní zvážiť. Myslíte si, že takáto aktivita má význam?

Význam takejto aktivity ukáže budúcnosť. Odborná diskusia by mala byť na prospech veci, ale nemožno vylúčiť, že takéto podania môžu zneužiť niektoré skupiny na presadzovanie svojich záujmov.

Iste, ale tu by mala zohrať úlohu hodnovernosť inštitúcie, ktorá také podanie podáva. Napokon, sudca nehodnoverné podanie nemusí ani čítať.

Súhlasím.

Aký máte názor na to, aby aj nižšie súdy informovali o svojej významnej rozhodovacej činnosti formou tlačových správ? Mohlo by to podľa Vás prispieť k zlepšeniu „imidžu" súdov? Totiž o rozhodovacej činnosti si dnes prečítame len v novinách, ale pôvodnú tlačovú správu súdu nenájdeme nikde. Novinové články sú pritom často veľmi nepresné.

Objektívna prezentácia činnosti súdov by nesporne prispela k zlepšeniu ich „imidžu". Otázkou zostáva, kto ju za súčasnej personálnej poddimenzovanosti súdov bude realizovať, a či je o ňu spoločenský záujem.

V roku 2009 ste rozhodovali v prípade illy.sk (už právoplatne skončenom, sp. zn. 10CbPv/4/2009), kde ste umožnili prevod doménového mena na žalobcu na podklade odstraňovacieho nároku. Ako reflektujete tento svoj právny názor s ohľadom na rozhodnutie Najvyššieho súdu ČR z apríla 2012 vo veci globtours.cz, ktoré prevod naopak paušálne odmietlo pre doktrinálne námietky. Myslíte si, že by prax Vášho, ale už aj banskobystrického Krajského súdu mala byť v tomto smere prehodnotená?

Argumentácia Najvyššieho súdu ČR v odôvodnení rozsudku sp. zn. 23Cdo 3407/2010 zo dňa 19.apríla 2012 je pre mňa osobne presvedčivá a inšpiratívna. Nevylučujem, že z nej budú pri rozhodovaní čerpať aj ďalší kolegovia.

Ďakujem za rozhovor. 

Foto: Archív P.R.


Najprávo.sk - právny informačný systém pre odborníkov a širokú verejnosť