Obvinený z priestupku a jeho práva

I. Úvod

Za obvineného z priestupku možno označiť osobu, proti ktorej je priestupkové konanie vedené. Obvineným z priestupku sa stáva občan momentom, kedy správny orgán urobil voči nemu prvý procesný úkon, ktorým je spravidla doručenie predvolania na ústne pojednávanie spolu s upovedomením o začatí konania[1].Táto osoba, napriek tomu, že sama porušila zákon, resp. je za páchateľa priestupku označená, má pred začatím konania, počas konania, ako aj po vydaní rozhodnutia svoje práva, ktoré môže využiť vo svoj prospech, za účelom dosiahnutia pre ňu pozitívneho rozhodnutia.

Úvodom si dovolíme poukázať na zásadnú, avšak v praxi zo strany správnych orgánov prehliadanú skutočnosť, že priestupok je vec trestného charakteru v zmysle čl. 6 Európskeho dohovoru, preto sa na priestupkové konanie a páchateľa priestupku budú vzťahovať aj práva v tomto článku garantované.

Najvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej ako „NS SR“) a Európsky súd pre ľudské práva (ďalej ako „ESĽP“) v nadväznosti na uvedené uviedli, že nie je podstatná klasifikácia protiprávneho konania na správne delikty a trestné činy podľa vnútroštátneho práva.[2]

Na to, aby sa priestupky označovali za veci trestného charakteru stačí, aby predmetné protiprávne konanie bolo vo svojej podstate „trestné“ z pohľadu Dohovoru alebo aby zodpovednej osobe mohla byť uložená sankcia, ktorá pre svoju povahu a stupeň prísnosti patrí vo všeobecnosti do „trestnej“ sféry. Všeobecný charakter právnych ustanovení upravujúcich priestupky (zákon o priestupkoch) spolu so zastrašujúcim a represívnym účelom sankcie ukladanej za ich porušenie, stačí na preukázanie toho, že na účely čl. 6 ods. 1 Dohovoru sú priestupky a správne delikty svojou povahou trestné.

Napokon NS SR dospel k záveru, že trestanie za správne delikty musí podliehať rovnakému režimu ako trestný postih za trestné činy. Záruky a práva, ktoré sú zakotvené v Trestnom zákone a Trestnom poriadku je preto nevyhnutné poskytnúť aj subjektu, voči ktorému je vyvodzovaná administratívnoprávna zodpovednosť.[3]

II. Práva podozrivého pred začatím správneho konania