Dejiny rímskeho vlastníckeho práva sa členia nasledovne:
Pojem právo vlastnú vec zdržať znamená:
Medzi obmedzenie v súkromnom záujme sa radí aj:
V rímskom práve sa vytvorili ako formy spoluvlastníctva:
Zatajenie nálezu bolo v rímskom právnom poriadku kvalifikované ako:
Predmetom mancipácie mohli byť len:
Rei vindicatio je žalobou:
Na ochranu pozemkových služobností slúžila žaloba:
Požívacie právo (ususfructus) sa zaraďovalo medzi:
Fiducia patrila medzi druhy:
Pojem pignus znamená:
Medzi druhy vzniku záložného práva nepatrí:
Pri nadobudnutí vlastníckeho práva k plodom sa dobromyseľný držiteľ (bonae fidei possessor) stával vlastníkom veci:
Zásada Sine possessione usucapio procedere non potest znamená:
Vydržacia doba od Zákona XII. tabúľ bola u hnuteľných vecí:
