1. Rýchlo pripraviť zákon v určenej lehote (v skutočnosti na prípravu čas bol, ale ako sa hovorí, ak neexistuje deadline, neurobí sa to nikdy), ideálne za pomoci právnych teoretikov, zamestnancov v dočasnej štátnej službe, vypomôcť môžu aj študenti prvého ročníka vysokej školy, ktorí sú náhodou na praxi. Je viac ako neprípustné tvoriť legislatívu za reálnej pomoci aplikačnej praxe, ktorej je primárne určená, keďže hrozia zbytočné a nepredvídateľné komplikácie. Formálna spolupráca s aplikačnou praxou je naopak mimoriadne žiaduca ako súčasť dobrého PR a zároveň príprava budúceho „alibi“.
2. V rámci pripomienkového konania dať širokýýý priestor odbornej verejnosti, pričom všetky konštruktívne pripomienky (nad ktorými sedeli ľudia mnohokrát hodiny po práci alebo vo voľnom čase a zaoberali sa štúdiom návrhu zákona s hľadaním správnych riešení) odbiť pri vyhodnotení pripomienkového konania bez bližšieho odôvodnenia napríklad s odpoveďou „Nie je v súlade s cieľom zákona“. Metodická príručka mladého legislatívca odporúča mať túto vetu už nakopírovanú s klávesovou skratkou Ctrl+C a k jednotlivým pripomienkam ju vkladať už len jednoduchým Ctrl+V. Na tomto mieste v poznámke pod čiarou metodická príručka mladého legislatívca upozorňuje, že čím skôr to odklikáš, tým skôr pôjdeš na obed.
3. Prezentovať ciele (pozor, nie konkrétne zákonné ustanovenia) schváleného zákona v čo najširšom okruhu médií ako významný krok, ktorý pomôže ak nie celému ľudstvu, tak minimálne civilizovanému svetu, odvráti hladomor v Afrike a zabezpečí svetový mier.
4. Kritické názory riešiť vždy zosmiešňovaním a urážaním ich autorov. Metodická príručka mladého legislatívca tu však radí: Nikdy sa nepúšťaj s kritikom z praxe do vecnej diskusie, lebo túto bitku nemáš šancu vyhrať.
4. Pri zákonných ustanoveniach, ktoré pripúšťajú 2 až 84 a viac odlišných interpretácií, namiesto vykonania potrebnej legislatívnej zmeny, publikovať čo najviac odborných článkov podporujúcich výklad tvorcu zákona ako jediný správny (ktorý vôbec nemusí korešpondovať so samotným znením zákona), a to aj keby jediným argumentom bola úvaha Aemiliusa Papinianusa z diela Responsa z roku 204 nášho letopočtu zo strany cca 896, ôsma kniha, tretí odsek druhá časť vety za bodkočiarkou per analogiam.
5-10. Pohŕdavo sa smiať, či už v médiách alebo na verejných fórach či tlačových konferenciách odbornej verejnosti, ktorá má iný názor na výklad zákona. Vyššie citovaná príručka odporúča napríklad odpovede „Ále, prosím vás, veď toto už musí byť každému jasné.“ prípadne „Toto by som nepovažoval za tému, ktorá by v praxi bola problematická“ alebo „Kolega, vy ste zrejme nepochopili zmysel zákona“. Pohŕdavý a výsmešný výraz mať tiež predpripravený na akékoľvek ďalšie otázky, ktoré by mohli odznieť na verejných fórach a na ktoré sám vôbec neviem odpovedať. Príručka dáva na zváženie na konkrétnu vecnú otázku oponenta odpovedať zároveň aj odstrašujúcou protiotázkou „A vy sa ako voláte?“ alebo „Kde vy pracujete?“. Skúsený legislatívny tvorca musí mať na pamäti, že verejné zosmiešnenie alebo zastrašenie prvého názorového oponenta, kritika alebo iného kockohlavého vypatlaného debilného hnidopicha (ktorý nepochopil zmysel zákona) musí byť dôrazné, ináč nemá požadovaný odstrašujúci efekt pre ostatných.
11. Nedostatočný následný efekt novej legislatívy v praxi odôvodňovať nepochopením zmyslu zákona, jeho nesprávnou a nedostatočnou aplikáciou, prípadne slabými odbornými znalosťami osôb aplikujúcich danú legislatívnu úpravu. Táto skutočnosť nepochybne odôvodňuje prijatie novej právnej úpravy upravujúcej postavenie týchto takmer nesvojprávnych osôb. V tomto smere je potrebné ďalej postupovať opäť podľa bodu 1 a nasledujúcich, avšak už s červenými očami a vycerenými zubami.