Združenie po registrácií: Ako ďalej?
De iure je proces kreovania občianskeho združenia podľa zákona o združovaní občanov zavŕšený doručením jedného vyhotovenia stanov s vyznačeným dňom registrácie splnomocnencovi prípravného výboru. De facto však pre prípravný výbor týmto momentom začína celý kolotoč úradných vybavovačiek, ktorých želateľným výsledok je splnenie si všetkých následných povinností, ktoré mu z platného práva vyplývajú. Rozsah týchto povinností však vo významnej miere môže determinovať len občianske združenie samotné, v závislosti od rozhodnutia jeho členov, či bude združenie popri svojej hlavnej, neziskovej a všeobecne prospešnej činnosti uskutočňovať aj zárobkovú činnosť, samozrejme len v doplnkovom rozsahu za účelom podporenia hlavnej činnosti tak, ako je (resp. mala by byť) zadefinovaná priamo v stanovách.
Bez ohľadu na ďalšie smerovanie občianskeho združenia má jeho štatutárny zástupca (ak ale ešte nie je kreovaný, tak v zmysle § 6 ods. 3 zákona o združovaní občanov jeho prípravný výbor, pokiaľ stanovy neustanovujú inak) povinnosť v lehote 10 dní odo dňa registrácie ministerstvom nahlásiť pobočke Štatistického úradu SR príslušnej podľa sídla združenia svoj vznik a ďalšie skutočnosti potrebné na pridelenie identifikačného čísla (IČO) a zapísanie do registra organizácií. Za týmto účelom je potrebné vyplniť Žiadosť o pridelenie IČO (PO) podľa zákona č. 540/2001 Z.z. o štátnej štatistike v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o štátnej štatistike") a súčasne s podaním tejto žiadosti je v zmysle zákona o správnych poplatkoch splatný aj správny poplatok vo výške 3 €. Štatistický úrad oznámi združeniu identifikačné číslo do 10 dní po obdŕžaní žiadosti, avšak v praktickej rovine nie je vylúčené, že združeniu bude identifikačné číslo osoby pridelené doslova „na počkanie". Na toto konanie sa správny poriadok neuplatní.
Občianske združenie a účtovníctvo
Okrem nevyhnutnosti mať pridelené identifikačné číslo vzniká občianskemu združeniu od momentu svojho vzniku aj povinnosť viesť účtovníctvo podľa zákona č. 431/2002 Z.z. o účtovníctve v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o účtovníctve"), pričom združenie ako účtovná jednotka má za určitých podmienok možnosť výberu, v ktorej účtovnej sústave bude svoje účtovné prípady účtovať. Tvrdenie, že združeniu táto povinnosť vzniká odo dňa vzniku a trvá až do dňa svojho zániku má svoju oporu v § 4 ods. 1 zákona o účtovníctve. Nakoľko občianske združenia sú často krát tvorené len fyzickými osobami, ktoré nemusia mať vzdelanie v oblasti ekonómie, nie je zriedkavá situácia, keď združenie poverí vedením svojho účtovníctva inú fyzickú alebo právnickú osobu. Tu však treba mať na pamäti, že týmto poverením sa združenie nezbavuje zodpovednosti za riadne vedenie účtovníctva, zostavenie a vedenie účtovnej závierky a za jeho samotnú preukázateľnosť v takom rozsahu, ako si to vyžaduje zákon o účtovníctve.
Ako už bolo naznačené v predchádzajúcej časti, občianske združenie má v zmysle § 9 ods. 2 zákona o účtovníctve možnosť výberu jednej z dvoch účtovných sústav. V zásade združenie môže účtovať v sústave jednoduchého účtovníctva v tom prípade, ak toto združenie, resp. jeho organizačná zložka s právnou subjektivitou nevykonáva podnikateľskú činnosť za kumulatívneho splnenia podmienky, že príjmy združenia (organizačnej zložky) nedosiahli v predchádzajúcom účtovnom období 200 000 eur. Ak by čo i len jedna z týchto dvoch podmienok nebola naplnená, združeniu vzniká povinnosť (tak ako každej inej právnickej osobe) viesť svoje účtovníctvo v sústave podvojného účtovníctva. Je však potrebné poukázať na tú skutočnosť, že v súčasnosti je už jednoduché účtovníctvo v spoločnosti a tým skôr aj v podnikateľskom prostredí na ústupe, v dôsledku čoho je pre občianske združenia čoraz náročnejšie nájsť osobu spôsobilú, no najmä ochotnú účtovať v tejto sústave. Súčasne by sa tým združenie, resp. jeho členovia mohli obrať o možnosť získania cenných finančných grantov v budúcnosti, poskytovaných zo strany veľkých obchodných spoločností a ich nadácií (napr. grantové nadácie pôsobiace popri tuzemských telefónnych operátoroch), ktoré taktiež uprednostňujú vyúčtovávanie nimi poskytnutých grantov v sústave podvojného účtovníctva. Netreba pritom zabúdať, že zákon o účtovníctve v § 9 ods. 3 nevylučuje prechod medzi účtovnými sústavami, avšak vždy len k prvému dňu účtovného obdobia nasledujúceho po účtovnom období, v ktorom účtovná jednotka zistila skutočnosti, ktoré sú dôvodom na zmenu účtovnej sústavy. Napokon problematiku prechodu medzi účtovnými sústavami, ako aj otázky súvisiace s postupmi a metódami účtovania v oboch účtovných sústavách upravuje každoročne vo forme podzákonných právnych predpisov (opatrení) Ministerstvo financií SR.
Odhliadnuc od toho, v ktorej účtovnej sústave sú finančné operácie združenia účtované, je pre občianske združenie nesmierne podstatné dôsledne oddeliť náklady a výnosy realizované v rámci hlavnej činnosti združenia od nákladov a výnosov plynúcich z doplnkovej (podnikateľskej) činnosti. K vyššie uvedenému diferencovaniu slúžia tzv. analytické účty a analytické zápisy [1]. Týmto opatrením sa v zmysle § 7 a nasl. zákona o účtovníctve zabezpečuje vierohodnosť a pravdivosť finančnej situácie účtovnej jednotky (združenia), ale aj jej jednotlivých účtovných prípadov.
Od prípravného výboru k štatutárovi
Tak ako už bolo uvedené vyššie v texte, do momentu kreovania štatutárneho orgánu koná v mene združenia (pokiaľ však stanovy neustanovujú inak) prípravný výbor. To, že občianske združenie svoje orgány mať musí, je nesporné. Napokon bez ustanovenia o orgánoch združenia a špeciálne o štatutárovi, by ministerstvo nemalo takto neúplné stanovy zaregistrovať. V zásade je internou záležitosťou združenia, resp. jeho členov spôsob, akým bude upravená voľba štatutárneho zástupcu. Nemáme však pod pojmom „interný" na mysli niečo tajné a personálne, nakoľko v zmysle zákona tento proces musí byť v stanovách explicitne upravený. Skôr je potrebné pod týmto pojmom rozumieť nezasahovanie ministerstva ako orgánu registrujúceho združenie do prípravným výborom zvoleného spôsobu obsadzovania funkcií v združení.
Pre plynulú a bezporuchovú činnosť združenia navonok ako aj do vnútra, je vhodné mať podložené ustanovenie konkrétnej osoby (osôb) za štatutárneho zástupcu určitým dôkazným prostriedkom. Takýmto dôkazným prostriedkom je v praxi najčastejšie listinný dôkaz s rozličným pomenovaním (napr. zápisnica, zápis, záznam, potvrdenie). Funkciou tejto listiny je pro futuro osvedčovať kreovanie štatutárneho orgánu a to bez ohľadu na jeho charakter (monokratický – Predseda, kolektívny – Správna rada). Pre úplnosť je korektné uviesť, že zákon o združovaní občanov neuvádza pre štatutárny orgán ani príkladný výpočet možných pomenovaní, v dôsledku čoho je táto otázka vo výsostnej kompetencií personálneho substrátu združenia.
Povinnosť vyhotoviť po kreovaní štatutárneho orgánu takýto osvedčujúci písomný doklad zákon o združovaní občanov neustanovuje. O jeho opodstatnenosti však nie je možné mať pochýb, nakoľko fakticky pri každom verejnoprávnom, ale aj súkromnoprávnom konaní v ktorom štatutár bude zastupovať združenie navonok, bude túto skutočnosť nutné preukázať. Je tomu tak už v prípade konania pred Štatistickým úradom pri vybavovaní identifikačného čísla, rovnako tak aj v konaní pred Jednotným kontaktným miestom v rámci živnostenského konania, či pred Daňovým úradom, Sociálnou poisťovňou a pod. V neposlednom rade je preukázanie spôsobu voľby štatutárneho zástupcu neopomenuteľnou súčasťou podkladov potrebných pre notárske zaregistrovanie občianskeho združenia za prijímateľa podielu zaplatenej dane (pre získanie tzv. 2% z dane).
Podnikanie občianskeho združenia
Občianske združenia predstavujú jednu z najvyužívanejších právnych foriem neziskového sektora. V dôsledku tejto ich neziskovosti však nezriedka dochádza k situáciám, kedy finančné zázemie týchto právnických osôb nepostačuje ani na pokrytie ich všeobecne prospešnej činnosti pre ktorú vznikli. Zákonodarca si túto nevýhodnú situáciu občianskych združení plne uvedomoval, o čom svedčí aj existencia niektorých významných nástrojov z oblasti daňového práva, ktoré nachádzajú svoje vyjadrenie v zákone č. 595/2003 Z.z. o dani z príjmov v znení neskorších predpisov (napr. poukázanie podielu zaplatenej dane prijímateľovi, negatívne vymedzenie predmetu dane a možnosť oslobodenia určitých príjmov od dane pri občianskych združeniach). Súhrn týchto inštitútov by bolo možné s určitou mierou zveličenia pomenovať ako daňové zvýhodnenie v tom najširšom slova zmysle. Takéto daňové zvýhodnenie pritom predstavuje tak zásadný prostriedok, ktorým štát deklaruje istý verejný záujem na niektorých typoch právnych foriem [2]. Ani takáto forma zohľadnenia neziskovej povahy občianskych združení zo strany štátu však nemusí postačovať (a často krát ani nepostačuje) na efektívny výkon neziskovej činnosti týchto ustanovizní. Legislatíva preto ponecháva určitý priestor pre možnosti rozšírenia predmetu činnosti občianskych združení aj o aktivity, ktoré sú svojím zameraním určené na dosahovanie zisku.
V zmysle čl. 35 ods. 1 Ústavy SR sa každému (teda fyzickým aj právnickým osobám) zaručuje právo podnikať a uskutočňovať inú zárobkovú činnosť, pričom v ods. 2 je uvedené, že zákon môže ustanoviť podmienky a obmedzenia výkonu určitých povolaní. Pri dôkladnom pohľade na zákon o združovaní občanov je potrebné konštatovať, že tento neustanovuje žiaden generálny zákaz výkonu zárobkovej činnosti týmito právnickými osobami. V § 1 ods. 3 tohto zákona však je explicitne vylúčené, aby sa tento zákon vzťahoval na združovanie občanov za účelom výkonu zárobkovej činnosti. Takáto formulácia je pochopiteľná, pretože otázka združovania fyzických a právnických osôb sledujúc tak zámer dosahovať zisk je právne regulovaná Obchodným zákonníkom, prípadne Živnostenským zákonom. Platí preto záver, že možnosť vykonávať zárobkovú činnosť právne regulovanú hore uvedenými právnymi predpismi a pravidlá, na ktorých sú občianske združenia vybudované si v mnohých prípadoch odporujú [3]. Smerodajný je teda primárny zámer združovania jednotlivcov, preto ak je týmto zámerom výkon neziskovej činnosti, je na mieste postupovať v zmysle zákona o združovaní občanov. Tým sa však súčasne nebráni tomu, aby prípadná sekundárna činnosť občianskeho združenia nemohla mať zárobkovú povahu, ktorá by vo vzťahu k primárnej činnosti pôsobila len subsidiárne. Napokon aj v tomto prípade platí ústavná zásada vyjadrená v čl. 2 v zmysle ktorej, každý môže konať, čo nie je zákonom zakázané a nikoho nemožno nútiť, aby konal niečo, čo zákon neukladá.
Akýkoľvek výkon takejto podpornej zárobkovej činnosti však musí byť vykonávaný v súlade s základným dokumentom občianskeho združenia – stanovami. Z logického hľadiska by sa preto zmienka o podnikaní združenia mala objaviť v tej časti stanov, ktoré zakotvujú zásady hospodárenia združenia. Tieto zásady hospodárenia sú pritom v zmysle § 6 ods. 2 písm. f) obligatórnou náležitosťou stanov. Ak občianske združenie chce vykonávať podnikateľskú činnosť a súčasne toto odhodlanie jeho členov bolo premietnuté aj do znenia stanov združenia, je potrebné postupovať v zmysle ustanovení zákona č. 455/1991 Zb. o živnostenskom podnikaní v znení neskorších predpisov (ďalej len „živnostenský zákon").
Občianske združenie môže ako právnická osoba – podnikateľ prevádzkovať živnosť až po tom, čo splní všeobecné podmienky prevádzkovania živností (18 rokov veku, spôsobilosť na právne úkony, bezúhonnosť). Naplnenie týchto podmienok postačuje pre vykonávanie voľných živností. Pre vykonávanie remeselných a viazaných živností sa okrem všeobecných podmienok požaduje naplnenie aj osobitných podmienok prevádzkovania živností (odborná spôsobilosť alebo iná spôsobilosť, ktorá sa preukazuje výučným listom alebo iným dokladom). Keďže za právnickú osobu musí konať fyzická osoba, všetky tieto podmienky musia byť u tejto fyzickej osoby kumulatívne splnené. Spravidla je touto fyzickou osobou práve štatutárny zástupca združenia, o ktorom sme sa zmienili v predchádzajúcom texte, prípadne iná fyzická osoba v postavení zodpovedného zástupcu.
Živnostenské konanie sa s účinnosťou od 1. októbra 2013 vykonáva pred príslušným Okresným úradom, a to v rámci jeho Odboru živnostenského podnikania, ďalej len „živnostenský úrad". Na začiatok je pre ohlásenie živnosti potrebné vybrať si konkrétny druh živnosti, pričom remeselné a viazané živnosti sú uvedené priamo v zákone a voľné živnosti sú obsiahnuté v Zozname odporúčaných voľných živností a ich bližšieho vymedzenia, ktorý je možné nájsť na webovej stránke Ministerstva vnútra SR. Ako ďalší krok je potrebné na živnostenskom úrade ohlásiť živnosť, čo sa uskutočňuje podaním žiadosti. Za týmto účelom si je vhodné so sebou doniesť aj Stanovy združenia vrátane ich všetkých zmien, Potvrdenie o pridelení IČO a zápisnicu o voľbe štatutárneho zástupcu. Podľa názoru autora ak by k ohláseniu živnosti malo dôjsť až s istým časovým odstupom od vzniku združenia, vhodné bude priložiť k vyššie uvedeným dokumentom aj výpis z registra združení občanov, ktorý vedie Ministerstvo vnútra SR. Okrem toho je v žiadosti potrebné presne pomenovať požadované živnosti, o ktorých ohlásenie ide, ako aj preukázať existenciu právneho vzťahu k miestu podnikania (list vlastníctva, nájomná zmluva, iné užívacie práva). Ak je potrebné preukázať odbornú spôsobilosť ako príloha žiadosti slúži preloženie dokladu preukazujúceho odbornú spôsobilosť a prax (napr. výučný list). Napokon je nutné uhradiť správny poplatok za ohlásenie živnosti v zmysle zákona o správnych poplatkoch, ktorého prílohu tvorí sadzobník správnych poplatkov. Správny poplatok sa uhrádza za ohlásenie každej jednej živnosti samostatne, a to vo forme kolkových známok, alebo hotovostnou platbou do pokladnice Okresného úradu.
Nakoľko sa vyžaduje preukázanie bezúhonnosti, súčasne sa s podaním žiadosti uvádzajú aj údaje potrebné pre vyžiadanie si výpisu z registra trestov, ktorý je vzhľadom na elektronizáciu tohto procesu poskytnutý spravidla do niekoľkých minút. Okrem toho je súčasne možné pri ohlásení živnosti uviesť aj údaje potrebné pre zaregistrovanie daňovníka na daňovom úrade a pre prihlásenie ohlasovateľa živnosti do systému povinného zdravotného poistenia. V oboch uvedených prípadoch sa však jedná len o fakultatívne úkony ohlasovateľa živnosti, ktoré však vďaka existencií jednotných kontaktných miest je možné vybaviť doslova na jednom mieste.
Výsledok živnostenského konania tak pre občianske združenie predstavuje osvedčenie o živnostenskom oprávnení, ktoré sa vydáva ohlasovateľovi najneskôr do troch pracovných dní potom, čo ohlásenie živnosti obsahuje všetky požadované náležitosti a súčasne došlo k doručeniu výpisu z registra trestov. Samotná živnosť nadobúda svoju platnosť ku dňu uvedenému v ohlásení, najskôr však v deň jej ohlásenia. Okrem osvedčenia o živnostenskom oprávnení slúži ako doklad o existencií živnosti aj výpis zo živnostenského registra.
Bc. Erik Surmánek
študent Právnickej fakulty UPJŠ v Košiciach
Použitá literatúra:
[1] KRÁLIK, J. – ŠMÁTRALA, M. : Občianske združenie – Aktuálne problémy v právnej úprave a zdaňovaní na Slovensku. In: Aktuální otázky vybraných institutů práva neziskového sektoru. Olomouc : Univerzita Palackého v Olomouci, 2007. – ISBN 978-80-244-1834-6. – s. 81-102
[2] BALKO, L. : Nad filozofiou prístupu k zdaňovaniu neziskových organizácií na Slovensku. In: Aktuální otázky vybraných institutů práva neziskového sektoru. Olomouc : Univerzita Palackého v Olomouci, 2007. – ISBN 978-80-244-1834-6. – s. 18-33
[3] BABČÁK, V. : Základné aspekty zdaňovania vybraných neziskových subjektov na Slovensku. In: Aktuální otázky vybraných institutů práva neziskového sektoru. Olomouc : Univerzita Palackého v Olomouci, 2007. – ISBN 978-80-244-1834-6. – s. 121-133
Súvisiace články
- Aspekty občianskeho združenia, časť 1.
- Verejný záujem musí byť presvedčivo odlíšený od súkromného záujmu
- NÁZOR: Kto za koho strieľa resp. pár názorov k procesným právam vedľajšieho účastníka
- NÁZOR: Zákon o štátnej službe je v rozpore s Ústavou SR
- Z iniciatívy Za otvorenú justíciu sa stalo združenie
- Súhlas účastníka so vstupom vedľajšieho účastníka