Čo je občianske združenie?
Občianske združenie predstavuje jednu z foriem realizácie Ústavou SR zaručeného práva združovania sa fyzických, ale aj právnických osôb v spolkoch, spoločnostiach, alebo v iných združeniach. Okrem Ústavy je právo každého (fyzických aj právnických osôb, tuzemských aj zahraničných) upravené v zákone č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník v znení neskorších predpisov (ďalej len „OZ"), ktorý v § 18 definuje, že právnickými osobami sú aj združenia fyzických a právnických osôb. Z vymedzenia tohto druhu právnických osôb pôjde jednak o združenia fyzických osôb, združenia právnických osôb, alebo môže ísť aj o združenia medzi fyzickými a právnickými osobami [1]. Východiskovú právnu úpravu predstavuje zákon č. 83/1990 Zb. o združovaní občanov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o združovaní občanov"). Aj v zmysle vyššie citovaného zákona sú občianske združenia právnickými osobami. Na tomto mieste je vhodné podotknúť, že sa jedná o právnické osoby súkromného práva ktorých vznik nevyplýva zo zákona, ale na základe slobodného a vážneho prejavu vôle zakladajúcich subjektov združenia [2]. K členstvu v združení nemôže byť nikto nútení, rovnako tak nemôže byť nikomu občiansky na ujmu, že sa jeho činnosti aktívne zúčastňuje, resp. že stojí mimo neho.
V zmysle Ústavy je možné právo združovania sa obmedziť len v prípadoch, ktoré výslovne ustanovuje zákon, a to za predpokladu, že je to v demokratickej spoločnosti nevyhnutné pre bezpečnosť štátu, ochranu verejného poriadku, predchádzanie trestným činom, alebo na ochranu práv a slobôd iných. Podľa zákona o združovaní občanov orgány verejnej moci môžu zasahovať do činnosti občianskych združení len v medziach zákona. Práve v tomto právnom predpise sú explicitne uvedené tri druhy združení, ktoré sú ex lege zakázané:
- združenia, ktoré smerujú proti uplatňovaniu osobných, politických a iných práv občanov pre ich národnosť, pohlavie, rasu, pôvod, politické alebo iné zmýšľanie, náboženské vyznanie a sociálne postavenie, resp. ktoré podporujú a podnecujú páchanie násilia a porušovanie ústavy a zákonov,
- združenia, ktoré by boli zamerané na dosahovanie svojich cieľov takými spôsobmi a formami, ktoré odporujú ústave a zákonom,
- združenia ozbrojené, resp. disponujúce ozbrojenými zložkami. Tu však zákonodarca nezaraďuje združenia držiteľov strelných zbraní, slúžiacich na športové účely.
Založenie a vznik
Pri konštituovaní občianskeho združenia sa v praxi (najmä zo strany laickej verejnosti) pozabúda na dvojstupňovosť tohto procesu. Nakoľko sa jedná o právnickú osobu súkromného práva, ako prvé štádium kreovania združenia je potrebné chápať jej založenie, ktoré sa uskutočňuje spísaním zakladajúceho dokumentu – Stanov. Až následne sú na mieste úvahy o vzniku združenia, a to vo forme jeho zápisu do registra občianskych združení, ktorý vedie a aktualizuje Ministerstvo vnútra SR.
V zmysle § 6 a nasl. zákona o združovaní občanov sa proces vzniku združenia realizuje v rámci registračného konania. Pre podanie právne relevantného návrhu na registráciu sa vyžaduje účasť najmenej troch občanov, z ktorých aspoň jeden musí byť starší ako 18 rokov. V súvislosti s požiadavkou minimálnej účasti troch zakladajúcich členov združenia je vhodné podotknúť, že zákonodarca touto cestou zakotvil v právnom predpise starú rímsku zásadu Tres faciunt collegium, v zmysle ktorej aspoň traja členovia musia byť, aby vznikla korporácia, spolok [3]. Toto spoločenstvo sa nazýva Prípravný výbor. Pre korektnosť výkladu tohto ustanovenia je však potrebné dopomôcť si čl. 52 ods. 3 Ústavy SR podľa ktorej, kde sa v doterajších právnych predpisoch používa pojem „občan", rozumie sa ním každý človek, ak ide o práva a slobody, ktoré táto ústava priznáva bez ohľadu na štátne občianstvo.
Tento návrh členovia prípravného výboru podpíšu, pričom v ňom uvedú svoje osobné údaje (meno a priezvisko, bydlisko a rodné číslo). Na účely efektívnej komunikácie zakotvuje zákon o združovaní občanov povinnosť prípravného výboru ustanoviť si jedného splnomocnenca, ktorým môže byť len osoba staršia ako 18 rokov. Prílohami tohto návrhu sú Stanovy vo dvoch vyhotoveniach, ktoré musia (obligatórne) obsahovať názov združenia odlišný od názvu už existujúcej právnickej osoby pôsobiacej v SR, jeho sídlo, ciele jeho činnosti, orgány združenia (osobitnú pozornosť je potrebné venovať štatutárnemu orgánu), ustanovenia o organizačných jednotkách za predpokladu, že sa zriaďujú a budú konať vo vlastnom mene a napokon aj zásady hospodárenia. Pri absencií niektorej z vyššie uvedených essentialia negotii Stanov bude o tejto skutočnosti ministerstvo bezodkladne, najneskôr do 5 dní odo dňa doručenia návrhu informovať prípravný výbor prostredníctvom splnomocnenca. Následkom nedoplnenia návrhu je nezačatie registračného konania.
Ako ďalšiu prílohu návrhu je potrebné považovať potvrdenie o zaplatení správneho poplatku, a to v hodnote, ktorú pre registráciu združenia občanov ustanovuje v položke 34 Sadzobník správnych poplatkov, ktorý tvorí prílohu zákona č. 145/1995 Z.z. o správnych poplatkoch v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o správnych poplatkoch"). V súčasnosti je jeho výška stanovená sumou 66 €. Prípravný výbor má na výber niekoľko alternatív úhrady tohto poplatku (kolkovými známkami, poštovým poukazom typu U, alebo prevodom z účtu na účet správneho orgánu).
Registračné konanie začína dňom doručenia návrhu s prílohami ministerstvu za predpokladu, že návrh nemá vady brániace začatiu tohto konania. O tejto skutočnosti by malo ministerstvo bezodkladne informovať splnomocnenca. Po začatí registrácie, ak ministerstvo v priebehu tohto konania nezistí dôvod na odmietnutie registrácie, uskutoční sa registrácia do 10 dní od začatia konania a súčasne v rámci tejto lehoty zašle splnomocnencovi jedno vyhotovenie stanov, v ktorom (spravidla na poslednej strane v spodnej časti) vyznačí deň registrácie, ktorým je deň odoslania. V praxi je na každej strane stanov odtlačok úradnej pečiatky ministerstva a na poslednej strane (ak bol správny poplatok realizovaný kolkovými známkami) sú nalepené tieto kolky. Aj z tohto dôvodu sa odporúča ponechať na poslednej strane stanov cca 7 cm voľného miesta. Okrem toho sa tu nachádza vyššie uvedené vyznačenie dňa registrácie, číslo spisu a samozrejme podpis a pečiatka vedúceho zamestnanca príslušného odboru ministerstva. V zmysle zákona o združovaní občanov sa o registrácií nevydáva rozhodnutie v správnom konaní.
Okrem zaregistrovania stanov združenia však môže nastať aj opačná situácia, teda že ministerstvo odmietne registráciu, a to v lehote 10 dní odo dňa začatia konania, pričom o tomto úkone sa doručuje splnomocnencovi rozhodnutie. K takémuto scenáru môže dôjsť v tom prípade, ak z predložených stanov združenia vyplýva:
- cieľom združenia je združovanie sa v politických stranách, resp. hnutiach; za účelom vykonávania zárobkovej činnosti, alebo výkonu činností určitých povolaní (napr. advokácia); združovanie v cirkvách a náboženských spoločnostiach; alebo združovanie sa pre výkon práva poľovníctva (jedná sa teda o združovanie občanov, na ktoré sa zákon o združovaní občanov podľa § 1 ods. 3 nevzťahuje),
- jedná sa o nepovolené združenie, teda združenie ktoré je zo zákona zakázané (viď vyššie v texte),
- existencia združenia by bola v príkrom rozpore s ďalšími ustanoveniami zákona o združovaní občanov (napr. združenie by nahrádzalo činnosť štátneho orgánu; nemožnosť vystúpenia zo združenia a iné).
Nie je však vylúčené, že pracovníci ministerstva budú považovať za nedostatok aj to, čo vo svojej podstate nie je v zmysle zákona o združovaní občanov prekážkou brániacou uskutočneniu registrácie. Príkladom toho by bola situácia, keď by ministerstvo požadovalo prepracovanie stanov z dôvodu, že ich považuje za nedemokratické pre spôsob kreovania určitého riadiaceho orgánu, resp. by nesúhlasilo s neexistenciou osobitného kontrolného orgánu v rámci združenia (dozorná rada, revízor). O tom, že zákonodarca tieto vnútroorganizačné otázky ponechal na úvahe samotných členov združenia svedčí aj fakt, že v § 6 ods. 2 citovaného zákona je obsiahnutý taxatívny výpočet tých podstatných náležitostí, ktorých absencia spôsobuje vady konania. S prihliadnutím na už tak notoricky známe ústavné princípy, podľa ktorých štátne orgány môžu konať iba na základe ústavy, v jej medziach a v rozsahu a spôsobom, ktorý ustanoví zákon (čl. 2 ods. 2) a každý môže konať, čo nie je zákonom zakázané, a nikoho nemožno nútiť, aby konal niečo, čo zákon neukladá (čl. 2 ods. 3) by sa takéto hodnotenie ministerstva dalo považovať za nemiestne, či snáď dokonca šikanózne.
Nakoľko sa nejedná o rozhodnutie v zmysle správneho poriadku, voči takémuto postoju ministerstva sa nie je možné brániť (riadnym ani mimoriadnym) opravným prostriedkom. Pokiaľ by však ministerstvo aj navzdory písomnej, alebo telefonickej intervencií splnomocnenca trvalo na svojom stanovisku, je potrebné požadovať vydanie písomného rozhodnutia o odmietnutí registrácie, proti ktorému sa ako opravný prostriedok naskytá v lehote 60 dní odo dňa jeho doručenia splnomocnencovi podanie opravného prostriedku na Najvyšší súd SR, a to zo strany prípravného výboru. Za predpokladu, že súd sa nestotožní s rozhodnutím ministerstva, a to následne zruší, deň právoplatnosti rozhodnutia súdu je dňom registrácie stanov združenia. Následne bude ministerstvo povinné na žiadosť splnomocnenca zaslať jedno vyhotovenie stanov s vyznačeným dňom registrácie.
Okrem súdnej ochrany je prípustné aj podanie sťažnosti podľa zákona č. 9/2010 Z.z. o sťažnostiach v znení neskorších predpisov na postup orgánu verejnej správy, prípadne aj podanie podnetu za účelom preskúmania zákonnosti postupu ministerstva na orgány prokuratúry.
Zákon o združovaní občanov obsahuje v § 8 ods. 5 ustanovenie, ktoré je možné chápať ako opatrenie proti nečinnosti správneho orgánu. Je ním právna fikcia vzniku združenia, a to po uplynutí 40 dní odo dňa začiatku registračného konania za predpokladu, že splnomocnencovi prípravného výboru nebolo doručené rozhodnutie ministerstva o odmietnutí registrácie. V takom prípade vzniká združenie dňom nasledujúcim po uplynutí 40 dňovej lehoty a teda 41. deň je dňom registrácie združenia. Ratio legis bolo zakotvenie opatrenia, ktoré by pre prípad nečinnosti ministerstva prispievalo k vyššej miere právnej istoty účastníkov registračného konania, ako aj predchádzalo bezdôvodnej nečinnosti správneho orgánu. Rovnako ako v prípade súdneho zvrátenia rozhodnutia ministerstva, aj v tomto prípade bude ministerstvo (počínajúc 41. dňom od začiatku konania, či skôr nekonania) povinné na žiadosť splnomocnenca zaslať jedno vyhotovenie stanov s vyznačeným dňom registrácie.
Bc. Erik Surmánek
študent Právnickej fakulty UPJŠ v Košiciach
Citácie:
[1] VOJČÍK, P. : Občianske právo hmotné I. 4. prepracované a doplnené vydanie. Košice : Univerzita Pavla Jozefa Šafárika v Košiciach, 2010. 334 s. ISBN 978-80-7097-816-0
[2] MACHAJOVÁ, J. a kol. : Všeobecné správne právo. 4. vydanie. Bratislava : EUROKÓDEX, 2009. 512 s. ISBN 978-80-89447-05-3
[3] REBRO, K. a kol. : Latinské právnické výrazy a výroky. 1. vydanie. Bratislava : IURA EDITION, 1995. 300 s. ISBN 80-88715-20-2
Ilustračné foto: sxc.hu
Súvisiace články
- Pravidlá používania portálu a obchodné podmienky
- Z iniciatívy Za otvorenú justíciu sa stalo združenie
- Účastník správneho konania podľa Aarhuského dohovoru
- NÁZOR: Zákon o štátnej službe je v rozpore s Ústavou SR
- Európsky platobný rozkaz v otázkach a odpovediach
- Macejková Aliancii Fair-play: Pouvažujte nad zmenou názvu
- ÚVAHA: Spotrebiteľská ochrana môže paradoxne spotrebiteľov poškodiť
- Petit žaloby o určenie neúčinnosti právneho úkonu
- NÁZOR: Kto za koho strieľa resp. pár názorov k procesným právam vedľajšieho účastníka
- Verejný záujem musí byť presvedčivo odlíšený od súkromného záujmu