Domin, M.: Inštitút kontrasignácie aktov hlavy štátu. Osobitne v podmienkach ústavného systému Slovenskej republiky, Univerzita Komenského v Bratislave, Právnická fakulta, 2015, 148 strán, ISBN 978-80-7160-377-1
Monografia sa komplexne zaoberá inštitútom kontrasignácie aktov hlavy štátu, ktorý je typický pre ústavné systémy vychádzajúce z parlamentnej formy vlády. Všeobecný výklad je doplnený o analýzu predmetného inštitútu v podmienkach ústavného systému Slovenskej republiky.
Ústava Slovenskej republiky podmieňuje platnosť niektorých rozhodnutí prezidenta podpisom predsedu vlády alebo ním povereného ministra, čo je v teórií nazývané ako tzv. inštitút kontrasignácie aktov hlavy štátu. Podľa čl. 102 ods. 2 Ústavy v týchto prípadoch za rozhodnutie prezidenta zodpovedá vláda. Citované ustanovenie je však jediným, ktoré sa venuje predmetnej otázke. Jedinečnosť a význam tejto monografie pramení teda najmä z jej obsahu. Okrem aktuálnosti problematiky, potrebnosť odborného spracovania témy umocňuje aj pretrvávajúci nedostatok komplexnejších prác s obdobnou tematikou na slovenskom i českom trhu s odbornou ústavnoprávnou literatúrou. Publikácia si preto stanovila za cieľ vytvoriť systematické spracovanie predmetnej témy v monografickej podobe a tým prispieť, okrem iného, k vyplneniu medzery, ktorá existuje na poli odbornej právnej literatúry, aj napriek skutočnosti, že inštitút kontrasignácie aktov hlavy štátu predstavuje typickú súčasť takmer všetkých ústavných systémov vychádzajúcich z parlamentnej formy vlády.
Text monografie je predkladaný veľmi jasne, vecne a zrozumiteľne. Z formálneho hľadiska je monografia celkovo na veľmi vysokej úrovni. Jej štruktúra je prehľadná a logicky usporiadaná.
Publikácia má rozsah 148 strán. Členená je na 4 hlavné kapitoly a záver. Prvé tri kapitoly možno označiť za všeobecnú časť práce, štvrtú kapitolu a záver za osobitnú časť. Prvá a druhá kapitola predstavujú nevyhnutný úvod do problematiky.
V stručnosti približujú inštitút hlavy štátu, akty hlavy štátu a parlamentnú formu vlády, s dôrazom na postavenie hlavy štátu. Tretia kapitola predstavuje zovšeobecnenú analýzu jednotlivých aspektov inštitútu kontrasignácie, vrátane historického vývoja tohto ústavného inštitútu. V rámci analýzy jednotlivých aspektov je predmetom záujmu predovšetkým ústavný spôsob vyjadrenia kontrasignácie a jej vecný rozsah, všeobecné otázky kontrasignujúceho subjektu a postupu pri kontrasignácii, ako
aj formálny a materiálny účinok kontrasignácie. Analýzou týchto právnych aspektov vo všeobecnej časti práce autor vytvára najprv bázu základných pojmov a neskôr pokračuje prierezom niektorých vybraných problémov spojených s právnym vyjadrením inštitútu kontrasignácie.
Štvrtú a piatu kapitolu následne možno označiť za osobitnú a nosnú časť celej monografie. Tieto kapitoly venujú pozornosť premietnutiu inštitútu kontrasignácie aktov hlavy štátu do ústavného systému Slovenskej republiky. Štvrtá kapitola tak robí z pohľadu existujúcej ústavnej úpravy de constitutione lata, kde analyzuje všetky aspekty skúmaného inštitútu, o ktorých bol podaný zovšeobecnený výklad v tretej kapitole, avšak tentoraz aplikujúc ich na slovenské podmienky.
Prezentácia a interpretácia prednesených hypotéz v texte práce svedčí na jednej strane o autorovej odbornosti, na strane druhej aj o precíznosti a originalite v analýze právneho textu. Kladne možno hodnotiť snahu o kritické zhodnotenie v záverečnej piatej časti práce, kde autor podáva zhrnutie súčasnej právnej úpravy inštitútu kontrasignácie v podmienkach Slovenskej republiky a poukazuje na jeho systematické nedostatky. Zároveň načrtáva dve možné alternatívy budúceho ústavného vývoja Slovenskej republiky, ktorý by umožnil odstrániť identifikované systematické nedostatky spojené so skúmaným inštitútom. Prvá alternatíva riešenia v rovine de constitutione ferenda by podľa autora spočívala v priblížení sa k úprave inštitútu kontrasignácie v prostredí klasickej či modelovej parlamentnej formy vlády. Druhá alternatíva riešenia by spočívala v úplnom vypustení inštitútu kontrasignácie aktov hlavy štátu z ústavného systému Slovenskej republiky. Autor v tejto časti polemizuje nad nedostatkami súčasnej ústavnoprávnej úpravy a možnými dvoma predostretými alternatívami argumentuje v ich prospech i neprospech.
Súčasťou publikácie je ďalej aj predhovor, zoznam použitých skratiek, resumé v slovenskom a v anglickom jazyku, zoznam použitej literatúry a prílohy. Zoznam použitej literatúry a prameňov ponúka prehľad zdrojov vzťahujúcich sa na problematiku kontrasignácie aktov prezidenta, pričom autor odkazuje na každý z týchto zdrojov v hlavnom texte. Jednotlivé časti monografie sú doplnené bohatým poznámkovým aparátom v celkovom rozsahu 340 poznámok pod čiarou, ktoré zahŕňajú množstvo ďalších odborných zdrojov, vysvetliviek a podnetných diskusií. Čitatelia tak majú možnosť dozvedieť sa základné tézy z hlavného textu a v prípade záujmu o detailnú argumentáciu majú k dispozícii poznámkový aparát.
Text monografie tvoria aj početné praktické komparatívne príklady odkazujúce na právnu úpravu inštitútu kontrasignácie v ostatných európskych štátoch, najmä však v Španielskom kráľovstve, ktoré sú bez pochýb výsledkom autorovho študijno-výskumného pobytu na univerzite v Salamanke, kde mal možnosť načerpať množstvo poznatkov z tamojších dostupných zdrojov a odborných publikácií.
Napokon za povšimnutie stojí i príloha prehľadu vybraných aspektov inštitútu kontrasignácie aktov hlavy štátu v európskych štátoch, ktorá graficky prehľadne vo forme tabuľky dopĺňa praktický rozmer publikácie a schematicky načrtáva ústavné vyjadrenie inštitútu kontrasignácie, kontrasignujúci subjekt a určenie zodpovedného subjektu vo vybraných štátoch.
Monografia je určená pre širokú verejnosť laických čitateľov, ako aj pedagógov, výskumných pracovníkov a študentov vysokých škôl. Vzhľadom na absenciu publikácií s obdobnou tematikou v slovenskej právnej obci by mohla predstavená monografia poslúžiť aj ako komplementárna učebná pomôcka pri štúdiu ústavného práva Slovenskej republiky, prípadne aj iných právnych odvetví.
Autor monografie JUDr. Marek Domin, PhD. pôsobí na Katedre ústavného práva Právnickej fakulty Univerzity Komenského v Bratislave ako odborný asistent. Vo svojej pedagogickej a publikačnej činnosti sa venuje predovšetkým otázkam formy vlády, a to s akcentom na postavenie hlavy štátu. V poslednom období zameriava pozornosť aj na inštitúty volieb a referenda. Je autorom pripravovaného komentára k Volebnému kódexu prijatému v roku 2014.
Recenzent: Mgr. Natália Kučerová