TlačPoštaZväčšiZmenši

Pasívna vecná legitimácia pri antidiskriminačnej žalobe

25.1. 2017, 18:52 |  najpravo.sk

Pri neoprávnenom zásahu do práva fyzickej osoby na ochranu pred diskrimináciou vzniká bezprostredná väzba medzi oprávnenou osobou a pôvodcom porušenia. Ide o osobné právo, resp. povinnosť, ktorého základným atribútom je, že je obmedzené len na oprávnený a povinný subjekt a nie je možné ho zmluvne prevádzať (per analogiam § 579 ods. 2 Občianskeho zákonníka). Bolo by v rozpore s účelom antidiskriminačného zákona, keby sankciu vyplývajúcu z porušenia ochrany pred diskrimináciou bolo možné uložiť tomu, kto sa v skutočnosti nedopustil porušenia zásady rovnakého zaobchádzania.

(rozsudok Najvyššieho súdu SR z 8. decembra 2016, sp. zn. 3 Cdo 405/2015 a 3 Cdo 406/2015)

Z odôvodnenia:

1. Okresný súd Spišská Nová Ves (ďalej len „súd prvej inštancie“) rozsudkom zo 17. mája 2012 č.k. 5 C 226/2005-544 určil, že konaním žalovaných voči žalobcovi dňa 17. júna 2005 došlo k porušeniu zásady rovnakého zaobchádzania a žalobca tým bol vystavený priamej diskriminácii na základe jeho etnického pôvodu a zároveň im uložil povinnosť do troch dní od nadobudnutia právoplatnosti rozsudku zaslať žalobcovi doporučene list v znení „Vážený pán H., dňa 17. júna 2005 ste chceli využiť služby ponúkané spoločnosťou O. S., a.s., so sídlom na P., IČO: X., prostredníctvom obchodnej spoločnosti A., s.r.o. so sídlom na Z., IČO: X., ktorej práva a záväzky nadobudnuté na základe Zmluvy o obchodnom zastúpení O. S., a.s. boli prevedené na Ing. D. Š. – S., IČO: X., trvale bytom A., pričom od Vás bolo požadované na poskytnutie služby splnenie iných podmienok, ako od iných osôb v porovnateľnej situácii, a tým Vám vo využití služby bolo zabránené. Boli ste tým vystavený diskriminácii a bola znížená Vaša ľudská dôstojnosť. Takýto zásah do Vašich práv bol protiprávny a touto cestou sa Vám zaň hlboko ospravedlňujeme.“ Žalobu v časti náhrady nemajetkovej ujmy vo výške 3 319,39 € zamietol a vyslovil, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania. Súd prvej inštancie na základe vykonaného dokazovania dospel k záveru, že sa voči žalobcovi uplatnil diskriminačný prístup v procese uzatvárania zmluvy o poskytnutí dotovaného mobilného telefónu z dôvodu požiadavky na predloženie potvrdenia o zamestnaní a žalovaní neuniesli prenesené dôkazné bremeno na preukázanie skutočnosti, že sa takéhoto konania nedopustili. Oboch žalovaných zaviazal na ospravedlnenie sa žalobcovi spoločne a nerozdielne. Žalovaného 2/ preto, lebo tento ako právny nástupca spoločnosti A. s.r.o. (pôvodného žalovaného 2/) na základe zmluvy o prevode práv a záväzkov zo zmlúv uzavretých s O. S., a.s. vo veci jej obchodného zastúpenia, v nadväznosti na ňu na základe Dohody o prevode práv, záväzkov (ďalej len „Zmluva o prevode práv a záväzkov“), uzavretej medzi žalovaným 2/ a jeho právnym predchodcom, prevzal záväzky právneho predchodcu týkajúce sa prevádzkarne, v ktorej došlo k diskriminačnému konaniu voči žalobcovi vrátane prevzatia zamestnankýň, ktoré diskriminačný postup voči žalobcovi uplatnili. Teda zodpovedá za konanie zamestnankýň, ktoré sa pri plnení svojich pracovných úloh dopustili konania, ktoré malo diskriminačný charakter. Pokiaľ ide o zodpovednosť žalovaného 1/ za diskriminačné konanie voči žalobcovi, vychádzal z toho, že právny predchodca žalovaného 2/ konal v danej veci za žalovaného 1/, pričom pri takýchto úkonoch bolo v plnej miere využívané obchodné meno žalovaného 1/, a teda z laického pohľadu bežný človek, akým aj žalobca nepochybne je, nemôže posúdiť, že pri úkonoch smerujúcich k prípadnému uzavretiu zmluvy o poskytnutí dotovaného mobilného telefónu v skutočnosti s ním nekoná žalovaný 1/, ale iná osoba, v tomto prípade žalovaný 2/, resp. jeho právny predchodca. Poukázal na to, že pri tak závažnom neprípustnom správaní sa, akým je diskriminácia, nie je možné zbaviť sa následkov z úkonov vykonaných v mene žalovaného 1/ len poukazom na prípadný exces zamestnanca žalovaného 2/, teda zamestnanca obchodného zástupcu žalovaného 1/. Súd prvej inštancie bol tiež toho názoru, že aj keď zo strany žalovaných došlo k diskriminačnému konaniu voči žalobcovi, nebol tento postup takej intenzity, ktorá by okrem primeraného zadosťučinenia vykonaného vo forme ospravedlnenia vyžadovala aj poskytnutie tohto zadosťučinenia vo forme náhrady nemajetkovej ujmy, nakoľko sa v konaní nepreukázalo, že by pri nedodržaní zásady rovnakého zaobchádzania bola značným spôsobom znížená dôstojnosť žalobcu, jeho spoločenská vážnosť a spoločenské uplatnenie. O trovách konania rozhodol v zmysle § 142 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len „O.s.p.“), pretože každý z účastníkov mal v konaní čiastočný úspech.

2. Na odvolanie žalobcu a žalovaných Krajský súd v Košiciach (ďalej len „odvolací súd“) rozsudkom z 18. septembra 2013 sp. zn. 5 Co 197/2012 napadnutý rozsudok a/ zmenil vo vyhovujúcich výrokoch tak, že v tejto časti žalobu zamietol a b/ potvrdil v zamietavom výroku. Po zopakovaní dokazovania konštatoval, že odvolanie žalovaných je dôvodné. Súd prvej inštancie síce správne zistil skutkový stav veci, ten však nesprávne právne posúdil vo vzťahu k pasívnej vecnej legitimácii žalovaných, ak dospel k záveru, že žalovaní sú vo veci pasívne vecne legitimovaní. Odvolací súd poukázal na to, že v posudzovanej veci žalobca v žalobe označil ako žalovaných obchodnú spoločnosť O. S., a.s. a obchodnú spoločnosť A., a.s. so sídlom v Spišskej Novej Vsi. Počas konania súd na návrh žalobcu konanie voči obchodnej spoločnosti A. a.s. zastavil a pripustil, aby do konania vstúpila obchodná spoločnosť A., s.r.o. so sídlom v Spišskej Novej Vsi. Na základe ďalšieho návrhu súd uznesením pripustil, aby z konania vystúpila obchodná spoločnosť A., s.r.o. a na jej miesto vstúpil ako žalovaný 2/ Ing. D. Š. – S.. Žalobca v žalobnom návrhu ale aj počas konania tvrdil, že k porušeniu zásady rovnakého zaobchádzania malo dôjsť na predajnom mieste obchodnej spoločnosti A., s.r.o. so sídlom v Spišskej Novej Vsi, konkrétne jeho zamestnancami, ktorí s ním odmietli uzatvoriť zmluvu o pripojení. Keďže podľa názoru odvolacieho súdu povinnosť subjektu, ktorý zasiahol do práva fyzickej osoby na ochranu pred nedodržaním zásady rovnakého zaobchádzania, má osobný charakter a je s ním priamo spätá, odvolací súd nepovažoval žalovaného 1/ v tomto spore za pasívne vecne legitimovaného, a to i napriek skutočnosti, že obchodná spoločnosť A., s.r.o. pri poskytovaní tovaru a služieb vykonávala činnosť v prospech žalovaného 1/ na základe zmluvy o nevýhradnom obchodnom zastúpení (ďalej len „Zmluva“). Rovnako nepovažoval za pasívne vecne legitimovaný subjekt ani žalovaného 2/, lebo ten sa tiež nedopustil konania spočívajúceho v nedodržaní zásady rovnakého zaobchádzania vo vzťahu k žalobcovi. Podľa názoru odvolacieho súdu totiž nemožno na základe Zmluvy o prevode práv a záväzkov prevádzať povinnosť subjektu, ktorý porušil zásadu rovnakého zaobchádzania. Uviedol, že by bolo v rozpore s účelom zákona č. 365/2004 Z.z. o rovnakom zaobchádzaní v niektorých oblastiach a o ochrane pred diskrimináciou (ďalej len „antidiskriminačný zákon“) a s podstatou práva na ochranu pred porušením zásady rovnakého zaobchádzania, pokiaľ by súd povinnosť vyplývajúcu z tohto porušenia uložil tomu, kto sa protiprávneho zásahu nedopustil. K odvolacím námietkam žalobcu odvolací súd poznamenal, že pokiaľ nebol daný základ nároku, nemožno za dôvodné považovať ani odvolanie ohľadom nároku na primerané zadosťučinenie. Vyslovil, že o trovách konania rozhodne do 30 dní od právoplatnosti rozhodnutia vo veci v zmysle § 151 ods. 3 O.s.p.

3. Rozsudok odvolacieho súdu v celom rozsahu napadol dovolaním (I.) žalobca, ktorého prípustnosť vyvodzoval z § 238 ods. 1 O.s.p., pričom dovolanie odôvodnil najmä ustanovením § 241 ods. 2 písm. c/ O.s.p. Žalobca predovšetkým vytýkal odvolaciemu súdu, že jeho rozhodnutie spočíva na nesprávnom právnom posúdení veci, je nedostatočne odôvodnené a zmätočné, čím bolo porušené právo žalobcu na spravodlivé súdne konanie. Podľa jeho názoru odvolací súd nesprávne posúdil pasívnu vecnú legitimáciu žalovaných, najmä čo sa týka vzájomného vzťahu medzi žalovanými, vyplývajúceho zo Zmluvy, uzavretej medzi žalovaným 1/ a pôvodným žalovaným 2/ (spoločnosťou A., s.r.o.). Žalobca mal za to, že činnosť, ktorú vyvíjala zamestnankyňa pôvodného žalovaného 2/ voči žalobcovi, teda poskytovanie informácií o možnosti uzavrieť zmluvu o pripojení a dodatku o zľave na mobilný telefón, ktoré mali bezprostredne smerovať k následnému uzavretiu zmluvy o pripojení a dodatku, jednoznačne spadala pod činnosti realizované v rámci Zmluvy. Zamestnankyňa pôvodného žalovaného 2/ teda konala v zastúpení žalovaného 1/, v jeho mene a na jeho účet. Žalobca v tejto súvislosti tiež poukázal, že odvolací súd dostatočne neodôvodnil svoje stanovisko, že predmetný vzťah obchodného zastúpenia nemá vplyv na pasívnu vecnú legitimáciu žalovaného 1/ v danom spore. Vo vzťahu k posúdeniu pasívnej legitimácie žalovaného 2/ odvolacím súdom žalobca namietal, že zo Zmluvy o prevode práv a záväzkov vyplýva, že došlo k univerzálnej sukcesii, pričom „univerzálny sukcesor vstupuje nielen do všetkých hmotnoprávnych práv, ale aj do procesnoprávnych vzťahov právneho predchodcu“, a teda ak pôvodný žalovaný 2/ konal voči žalobcovi na základe Zmluvy, do jeho záväzkov bez výhrad vstúpil Ing. D. Š. – S.. Žalobca preto navrhol, aby dovolací súd napadnutý rozsudok zmenil tak, že žalobe v plnom rozsahu vyhovie, prípadne ak bude mať dovolací súd za to, že v dôsledku nesprávneho právneho posúdenia bol nedostatočne zistený skutkový stav, rozsudok odvolacieho súdu zrušil a vrátil mu vec na ďalšie konanie.

4. Žalovaný 1/ vo vyjadrení k dovolaniu (I.) uviedol, že považuje dovolaním napadnutý rozsudok odvolacieho súdu za „rozhodnutie vychádzajúce zo správneho posúdenia legitimácie účastníkov konania, pričom z odôvodnenia je možné sledovať, na základe čoho súd dospel k deklarovaným záverom, o ktoré právne normy svoje rozhodnutie opiera, ako aj to, aké myšlienkové pochody ho k tomu viedli“. V súvislosti s jeho pasívnou legitimáciou v tomto spore uviedol, že konanie voči svojmu okoliu je vždy výsledkom výlučne subjektívneho vzťahu konajúcej osoby a rovnako zodpovednosť za následky takého konania je výlučne zodpovednosťou konajúcej osoby, čo vyplýva aj z § 9 ods. 2 antidiskriminačného zákona. Žalovaný 1/ bol toho názoru, že žalobca neopísal v žalobnom návrhu rozhodujúce skutočnosti pravdivo, a zároveň počas celého konania nepredložil súdu také dôkazy, z ktorých možno dôvodne usudzovať, že došlo k porušeniu zásady rovnakého zaobchádzania. Naopak – bez ohľadu na pasívnu legitimáciu žalovaných – žalovaní 1/ a 2/ jednoznačne preukázali, že neporušili zásadu rovnakého zaobchádzania a žalobca nebol vystavený priamej diskriminácii na základe jeho etnickej príslušnosti. Na základe uvedeného navrhol dovolaním napadnutý rozsudok odvolacieho súdu „potvrdiť“.

5. Krajský súd v Košiciach uznesením zo 4. augusta 2014 sp. zn. 5 Co 197/2012 zmenil prvostupňový rozsudok vo výroku o trovách tak, že žalobca je povinný nahradiť žalovanému 1/ trovy prvostupňového konania v sume 5 783,50 € platbou advokátovi; rozhodol tiež o trovách odvolacieho konania. Pri rozhodovaní vychádzal z toho, že žalobca v konaní nebol úspešný, a preto v zmysle § 142 ods. 1 v spojení s § 224 ods. 2 O.s.p. priznal náhradu trov prvostupňového aj odvolacieho konania úspešným žalovaným.

6. Uznesenie odvolacieho súdu v celom rozsahu napadol žalobca dovolaním (II.), ktorého prípustnosť vyvodzoval z § 237 písm. f/ O.s.p. a dôvodnosť z ustanovení § 241 ods. 2 písm. a/, b/, c/ O.s.p. Namietal, že uznesenie odvolacieho súdu je nepreskúmateľné, keďže odvolací súd nedostatočne odôvodnil, či a ako sa zaoberal účelnosťou vynaložených trov uplatnených žalovanými, ďalej že odvolací úd rozhodol na základe neúplne zisteného skutkového stavu a je aj po právnej stránke nesprávne. Na základe uvedeného navrhol, aby dovolací súd napadnuté uznesenie odvolacieho súdu zrušil a vrátil mu vec na ďalšie konanie.

7. Žalovaný 1/ vo vyjadrení k dovolaniu (II.) uviedol, že v danom prípade je dovolanie neprípustné z dôvodu uvedeného v § 239 ods. 3 O.s.p. Odvolací súd neznemožnil žalobcovi realizáciu žiadnych procesných práv, a preto nedošlo ani k odňatiu možnosti konať pred súdom podľa § 237 písm. f/ O.s.p. Preto navrhol, aby dovolací súd podané dovolanie ako „zamietol“.

8. Žalovaný 2/ vo vyjadrení k dovolaniam (I., II.) navrhol, aby dovolací súd obe dovolania žalobcu ako nedôvodné odmietol. Uviedol, že je potrebné v plnom rozsahu súhlasiť a osvojiť si právne závery odvolacieho súdu vo vzťahu k pasívnej vecnej legitimácii oboch žalovaných. Napadnuté uznesenie odvolacieho súdu o náhrade trov konania považoval tiež za úplné, správne a zákonné. Podľa jeho názoru súd pri rozhodovaní o náhrade trov konania postupoval správne v intenciách ustanovenia § 142 ods. 1 O.s.p. pri uplatnení zásady zodpovednosti za výsledok, a navyše § 239 ods. 3 O.s.p. bráni tomu, aby bolo také dovolanie prípustné.

9. Dovolania žalobcu boli podané 20. decembra 2013 a 25. septembra 2014. Podľa prechodného ustanovenia § 470 ods. 1 Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“), ktorý nadobudol účinnosť 1. júla 2016, platí, že ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti. Podľa § 470 ods. 2 veta prvá CSP (ale) právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované.

10. Najvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší súd“) vychádzajúc z vyššie uvedeného ako súd dovolací (§ 35 CSP) po zistení, že dovolania podala v stanovenej lehote (§ 427 ods. 1 CSP) strana zastúpená v súlade so zákonom (§ 429 ods. 1 CSP), v ktorej neprospech boli napadnuté rozhodnutia vydané (§ 424 CSP), skúmal prípustnosť a dôvodnosť dovolaní bez nariadenia pojednávania (§ 443 CSP).

11. Dovolanie je procesný úkon strany adresovaný súdu. Dovolateľ ním prejavuje vôľu vyvolať účinok spočívajúci v prelomení právoplatnosti napadnutého rozhodnutia a uskutočnení meritórneho dovolacieho prieskumu.

11.1. Dovolania podané do 30. júna 2016, v prípade ktorých podľa vtedy účinnej právnej úpravy nebol daný dôvod ani pre zastavenie konania [napríklad vzhľadom na nesplnenie osobitnej podmienky dovolacieho konania (§ 241 ods. 1 veta druhá O.s.p.)] ani pre odmietnutie dovolania [z niektorého dôvodu vyplývajúceho z ustanovenia § 243c O.s.p. v spojení s § 218 ods. 1 písm. a/ až d/ O.s.p. (napríklad preto, lebo dovolanie bolo podané proti rozhodnutiu, proti ktorému nebol tento opravný prostriedok prípustný)] vyvolali procesný účinok umožňujúci a zároveň prikazujúci dovolaciemu súdu uskutočniť meritórny dovolací prieskum.

11.2. Tie dovolania podané do 30. júna 2016, v prípade ktorých bol podľa vtedy účinnej právnej úpravy daný dôvod na zastavenie dovolacieho konania alebo odmietnutie dovolania, tento procesný účinok nemali (porovnaj tiež I. ÚS 4/2011 a II. ÚS 172/03).

11.3. Zohľadňujúc vzájomnú koreláciu ustanovení § 470 ods. 1 CSP a § 470 ods. 2 CSP dovolací súd konštatuje, že nová právna úprava vychádza síce z princípu okamžitej aplikability procesnoprávnych noriem (viď § 470 ods. 1 CSP), rešpektuje ale procesný účinok tých dovolaní uvedených v bode 11.1., ktorý zostal zachovaný aj po 30. júni 2016 (viď § 470 ods. 2 CSP). V dôsledku toho platí, že ustanovenia novej, od 1. júla 2016 účinnej, právnej úpravy o dovolaní a dovolacom konaní sa v prípade týchto dovolaní nemôže uplatniť v plnom rozsahu hneď od uvedeného dňa, v celej šírke a so všetkými dôsledkami. Úplná aplikabilita týchto ustanovení novej právnej úpravy sa uplatní až pri dovolaniach podaných od uvedeného dňa. Opačný záver by bol porušením právnej istoty a legitímnych očakávaní strán, lebo ten, kto konal na základe dôvery v platný a účinný zákon, nemôže byť vo svojej dôvere k nemu sklamaný [viď tiež závery vyjadrené v rozhodnutí Ústavného súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) sp. zn. PL. ÚS 36/1995].

12. Podľa právneho stavu účinného do 30. júna 2016 bolo dovolaním možné napadnúť právoplatné rozhodnutia odvolacieho súdu iba vtedy, pokiaľ to zákon pripúšťal (viď § 236 ods. 1 O.s.p.). Dovolanie bolo prípustné proti každému rozhodnutiu, ak v konaní došlo k najzávažnejším procesným vadám uvedeným v § 237 O.s.p. Prípustnosť dovolania proti rozsudku upravoval § 238 O.s.p. a proti uzneseniu § 239 O.s.p.

I.

13. Dovolanie žalobcu smeruje v celom rozsahu proti rozsudku, ktorý má viacero výrokov. Prípustnosť dovolania proti nim posudzoval najvyšší súd samostatne. Najvyšší súd v ďalšom osobitne skúmal prípustnosť dovolania, pokiaľ smeruje proti potvrdzujúcemu výroku rozhodnutia odvolacieho súdu (viď body 14. až 15.), ako aj prípustnosť a opodstatnenosť dovolania proti zmeňujúcemu výroku (viď body 16. až 22.).

14. V časti dovolania, ktoré smeruje proti potvrdzujúcemu výroku rozsudku odvolacieho súdu dovolanie nesmeruje proti výroku, proti ktorému bolo dovolanie prípustné podľa § 238 O.s.p. Dovolanie žalobcu teda v zmysle § 238 O.s.p. nevyvolalo účinky, ktoré by podľa právneho stavu do 30. júna 2016 umožňovali uskutočniť meritórny dovolací prieskum.

14.1. V danej veci by preto dovolanie bolo prípustné, iba ak v konaní došlo k procesným vadám uvedeným v § 237 písm. a/ až g/ O.s.p. Dovolateľ procesné vady konania v zmysle § 237 písm. a/ až e/ a g/ O.s.p. nenamietal a vady tejto povahy ani nevyšli v dovolacom konaní najavo.

14.2. Z obsahu dovolania možno vyvodiť, že žalobca namieta, že mu bola postupom odvolacieho súdu odňatá možnosť konať pred súdom podľa § 237 písm. f/ O.s.p. Za právneho stavu do 30. júna 2016 sa odňatím možnosti konať pred súdom rozumel procesne nesprávny postup súdu, ktorý mal za následok znemožnenie realizácie procesných oprávnení účastníka konania [v zmysle § 18 O.s.p. mali účastníci v občianskom súdnom konaní rovnaké postavenie a súd bol povinný zabezpečiť im rovnaké možnosti na uplatnenie ich práv – viď napríklad právo účastníka vykonávať procesné úkony vo formách stanovených zákonom (§ 41 O.s.p.), nazerať do spisu a robiť si z neho výpisy (§ 44 O.s.p.), vyjadriť sa k návrhom na dôkazy a k všetkým vykonaným dôkazom (§ 123 O.s.p.), byť predvolaný na súdne pojednávanie (§ 115 O.s.p.), na to, aby mu bol rozsudok doručený do vlastných rúk (§ 158 ods. 2 O.s.p.)].

14.3. Prípustnosť dovolania v zmysle § 237 písm. f/ O.s.p. nebolo spôsobilé založiť žalobcom namietané nedostatočné odôvodnenie, resp. zmätočnosť napadnutého rozhodnutia, keďže takáto vada bola už dávnejšou judikatúrou považovaná nie za procesnú vadu konania v zmysle § 237 písm. f/ O.s.p., ale za tzv. inú vadu konania, ktorá prípustnosť dovolania nezakladá (viď R 111/1998). Na tom zotrvalo aj neskoršie zjednocujúce stanovisko R 2/2016; odôvodnenie napadnutého rozhodnutia odvolacieho súdu obsahuje vysvetlenie dôvodov, na ktorých odvolací súd založil svoje rozhodnutie.

14.4. Vzhľadom na to, že napadnuté rozhodnutie je riadne odôvodnené spôsobom zodpovedajúcim § 157 ods. 2 O.s.p., neprichádza do úvahy aplikácia druhej vety stanoviska R 2/2016.

14.5. Za dôvod zakladajúci prípustnosť dovolania nebolo možné považovať nesprávne právne posúdenie veci; k záveru, že nesprávne právne posúdenie nie je vadou podľa § 237 písm. f/ O.s.p. najvyšší súd dospel už dávnejšie vo viacerých rozhodnutiach – viď najmä R 54/2012, ako aj rozhodnutia sp. zn. 1 Cdo 62/2010, 2 Cdo 97/2010, 3 Cdo 53/2011, 4 Cdo 68/2011, 5 Cdo 44/2011, 6 Cdo 41/2011, 7 Cdo 26/2010 a 8 ECdo 170/2014.

15. Z týchto dôvodov najvyšší súd dovolanie žalobcu proti potvrdzujúcemu výroku rozsudku odvolacieho súdu odmietol podľa § 447 písm. c/ CSP.

16. Dovolanie žalobcu proti zmeňujúcemu výroku odvolacieho súdu bolo prípustné v zmysle § 238 ods. 1 O.s.p.

16.1. Dovolanie žalobcu smerujúce proti zmeňujúcemu výroku vyvolalo v danom prípade účinok, ktorý zostáva zachovaný aj po 1. júli 2016 (§ 470 ods. 2 CSP) – dovolateľom napadnutý výrok bolo preto možné (a tiež potrebné) podrobiť meritórnemu dovolaciemu prieskumu.

17. Právny poriadok platný a účinný v čase podania dovolania ukladal dovolaciemu súdu (viď ustanovenie § 242 ods. 1 O.s.p.), aby aj ex offo posúdil, či v konaní nedošlo k niektorej zo závažných procesných vád, ktoré sú uvedené v § 237 O.s.p.

17.1. Dovolateľ procesné vady konania v zmysle § 237 písm. a/ až e/ a g/ O.s.p. nenamietal a ich existencia ani nevyšla v dovolacom konaní najavo.

17.2. Z vyjadrení dovolateľa v dovolaní vyplýva, že aj vo vzťahu k zmeňujúcemu výroku rozsudku odvolacieho súdu namieta odňatie jeho možnosti konať pred súdom podľa § 237 písm. f/ O.s.p.

17.3. Najvyšší súd v minulosti často zdôrazňoval, že pre záver o existencii procesnej vady konania v zmysle § 237 O.s.p. (a teda aj vady uvedenej v písmene f/ tohto ustanovenia) nie je významný subjektívny názor účastníka konania tvrdiaceho, že sa súd dopustil takej vady; rozhodujúcim je výlučne zistenie (záver) dovolacieho súdu, že k tejto procesnej vade skutočne došlo (viď napríklad rozhodnutia sp. zn. 1 Cdo 6/2014, 2 Cdo 609/2015, 3 Cdo 409/2015, 4 Cdo 143/2015, 5 Cdo 238/2015, 6 Cdo 30/2016, 7 Cdo 371/2015, 8 Cdo 34/2016).

18. Podľa názoru dovolateľa je rozhodnutie odvolacieho súdu (v celom rozsahu) nedostatočne odôvodnené a zmätočné (nepreskúmateľné), čoho dôsledkom je porušenie jeho práva na spravodlivé súdne konanie garantované Dohovorom o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „Dohovor“).

18.1. Podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru každý má právo na to, aby jeho záležitosť bola spravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná nezávislým a nestranným súdom zriadeným zákonom. Právo na spravodlivý súdny proces neznamená ale právo na to, aby bol účastník konania pred všeobecným súdom úspešný, teda aby bolo rozhodnuté v súlade s jeho požiadavkami a právnymi názormi (I. ÚS 50/04). Z práva na spravodlivé súdne konanie vyplýva aj povinnosť všeobecného súdu zaoberať sa účinne námietkami, argumentmi a dôkaznými návrhmi strán (avšak) s výhradou, že majú význam pre rozhodnutie (I. ÚS 46/05). Súd sa z tohto dôvodu nemusí v odôvodnení svojho rozhodnutia zaoberať úplne všetkými dôvodmi a argumentmi procesných strán; postačujúcim je, ak z odôvodnenia rozhodnutia sú zrejmé všetky pre rozhodnutie podstatné skutočnosti objasňujúce skutkový a právny základ rozhodnutia (viď tiež II. ÚS 76/07).

18.2. Nepreskúmateľnosť rozhodnutia bola už dávnejšou judikatúrou najvyššieho súdu (R 111/1998) považovaná za procesnú vadu („inú vadu konania“) nezakladajúcu prípustnosť dovolania. Správnosť takého nazerania na právne dôsledky nepreskúmateľnosti potvrdili viaceré rozhodnutia ústavného súdu o sťažnostiach proti tým rozhodnutiam najvyššieho súdu, ktoré zotrvali na právnych záveroch súladných s R 111/1998 (viď napríklad rozhodnutia sp. zn. I. ÚS 364/2015, II. ÚS 184/2015 a III. ÚS 288/2015). Ústavný súd v náleze z 30. januára 2013 sp. zn. III. ÚS 551/2012 konštatoval, že „sa väčšinovým názorom svojich senátov priklonil k tej judikatúre najvyššieho súdu, ktorá prijala záver, že nedostatok riadneho odôvodnenia rozsudku nezakladá vadu konania podľa § 237 O.s.p., ale len tzv. inú vadu konania podľa § 241 ods. 2 písm. b/ O.s.p.“.

18.3. Na rokovaní občianskoprávneho kolégia najvyššieho súdu, ktoré sa uskutočnilo 3. decembra 2015, bolo prijaté zjednocujúce stanovisko, právna veta ktorého znie: „Nepreskúmateľnosť rozhodnutia zakladá inú vadu konania v zmysle § 241 ods. 2 písm. b/ Občianskeho súdneho poriadku. Výnimočne, keď písomné vyhotovenie rozhodnutia neobsahuje zásadné vysvetlenie dôvodov podstatných pre rozhodnutie súdu, môže ísť o skutočnosť, ktorá zakladá prípustnosť dovolania podľa § 237 ods. 1 písm. f/ Občianskeho súdneho poriadku“. Toto stanovisko, ktoré bolo publikované v Zbierke stanovísk najvyššieho súdu a rozhodnutí súdov Slovenskej republiky pod R 2/2016, považuje dovolací súd za plne opodstatnené aj v preskúmavanej veci. Dodáva, že obsah spisu neposkytuje žiadny podklad pre to, aby sa na daný prípad uplatnila druhá veta tohto stanoviska, ktorá predstavuje krajnú výnimku z prvej vety a týka sa výlučne len celkom ojedinelých prípadov, ktoré majú znaky relevantné aj podľa judikatúry Európskeho súdu pre ľudské práva (ďalej len „ESĽP“). O taký prípad ide v praxi napríklad vtedy, keď rozhodnutie súdu neobsahuje vôbec žiadne odôvodnenie, alebo keď sa vyskytli „vady najzákladnejšej dôležitosti pre súdny systém” (pozri Sutyazhnik proti Rusku, rozsudok z roku 2009), prípadne ak došlo k vade tak zásadnej, že mala za následok „justičný omyl“ (Ryabykh proti Rusku, rozsudok z roku 2003). V danom prípade obsah spisu nedáva žiadny dôvod, aby na preskúmavanú vec bola aplikovaná druhá veta uvedeného stanoviska.

18.4. V danom prípade odvolací súd v odôvodnení napadnutého rozhodnutia uviedol stručne rozhodujúci skutkový stav, opísal priebeh konania, výsledky dokazovania, vysvetlil, čoho sa žalobca domáhal, čo uvádzal žalovaný na svoju obranu, čím žalobca a žalovaný argumentovali v odvolacom konaní. Odvolací súd v odôvodnení svojho rozsudku citoval právne predpisy, ktoré aplikoval na prejednávaný prípad a z ktorých vyvodil svoje právne závery. Prijaté právne závery náležite vysvetlil spôsobom, z ktorého je zrejmé, akými úvahami sa riadil. Z odôvodnenia napadnutého rozhodnutia odvolacieho súdu nevyplýva jednostrannosť, ani taká aplikácia príslušných ustanovení všeobecne záväzných právnych predpisov, ktorá by bola popretím ich účelu, podstaty a zmyslu.

18.5. Dovolateľ teda v preskúmavanej veci nedôvodne namieta, že mu (ním tvrdenými nedostatkami odôvodnenia napadnutého rozsudku) bola odňatá možnosť pred súdom konať.

19. Žalobca v dovolaní vyslovil presvedčenie, že zmeňujúci výrok rozsudku odvolacieho súdu spočíva na nesprávnom právnom posúdení veci.

19.1. Právnym posúdením je pritom činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje právne závery a na zistený skutkový stav aplikuje konkrétnu právnu normu. Nesprávne právne posúdenie je chybnou aplikáciou práva na zistený skutkový stav; dochádza k nej vtedy, ak súd nepoužil správny (náležitý) právny predpis alebo ak síce aplikoval správny právny predpis, nesprávne ho ale interpretoval alebo ak zo správnych skutkových záverov vyvodil nesprávne právne závery.

19.2. Každý sa môže domáhať svojich práv na súde, ak sa domnieva, že je alebo bol dotknutý na svojich právach, právom chránených záujmoch alebo slobodách nedodržaním zásady rovnakého zaobchádzania. Môže sa najmä domáhať, aby ten, kto nedodržal zásadu rovnakého zaobchádzania, upustil od svojho konania, ak je to možné, napravil protiprávny stav alebo poskytol primerané zadosťučinenie (§ 9 ods. 2 antidiskriminačného zákona). Konanie vo veciach porušenia zásady rovnakého zaobchádzania sa začína na návrh osoby, ktorá namieta, že jej právo bolo dotknuté porušením zásady rovnakého zaobchádzania. Žalobca je povinný v návrhu označiť osobu, o ktorej tvrdí, že porušila zásadu rovnakého zaobchádzania (§ 11 ods. 1 antidiskriminačného zákona).

19.3. Podľa § 6 ods. 1 zákona č. 634/1992 Zb. o ochrane spotrebiteľa (ďalej len „zákon č. 634/1992 Zb.“) predávajúci je povinný vo vzťahu k spotrebiteľovi dodržiavať zásadu rovnakého zaobchádzania v poskytovaní tovarov a služieb ustanovenú osobitným zákonom. Predávajúci najmä nesmie odmietnuť predať spotrebiteľovi výrobky, ktoré má vystavené alebo inak pripravené na predaj, alebo odmietnuť poskytnutie služby, ktoré je v jeho prevádzkových možnostiach; nesmie takisto viazať predaj výrobkov alebo poskytnutie služieb na predaj iných výrobkov alebo poskytnutie iných služieb, pokiaľ nejde o obmedzenie rovnaké pre všetky prípady a v obchodnom styku obvyklé. To neplatí v prípadoch, v ktorých spotrebiteľ nespĺňa podmienky, ktoré musí spĺňať podľa osobitných predpisov. Podľa § 6 ods. 4 zákona č. 634/1992 Zb. spotrebiteľ, ktorý sa domnieva, že jeho práva alebo právom chránené záujmy boli dotknuté v dôsledku nedodržania zásady rovnakého zaobchádzania, môže sa domáhať právnej ochrany na súde podľa osobitného zákona.

20. Právna úprava, obsiahnutá v antidiskriminačnom zákone, smeruje k zachovaniu a podpore rovnakého zaobchádzania v právnych vzťahoch súkromnoprávneho i verejnoprávneho charakteru. Zakladá teda subjektívne právo na ochranu pred všetkými formami diskriminácie tak, ako sú špecifikované v tomto právnom predpise. Ak je takéto subjektívne právo porušené alebo ohrozené, dotknutý subjekt má k dispozícii príslušné prostriedky právnej ochrany špecifikované v ďalších ustanoveniach tohto zákona. Ustanovenie § 9 ods. 2 antidiskriminačného zákona je vyjadrením všeobecnej právnej zásady, v zmysle ktorej je každý subjekt, ktorého práva sú porušené alebo ohrozené, oprávnený domáhať sa ochrany na orgáne ochrany práva. Z uvedeného zákonného ustanovenia vyplýva, že domáhať sa práv na súde z dôvodu nedodržania zásady rovnakého zaobchádzania môže každý, avšak iba proti tomu, kto nedodržal zásadu rovnakého zaobchádzania. To znamená, že v konaní o ochrane práv z dôvodu nedodržania zásady rovnakého zaobchádzania môže byť žalovaným a teda pasívne vecne legitimovaným v spore iba ten, kto nedodržal zásadu rovnakého zaobchádzania.

20.1. Otázku, kto je v tom – ktorom prípade subjektom ochrany a kto je subjektom zásahu, musí súd v konaní o ochrane pred diskrimináciou riešiť vždy medzi prvými. Pokiaľ súd nemá vyriešenú otázku, koho právo bolo porušené nedodržaním zásady rovnakého zaobchádzania, a kto sa dopustil tohto porušenia, nie je (ešte) opodstatnené riešenie otázky nedovolenosti takéhoto zásahu, prípadne jeho intenzity a dôsledkov, existencie príčinnej súvislosti medzi nedodržaním zásady rovnakého zaobchádzania a tým vyvolanou ujmou, adekvátnosti požadovanej formy nápravy spôsobenej ujmy, splnenia podmienok pre priznanie primeraného zadosťučinenia, primeranosti výšky priznávaného zadosťučinenia a pod. Je totiž logické, že spornosť v týchto otázkach, môže byť v konaní o ochrane pred diskrimináciou riešená len medzi subjektmi, ktorých sa táto spornosť týka – medzi subjektom ochrany a subjektom porušenia. Z tohto hľadiska je preto predpokladom úspešného uplatnenia práva na ochranu pred diskrimináciou nielen zistenie, že žalobca je fyzickou osobou, ktorej práva, právom chránené záujmy alebo slobody boli dotknuté, ale rovnako zistenie, že žalovaný (fyzická alebo právnická osoba) sa dopustil toho konania, ktoré žalobca v konaní považoval za zásah do jeho chránených práv a z ktorého vyvodzoval svoje právo na ochranu pred diskrimináciou. Obe zisťovania sú súčasťou skúmania, kto je v konaní vecne legitimovaný. Vecnou legitimáciou sa rozumie stav vyplývajúci z hmotného práva, v rámci ktorého je jeden z účastníkov nositeľom oprávnenia (je aktívne legitimovaný) a druhý účastník je nositeľom právnej povinnosti (je pasívne legitimovaný). Nedostatok vecnej legitimácie (aktívnej alebo pasívnej) vedie vždy k zamietnutiu návrhu na začatie konania meritórnym rozhodnutím.

20.2. Na právo fyzickej osoby na ochranu pred nedodržaním zásady rovnakého zaobchádzania možno de iure nepochybne nahliadať ako na všeobecné osobnostné právo fyzickej osoby na ochranu osobnosti, keďže zámerom, resp. následkom diskriminačného konania je vždy zásah do ľudskej dôstojnosti, občianskej cti, prípadne súkromia dotknutej fyzickej osoby. Z toho pramení potom aj povaha zodpovednosti povinného subjektu (pôvodcu zásahu) za nedodržanie zásady rovnakého zaobchádzania, ktorá – ako správne uviedol odvolací súd – má osobný charakter a je spojená s osobou, ktorá svojim bezprostredným konaním zasiahla do práv fyzickej osoby. Aj z dikcie § 9 antidiskriminačného zákona možno vyvodiť, že súd v konaní podľa tohto zákona môže uložiť povinnosť poskytnúť satisfakciu výlučne iba tomu subjektu, ktorý porušil zásadu rovnakého zaobchádzania.

21. Dovolateľ tvrdí, že odvolací súd vec nesprávne právne posúdil pasívnu vecnú legitimáciu žalovaných, keď dospel k záveru, že títo nie sú v konaní pasívne vecne legitimovaní. Podľa jeho názoru činnosť, ktorú vyvíjala zamestnankyňa pôvodného žalovaného 2/ voči žalobcovi (poskytovanie informácií o možnosti uzavrieť zmluvu o pripojení a dodatku o zľave na mobilný telefón, ktoré mali bezprostredne smerovať k následnému uzavretiu zmluvy o pripojení a dodatku), spadala pod činnosti realizované v rámci Zmluvy, a teda konala v zastúpení žalovaného 1/, v jeho mene a na jeho účet. Z tohto dôvodu bola podľa žalobcu daná pasívna vecná legitimácia žalovaného 1/. Dovolateľ tiež má za to, že na základe Zmluvy o prevode práv a záväzkov uzavretej medzi pôvodným žalovaným 2/ a súčasným žalovaným 2/ (Ing. D. Š. – S.) došlo k prevodu zodpovednosti za diskriminačné konanie zamestnancov pôvodného žalovaného 2/ na súčasného žalovaného 2/, z čoho vyvodzoval aj jeho pasívnu vecnú legitimáciu. 21.1. Žalobca počas celého konania v zmysle § 11 ods. 1 antidiskriminačného zákona tvrdí, že k zásahu do jeho práv malo prísť konaním obchodnej spoločnosti A., s.r.o. (pôvodný žalovaný 2/) prostredníctvom svojich zamestnancov pri poskytovaní tovarov a služieb. Vzhľadom na vyššie uvedené sa možno stotožniť so záverom odvolacieho súdu, že žalovaný 1/ sa nemohol dopustiť konania odporujúcemu zásade rovnakého zaobchádzania, pričom na takto zaujatý záver nemá vplyv ani skutočnosť, že spoločnosť A., s.r.o. poskytovala produkty v mene žalovaného 1/ a na jeho účet na základe Zmluvy. Povinnosť vyplývajúca z porušenia antidiskriminačných predpisov má totiž osobný charakter, čo v praxi znamená, že ak by aj niektoré ustanovenia zmluvy o obchodnom zastúpení (prípadne pokyny zastúpeného smerované obchodnému zástupcovi) boli spôsobilé vyvolať diskriminačné následky, je povinnosťou obchodného zástupcu odmietnuť splnenie zmluvy v tejto časti či realizáciu takého pokynu, v opačnom prípade je povinný sám niesť zodpovednosť za nedodržanie zásady rovnakého zaobchádzania. Pokiaľ dovolateľ poukázal na rozhodnutie Krajského súdu v Prešove v obdobnej veci, v odôvodnení ktorého prejednávajúci senát vyslovil opačný názor vo vzťahu k pasívnej legitimácii zastúpeného na základe zmluvy o obchodnom zastúpení, dovolací súd zdôrazňuje, že ide o ojedinelý právny názor, ktorý nie je pre najvyšší súd záväzný a s ktorým sa v preskúmavanej veci nestotožňuje. Navyše, v uvedenej veci krajský súd primárne riešil (ne)existenciu diskriminačného zásahu, pričom otázke pasívnej legitimácie zastúpeného sa venoval len okrajovo a bližšie nerozviedol právne úvahy, o ktoré oprel svoj záver. Po preskúmaní veci dovolací súd teda uzatvára, že v posudzovanej veci žalovaný 1/ nie je pasívne vecne legitimovaný.

21.2. V prípade žalovaného 2/ možno uviesť, že ten sa – ani podľa tvrdenia žalobcu – nedopustil konania spočívajúceho v nedodržaní zásady rovnakého zaobchádzania. Pokiaľ žalobca tvrdí, že na základe Zmluvy o prevode práv a záväzkov vo veci obchodného zastúpenia žalovaný 2/ prevzal povinnosť právneho predchodcu vyplývajúcu z porušenia zásady rovnakého zaobchádzania, je potrebné opätovne poukázať na skutočnosť, že pri neoprávnenom zásahu do práva fyzickej osoby na ochranu pred diskrimináciou vzniká bezprostredná väzba medzi oprávnenou osobou a pôvodcom porušenia (v tomto prípade spoločnosťou A., s.r.o.). Ide o osobné právo, resp. povinnosť, ktorého základným atribútom je, že je obmedzené len na oprávnený a povinný subjekt a nie je možné ho zmluvne prevádzať (per analogiam § 579 ods. 2 Občianskeho zákonníka). Bolo by v rozpore s účelom antidiskriminačného zákona, keby sankciu vyplývajúcu z porušenia ochrany pred diskrimináciou bolo možné uložiť tomu, kto sa v skutočnosti nedopustil porušenia zásady rovnakého zaobchádzania. Z týchto dôvodov sa dovolací súd nestotožnil s názorom žalobcu, že žalovaný 2/ je v danom prípade pasívne vecne legitimovaným subjektom.

22. Na základe uvedeného dospel dovolací súd k záveru, že žalobca v časti dovolania smerujúcom proti zmeňujúcemu výroku odvolacieho súdu nepodložene uplatnil dovolacie dôvody v zmysle § 241 ods. 2 písm. a/ a c/ O.s.p. Vzhľadom na to dovolanie žalobcu v tejto časti zamietol ako neopodstatnené (§ 448 CSP).

II.

23. Žalobca napadol dovolaním uznesenie odvolacieho súdu o trovách konania. Žalobcom podané dovolanie smeruje v tejto časti proti zmeňujúcemu uzneseniu, ktoré má síce znaky uznesenia v zmysle v § 239 ods. 1 O.s.p., avšak prípustnosť dovolania proti uzneseniu odvolacieho súdu o trovách konania je vylúčená ustanovením § 239 ods. 3 O.s.p., preto sledované účinky dovolania by mohli nastať iba v prípade vád zmätočnosti v zmysle § 237 písm. a/ až g/ O.s.p.

24. Dovolateľ procesné vady konania v zmysle § 237 písm. a/ až e/ a g/ O.s.p. nenamietal a vady tejto povahy ani nevyšli v dovolacom konaní najavo.

24.1. Žalobca tvrdí, že mu bola odňatá možnosť pred súdom konať v zmysle § 237 písm. f/ O.s.p.

24.2. Vzhľadom na námietky žalobcu najvyšší súd opätovne uvádza, že prípustnosť dovolania v zmysle § 237 písm. f/ O.s.p. nebola spôsobilá založiť žalobcom namietaná nepreskúmateľnosť napadnutého rozhodnutia. Dovolací súd v súvislosti s týmto konštatovaním poukazuje na judikát R 111/1998 a zjednocujúce stanovisko R 2/2016; obsah spisu nedáva žiadny dôvod pre uplatnenie druhej vety tohto stanoviska – v dovolaním napadnutom uznesení sú zreteľne vysvetlené jeho podstatné dôvody.

24.3. Za dôvod zakladajúci prípustnosť dovolania nebolo možné považovať nesprávne právne posúdenie veci, nedostatočne zistený skutkový stav, nesprávne vyhodnotenie dôkazov, ktoré nedostatky žalobca považuje za vadu v zmysle § 237 písm. f/ O.s.p.

24.4. K záveru, že nesprávne právne posúdenie nie je vadou podľa § 237 písm. f/ O.s.p. najvyšší súd dospel už dávnejšie vo viacerých rozhodnutiach – viď najmä R 54/2012, ako aj rozhodnutia sp. zn. 1 Cdo 62/2010, 2 Cdo 97/2010, 3 Cdo 53/2011, 4 Cdo 68/2011, 5 Cdo 44/2011, 6 Cdo 41/2011, 7 Cdo 26/2010 a 8 ECdo 170/2014.

24.5. Nedostatočné zistenie rozhodujúcich skutkových okolností, nevykonanie navrhovaných dôkazov a ani nesprávne vyhodnotenie niektorého dôkazu taktiež nebolo možné považovať za dôvod zakladajúci prípustnosť dovolania; najvyšší súd v tomto smere poukazuje na R 37/1993 a R 42/1993, ako aj rozhodnutia najvyššieho súdu sp. zn. 1 Cdo 85/2010, 2 Cdo 29/2011, 3 Cdo 268/2012, 3 Cdo 108/2016, 2 Cdo 130/2011, 5 Cdo 244/2011, 6 Cdo 185/2011, 7 Cdo 38/2012.

25. Z týchto dôvodov dospel najvyšší súd k záveru, že dovolanie žalobcu smerujúce proti uzneseniu odvolacieho súdu o trovách konania, ktoré bolo podľa právnej úpravy účinnej do 30. júna 2016 procesne neprípustné, nevyvolalo účinok sledovaný dovolaním (uskutočnenie meritórneho dovolacieho prieskumu), ktorý by zostal zachovaný aj po tomto dni (§ 470 ods. 2 CSP). Najvyšší súd preto dovolanie odmietol podľa ustanovenia § 447 písm. c/ CSP.

III.

26. Najvyšší súd rozhodnutie o nároku na náhradu trov dovolacieho konania neodôvodňuje (§ 451 ods. 3 veta druhá CSP).

27. Toto rozhodnutie prijal senát najvyššieho súdu pomerom hlasov 3 : 0.

Zdroj: NS SR
Tvorba právnej vety: najprávo.sk

Ohodnoťte článok
Hlasovalo: 730
FacebookVybrali SMETwitterDeliciousLinkedIn

NOVÝ PRÍSPEVOK

Najčítanejšie (Judikatúra)

Zobraziť všetky Nové v judikatúre

NEODKLADNÉ OPATRENIA: Následky nedoručenia vyjadrenia k odvolaniu

Aj keď úprava rozhodovania o neodkladných opatreniach vykazuje oproti úprave civilného procesu vo všeobecnosti určité špecifiká a ...

DOBROVOĽNÉ DRAŽBY: Vzdialenosť miesta konania dražby od miesta draženej nehnuteľnosti

Samotná vzdialenosť miesta konania dražby od miesta draženej nehnuteľnosti nemusí byť vždy dôvodom vyslovenia neplatnosti dražby, ale ...

Hmotnoprávny vzťah po rozsudku ukladajúcom povinnosť vypratať byt po zabezpečení bytovej náhrady

Konštitutívnym rozsudkom súdu, ktorým sa privoľuje k výpovedi z nájmu bytu a ukladá žalovanému povinnosť byt vypratať po zabezpečení ...

CSP: Fikcia doručenia pri doručovaní na doručovaciu adresu uvedenú stranou sporu

Z dikcie ustanovenia § 106 CSP vyplýva, že oznámenie inej adresy na doručovanie zásielok je v plnej dispozícii adresáta. Na takto adresátom ...

Zaujímavé odkazy

Hľadanie poisťovateľa podľa EČVhttp://www.skp.sk/#xl_xr_page_vyhladanie%20poistvozidla

S nárokom na poistné plnenie sa obráťte na zobrazeného poisťovateľa

Online zmluvyhttp://www.onlinezmluvy.sk/

Vzory zmlúv a všetko k nim na jednom mieste.

Digitálna parlamentná knižnicahttp://www.nrsr.sk/dl/

Spoločná česko-slovenská digitálna parlamentná knižnica je elektronická forma úplných ...

Rozhodnutia všeobecných súdov Slovenskej republikyhttps://obcan.justice.sk/infosud/-/infosud/zoznam/rozhodnutie

Zverejňované rozhodnutia slovenských súdov.

Rozhodnutia Ústavného súdu Slovenskej republikyhttps://www.ustavnysud.sk/vyhladavanie-rozhodnuti#!DmsSearchView

Vyhľadávanie rozhodnutí Ústavného súdu Slovenskej republiky

Vyhľadanie nehnuteľností konkrétnej osobyhttps://www.katasterportal.sk/kapor/vyhladavanieVlastnikFormInit.do

Vyhľadanie nehnuteľností osoby podľa priezviska a mena osoby.

Registre

Vyhľadávanie v Obchodnom vestníkuhttps://www.justice.gov.sk/PortalApp/ObchodnyVestnik/Formular/FormulareZverejnene.aspx

Vyhľadávanie v Obchodnom vestníku

Notársky centrálny register záložných právhttp://www.notar.sk/%C3%9Avod/Not%C3%A1rskecentr%C3%A1lneregistre/Z%C3%A1lo%C5%BEn%C3%A9pr%C3%A1va.aspx

Vyhľadajte si záložcu, veriteľa alebo záloh v Notárskom centrálnom registri záložných ...

Štatistický register organizáciíhttp://slovak.statistics.sk/wps/portal/ext/Databases/register_organizacii/!ut/p/b1/jY_BDoIwEEQ_qYMtFo-LkVJDGosWoRfTgzEYAQ_G7xeJV9G9TfLeTJZ5VjPfh2d7CY926MPtnf3yRNbafVFVUNUig-aRgnEOyOQINCOAL0eYfCt1kqYRITHlBvpAO1VuRQQRf_wZ4K_9taJcyAJIChVDU-7KleUcxH_5R-YnZK5hAmZeNPnQndm9c67GVbwAlOWrBg!!/dl4/d5/L2dJQSEvUUt3QS80SmtFL1o2X1ZMUDhCQjFBMDgxVjcwSUZTUTRRVU0xR1E1/

Register obsahuje registračné údaje o ekonomických subjektoch a vedie ho Štatistický úrad SR.

Obchodný registerhttp://www.orsr.sk/

Obchodný register je verejný zoznam, do ktorého sa zapisujú zákonom stanovené údaje ...

Živnostenský registerhttp://www.zrsr.sk/

Živnostenský register tvorí súbor určených údajov o podnikateľoch. Údaje do registra ...

Register stratených a odcudzených dokladovhttp://www.minv.sk/?stratene-a-odcudzene-doklady

Overte si, či sa vám niekto nepreukázal strateným alebo odcudzeným dokladom inej osoby.

Čítali sme

Trestnoprávna imunita prezidenta SR sa neobmedzíhttp://www.teraz.sk/slovensko/nrsr-trestnopravna-imunita-prezidenta/403920-clanok.html

Trestnoprávna imunita prezidenta SR sa neobmedzí výlučne na výroky prednesené počas výkonu ...

Komora exekútorov: Zastavenie starých exekúcii povzbudí špekulantovhttp://www.teraz.sk/slovensko/komora-exekutorov-zastavenie-starych/403825-clanok.html

Zastavenie starých exekúcií, ktoré v stredu odobril parlament, môže povzbudiť špekulantov, ...

Pracujúcim má rodičovský príspevok vzrásť na 370 eurhttp://www.teraz.sk/slovensko/pracujucim-ma-rodicovsky-prispevok/403813-clanok.html

Rodičovský príspevok by mal od budúceho roka vzrásť.

Dočasne absentujúceho sudcu bude na súde zastupovať hosťujúci sudcahttp://www.teraz.sk/slovensko/docasne-absentujuceho-sudcu-bude-na-s/403801-clanok.html

Podľa ministerstva sú súdy v praxi konfrontované so situáciami, keď dočasný výpadok ...

Staré exekúcie začaté pred 1. aprílom 2017 sa ukončiahttp://www.teraz.sk/slovensko/stare-exekucie-zacate-pred-1-april/403794-clanok.html

Návrhom zákona chce ministerstvo poskytnúť aj pomoc občanom voči ktorým sú dlhodobo vedené ...

Počet dopytov od exekútorov smerom k Sociálnej poisťovni neklesáhttp://www.teraz.sk/ekonomika/pocet-dopytov-od-exekutorov-smerom-k-s/403893-clanok.html

Sociálna poisťovňa je zo zákona povinná poskytovať služby exekútorom.

Nové časopisy

Bulletin slovenskej advokácie 5/2019

Bulletin slovenskej advokácie 5/2019

Časopis Slovenskej advokátskej komory.

Justičná revue 4/2019

Justičná revue 4/2019

Časopis pre právnu prax.

Bulletin slovenskej advokácie 4/2019

Bulletin slovenskej advokácie 4/2019

Časopis Slovenskej advokátskej komory.

Súkromné právo 2/2019

Súkromné právo 2/2019

Recenzovaný časopis zameraný na otázky aplikačnej praxe.

Zo súdnej praxe 2/2019

Zo súdnej praxe 2/2019

Vždy aktuálne informácie z jurisdikcie vrcholových súdov SR.

Verejné obstarávanie – právo a prax 2/2019

Verejné obstarávanie – právo a prax 2/2019

Dvojmesačník plný odborných informácií monitoruje aktuálne dianie v oblasti verejného ...

PoUtStŠtPiSoNe
: