Na rokovaní Národnej rady Slovenskej republiky bola dňa 31. januára 2019 schválená novela zákona o advokácii[1] , ktorou sa skracuje koncipientska prax z doterajších piatich rokov na tri roky.
Schválené znenie novely zákona o advokácii v článku II ustanovuje účinnosť tohto zákona spätne vo vzťahu k schváleniu a budúcej publikácii, t. j. ku dňu 1. januáru 2019. Notorietou v oblasti právnych vied je fakt, že právna norma nemôže v právnom štáte nadobudnúť účinnosť skôr, než nadobudne platnosť. Platnosť právneho predpisu s celoštátnou územnou pôsobnosťou sa viaže na deň ich vyhlásenia v Zbierke zákonov SR.[2] Nemala by teda nastať situácia, aby novela zákona o advokácii z 31. januára 2019, ešte nevyhlásená v Zbierke zákonov SR, nadobudla účinnosť dňom, ktorý sa skutočne uvádza v jej schválenom znení. Prostriedky riešenia tejto diskrepancie môžu byť viaceré. Jednou z nich môže byť výklad generálneho ustanovenia o účinnosti právneho predpisu, ktorý s uvedenou situáciou azda ráta.
Pokiaľ ide o nadobúdanie účinnosti právneho predpisu, platí, že účinnosť sa spravuje buď (i) špeciálnym ustanovením o účinnosti alebo (ii) generálnym ustanovením o účinnosti.[3] Špeciálne ustanovenie o účinnosti je ustanovenie obsiahnuté zásadne v predpise, o ktorého účinnosť ide. V schválenej novele zákona o advokácii je špeciálnym ustanovením o účinnosti ustanovenie článku II, podľa ktorého „tento zákon nadobúda účinnosť 1. januára 2019“. Generálnym ustanovením o účinnosti je § 19 ods. 2 zákona o tvorbe právnych predpisov a o Zbierke zákonov SR. Toto ustanovenie znie: „Právne predpisy nadobúdajú účinnosť pätnástym dňom po ich vyhlásení v zbierke zákonov, ak nie je v nich ustanovený neskorší deň nadobudnutia účinnosti. Ak je to odôvodnené naliehavým všeobecným záujmom, môže sa v právnom predpise výnimočne ustanoviť skorší začiatok jeho účinnosti, najskôr však dňom vyhlásenia v zbierke zákonov.“ Pätnástym dňom po vyhlásení v Zbierke zákonov SR teda nadobúdajú účinnosť predpisy, ktoré si neustanovujú špeciálnu účinnosť, t. j. ktoré neobsahujú žiadne ustanovenie o vlastnej účinnosti (prvý prípad, kedy je potrebné aplikovať generálne ustanovenie o účinnosti). Gramatický výklad generálneho ustanovenia o účinnosti však môže pripustiť aj ďalší prípad aplikovateľnosti citovaného ustanovenia. Týmto „ďalším prípadom“ je situácia, keď právny predpis má podľa špeciálneho ustanovenia o účinnosti nadobudnúť účinnosť skôr, než nadobudne platnosť. Pôjde o prípady, kedy špeciálne ustanovenie o účinnosti ustanovuje skorší deň nadobudnutia účinnosti, ako je deň vyhlásenia v Zbierke zákonov SR. V takej situácii by malo špeciálne ustanovenie o účinnosti ustúpiť v prospech aplikácie generálneho ustanovenia o účinnosti, pretože generálne ustanovenie o účinnosti povoľuje odchýlku len pre prípad ustanovenia neskoršej účinnosti. V iných prípadoch, teda ak právny predpis (i) neustanovuje svoju účinnosť špeciálne alebo (ii) ustanovuje svoju účinnosť skoršie, než dňom vyhlásenia v Zbierke zákonov SR, je potrebné vychádzať z domnienky, že právny predpis nadobúda účinnosť pätnástym dňom po jeho vyhlásení v Zbierke zákonov SR – a to bez ohľadu na prípadné (zmätočné) ustanovenie o skoršej účinnosti právneho predpisu.
Aplikáciou citovaného výkladu by novela zákona o advokácii mohla nadobudnúť účinnosť pätnástym dňom po vyhlásení v Zbierke zákonov SR v schválenom znení, bez potreby opätovného prerokovania v Národnej rade SR (spojeného s možnosťou neschválenia), či iných zásahov zo strany príslušných verejnomocenských štruktúr.
[1] zákon č. 586/2003 Z. z. o advokácii a o zmene a doplnení zákona č. 455/1991 Zb. o živnostenskom podnikaní (živnostenský zákon) v znení neskorších predpisov.
[2] podľa § 19 ods. 1 zákona č. 400/2015 Z. z. o tvorbe právnych predpisov a o Zbierke zákonov Slovenskej republiky a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskoršieho predpisu (ďalej len „zákon o tvorbe právnych predpisov a o Zbierke zákonov SR“) právne predpisy nadobúdajú platnosť dňom ich vyhlásenia v zbierke zákonov.
[3] porov. DOBROVIČOVÁ, G. Právne normy. In BRÖSTL, A. a kol. Teória práva. Plzeň: Aleš Čeněk, 2013, s. 77.