Štvrtok, 28. marec 2024 | meniny má Soňa , zajtra Miroslav
Deň učiteľov
Predplatné
Štvrtok, 28. marec 2024 | meniny má Soňa , zajtra Miroslav
Deň učiteľov
TlačPoštaZväčšiZmenši

Hospodárska kriminalita v Slovenskej republike

Gustáv Dianiška • 31.8. 2011, 23:27

Abstrakt

Publikácia obsahuje 9 príspevkov:

1) Vymedzenie pojmu ekonomická kriminalita,
2) Fenomenológia ekonomickej kriminality v SR v r. 1989 – 2010,
3) Vnímanie ekonomickej kriminality odbornou verejnosťou,
4) Prieskum verejnej mienky o hospodárskej kriminalite,
5) Ekonomické aspekty hospodárskej kriminality,
6) Osobnosť páchateľa hospodárskej kriminality,
7) Hospodárska kriminalita: prevencia, odhaľovanie, prešetrovanie dolóznych konaní,
8) Špecifiká ekonomickej trestnej činnosti mladistvých páchateľov,
9) Daňové trestné činy.

Kľúčové slová

ekonomická kriminalita, fenomenológia ekonomickej kriminality, majetkové verzus hospodárske trestné činy, verejná mienka o hospodárskej kriminalite, ekonomika a kriminalita, páchateľ hospodárskej kriminality, prevencia, odhaľovanie a prešetrovanie konaní, mladistvý páchateľ v ekonomickej kriminalite, dane a trestná činnosť.

Abstract

The publication contains 9 contributions: 1) The definition of economic crime, 2) Phenomenology of economic crime in Slovakia in 1989 - 2010, 3) Perception of economic crime professionals, 4) Public opinion survey on economic crime, 5) Economic aspects of economic crime, 6) The personality of the perpetrator of crime, 7) Economic crime: prevention, detection, investigation proceedings 8) Specifics of economic crime offenders, 9) Tax offenses.

Key words

economic crime, phenomenology of economic crime, property versus economic crimes, public opinion on economic crime, economics and crime, the offender of economic crime, prevention, detection and investigation proceedings, juvenile offender in economic crime, tax and crime.

Recenzia

Publikácia o výsledkoch grantu, ktorú vydala Právnická fakulta Trnavskej univerzity v Trnave (ISBN 978-80-8082-422-8) s finančnou podporou Vedeckej grantovej agentúry Ministerstva školstva SR a Slovenskej akadémie vied, obsahuje deväť príspevkov. V nasledujúcich riadkoch stručne priblížime ich obsah čitateľovi s nádejou získať jeho pozornosť a ochotu, zoznámiť sa s celým rozsahom príspevkov.

Prvý príspevok sa zaoberá vymedzením pojmu ekonomická kriminalita. Jeho autorom je JUDr. Tomáš Strémy, PhD. Spomínaný autor vychádza z toho, že v odbornej literatúre nie je jednota týkajúca sa vymedzenia tohto pojmu, ktorý subsumuje ekonomické trestné činy. Na základe analýzy domácej a zahraničnej literatúry a vlastného empirického výskumu, ktorý v príspevku popisuje, sa priklonil k pojmu ekonomická kriminalita. Jeho snaha o používanie tohto pojmu sa opiera osobitne o názory tých zahraničných odborníkov, ktorí používajú pojem „economic crime". Medzi dôležité argumenty pre používanie tohto pojmu patrí aj odporúčanie Výboru ministrov Rady Európy č. R(81)12. Autor príspevku, uvedomujúc si zložitosť a dynamiku ekonomických trestných činov, navrhuje pojmy ako hospodárska kriminalita, ekonomická kriminalita, kriminalita páchaná v ekonomike a kriminalita bielych golierov, považovať za synonymá. Považuje to za prvok prevencie, umožňujúci predchádzať príliš rozdielnemu chápaniu týchto pojmov.

Druhý príspevok, ktorého autorom je JUDr. Tomáš Strémy, PhD., podáva obraz o fenomenológii ekonomickej kriminality v Slovenskej republike v rokoch 1989 - 2010. Autor analyzuje špecifické črty vývoja ekonomickej kriminality v období r. 1989 – 1999, kedy sa prvé fenomenologické údaje objavujú v r. 1996. Následná analýza rokov 2000 – 2010 (do 30.11.2010) je obrazom dynamicky rastúceho tohto druhu kriminality. Ekonomická kriminalita v Slovenskej republike v tomto období vzrástla takmer o 100%. Toto obdobie je teda svedkom veľkej kulminácie ekonomickej kriminality v SR v rámci porovnávaných rokov. V rokoch 2003, 2004 a 2005 boli ekonomickou kriminalitou spôsobené v našej krajine najväčšie škody, presahujúce 1200 mil. Eur. V závere príspevku uvádza autor niektoré fakty a analyzuje niektoré faktory, ktoré ovplyvnili dynamický vývoj ekonomickej kriminality v Slovenskej republike.

Tretí príspevok z pera JUDr. Tomáša Strémyho, PhD. prezentuje jeho zistenia o vnímaní ekonomickej kriminality odbornou verejnosťou. Podnetom autorovi k vykonaniu empirického výskumu v oblasti majetkovej, najmä však ekonomickej kriminality, bol nedostatok relevantných poznatkov ľudí, ktorí sa profesionálne v nejakej podobe stretávajú s ekonomickou kriminalitou. Žiadny subjekt na Slovensku nemá predstavu o latentnosti ekonomickej kriminality. Zarážajúcou skúsenosťou je, že v oblasti ekonomickej kriminality neexistuje preventívny projekt, ktorý by sa zaoberal len týmto druhom kriminality. Poznatky získané empirickým výskumom umožňujú hlbšie analyzovať páchateľa a jeho motiváciu, ako aj vnútorné a vonkajšie kriminogénne faktory, ktoré v súčasnosti ovplyvňujú majetkovú i ekonomickú kriminalitu. Zároveň je vytvorená základňa využiť tieto poznatky pre iné účely. Črtá sa tu možnosť medzinárodnej komparácie faktorov (v rámci Višegradskej štvorky), ktoré ovplyvňujú majetkovú a ekonomickú kriminalitu.

V štvrtom príspevku sociologička PhDr. Anna Križanová, CSc. prezentuje výsledky prieskumu verejnej mienky v hospodárskej kriminalite. Prieskum verejnej mienky sa realizoval v novembri 2010 formou štandardizovaných rozhovorov, ktoré viedli poučení anketári (študenti sociológie). Výsledky prieskumu sú vyjadrením názorov ekonomicky aktívnych občanov na Slovensku v porovnaní s celosvetovým priemerom. Prieskum zachytáva napr. počet prípadov hospodárskej kriminality na Slovensku v porovnaní s celosvetovým priemerom, najčastejšie typy hospodárskej kriminality, prípady v oblasti sprenevery majetku, úverových a účtovných podvodov, korupcie a úplatkov a ďalších trestných činov. Zaujímavé sú aj poznatky o motívoch páchania hospodárskej kriminality, nefinančných škodách, spôsoboch odhalenia hospodárskej kriminality. Príspevok prináša zaujímavú empirickú matériu o názoroch občanov na korupčné príležitosti vo vybraných oblastiach politického a hospodárskeho života na Slovensku.

Riešiteľský tím grantovej úlohy venoval mimoriadnu pozornosť ekonomickým aspektom hospodárskej kriminality. Výsledkom je aj rovnomenný príspevok Ing. Lenky Klimentovej, PhD. (piaty príspevok). Autorka konštatuje, že hospodárska kriminalita je dynamický jav, ktorý v čase mení svoje formy a profil a nadobúda nové podoby. S ekonomickým a sociálnym rozvojom, či stagnáciou, sa sofistikujú prostriedky a spôsoby jej páchania. Povestný „homo economicus", ktorý vychádzal z predpokladu, že hospodárske subjekty sa správajú racionálne a cieľavedome pri získavaní a vyhodnocovaní informácií, ako aj pri ich využívaní, sa postupne deformuje. Všetky hospodárske subjekty sú racionálne v tom zmysle, že robia všetko, ako najlepšie môžu: usilujú sa získať a využiť informácie v záujme maximalizácie svojej užitočnosti, teda vo svoj vlastný prospech (bližšie pozri Lisý). V tomto by vôbec nemusel vzniknúť problém, keby ekonomické subjekty vo svojej snahe nezachádzali až za hranice zákona. Príspevok je príkladom možnej analýzy ekonomického prostredia, resp. ekonomických faktorov, osobitne tých, ktoré môžu viesť k hospodárskej kriminalite. Pozorného čitateľa môžu zaujať aj úvahy a skúsenosti autorky príspevku o osobitostiach metodológie výskumu hospodárskej kriminality.

V rámci šiesteho príspevku má čitateľ možnosť podrobnejšie sa zoznámiť s osobnosťou páchateľa hospodárskej kriminality. Podľa názoru autora príspevku prof. PhDr. Gustáva Dianišku, CSc. osobnosť páchateľa trestnej činnosti všeobecne dlho púta pozornosť bádateľov i bežných občanov. Nárast intenzity hospodárskej kriminality aktualizuje potrebu hlbšie preskúmať problematiku osobnosti páchateľa tohto druhu kriminality. Autor na základe dostupných výskumných údajov načrtáva kriminologický profil páchateľa hospodárskej kriminality v Slovenskej republike a v regióne Dunajská Streda. Zdôrazňuje potrebu obohatiť tento profil o osobnostné charakteristiky tohto páchateľa. V tejto súvislosti uvažuje a načrtáva intenzívnejšie a efektívnejšie využitie psychologických teórií a metód k získaniu relevantných poznatkov, umožňujúcich prehĺbiť multidisciplinárny pohľad kriminológie na tohto páchateľa. Hlbší pohľad do osobnosti páchateľa hospodárskej kriminality považuje autor za zdroj jej úspešnej eliminácie a prevencie.

Siedmy príspevok z pera ekonómky Ing. Jany Koprlovej, PhD. má názov „Hospodárska kriminalita, prevencia, odhaľovanie a prešetrovanie dolóznych konaní". Príspevok obsahuje vymedzenie a základnú charakteristiku kľúčových procesov v rámci systému riadenia boja proti hospodárskej kriminalite. Autorka v tejto súvislosti upozorňuje na tri oblasti: 1) zabezpečenie prevencie proti dolóznym konaniam, 2) odhaľovanie dolóznych konaní a 3) prešetrenie dolóznych konaní. Bližšie špecifikuje opatrenia v jednotlivých oblastiach. V prvej oblasti ide o etické kódexy, politiky a procedúry, opatrenia senzibilizácie, plánované kontroly, analýzy ohrozenia, analýzy ohrozenia informačných technológií, testy integrity. Významnú úlohu zohrávajú analýzy účinnosti prijatých opatrení. V druhej oblasti upozorňuje autorka na štandardizované nástroje uplatňované v oblasti elektronického spracovania dát, učiace sa systémy, Wistleblowing, Corporate Intelligence a Business Intelligence, Frand Due Diliegence Audit, osobitné kontroly a osobitné šetrenia. V tretej oblasti pri preferencii prešetrovania dolóznych konaní autorka upozorňuje na krízové riadenie, osobitné kontroly a osobitné šetrenia a analýzy ex post.

Špecifiká ekonomickej trestnej činnosti mladistvých páchateľov tvorí obsah pozoruhodného ôsmeho príspevku. Jeho autorkou je JUDr. Miroslava Vráblová, PhD. Predmetom tohto príspevku je kriminologický pohľad na problematiku trestnej činnosti mládeže, s bližším zameraním na jeden z jej druhov, konkrétna na ekonomickú kriminalitu. Vývoj ekonomickej kriminality prešiel búrlivými zmenami. Hoci podiel ekonomickej kriminality na celkovej objasnenej kriminalite je pomerne nízky, oprávnenú obavu vyvolávajú rastúce tendencie páchania tohto druhu kriminality mladistvými a maloletými osobami. Ekonomická kriminalita páchaná týmito vekovými kategóriami osôb je špecifická nielen svojou kvantitatívnou, ale aj kvalitatívnou stránkou. Patria sem najmä nové formy kriminality, napr. počítačová kriminalita, ako aj dynamické zmeny samotnej zmeny osobnosti páchateľa.

Záverečný, deviaty príspevok, napísal skúsený prokurátor doc. JUDr. Jozef Čentéš, PhD. a rieši problematiku daňových trestných činov. Jeho obsah sa zameriava na právne predpisy a trestné činy týkajúce sa daní. Autor venuje pozornosť trestnému činu skrátenia daní a poistného (§ 276 Trestného zákona), trestnému činu neodvedenia dane a poistného (§ 277 Trestného zákona), ako aj trestnému činu nezaplatenia dane (§ 278 Trestného zákona). Osobitná pozornosť je v príspevku venovaná účinnej ľútosti vo vzťahu k daňovým trestným činom. V závere príspevku autor navrhuje niektoré zmeny, ktoré majú byť vykonané v právnej úprave pro futuro.

Toľko stručne k obsahu publikácie, ktorú vydala Právnická fakulta Trnavskej univerzity v Trnave. Treba si len želať, aby si jej obsah všimlo čo najviac kompetentných ľudí (inštitúcií) a aby jej obsah prispel k eliminácii ekonomickej kriminality.

 Gustáv Dianiška

prof. PhDr. Gustáv Dianiška, CSc.

Faculty of Law, Trnava University in Trnava/ Department of Propaedeutics of Law Subjects /Slovak republic
Právnická fakulta/Trnavská univerzita v Trnave/Katedra propedeutiky právnických predmetov/Slovenská republika

Contact – email:
sylvia.balazova@truni.sk  

Ohodnoťte článok
Hlasovalo: 2144

Nový príspevok

PoUtStŠtPiSoNe
: