Iba samotná skutočnosť, že medzi poškodenou a povereným policajtom v trestnom konaní došlo ku komunikácii prostredníctvom facebooku/sociálnej siete, nemôže založiť vzťah takého druhu a stupňa, ktorý by indikoval nedostatok nestrannosti zo strany povereného policajta.
(uznesenie Ústavného súdu SR zo 16. 11. 2016, sp. zn. II. ÚS 860/2016)
Z odôvodnenia:
Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 30. apríla 2015 doručená sťažnosť (ďalej len „sťažovateľ“), vo veci namietaného porušenia jeho základného práva podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) a práva podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) postupom Najvyššieho súdu Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. 5 Tdo 82/2014 (ďalej aj „napadnuté konanie“) a jeho uznesením z 12. februára 2015 (ďalej aj „napadnuté uznesenie“).
Zo sťažnosti vyplýva, že sťažovateľ bol odsúdený rozsudkom Okresného súdu Michalovce (ďalej len „okresný súd“) sp. zn. 3 T 254/2013 z 29. mája 2014 na trest odňatia slobody v trvaní 11 mesiacov nepodmienečne a bol zaradený do ústavu na výkon trestu odňatia slobody s minimálnym stupňom stráženia. Predmetným rozsudkom bol uznaný za vinného z prečinu porušovania domovej slobody podľa § 194 ods. 1 Trestného zákona.
Obsah ZDARMA pre prihlásených používateľov
Tento text je dostupný pre všetkých prihlásených užívateľov portálu Najprávo.sk.
Získajte ešte viac benefitov a prístup k prémiovému obsahu objednaním predplatného.
Zaregistrovať saUž som prihlásený, zobraziť článok v sekcii premium