Zbierka stanovísk Najvyššieho súdu a rozhodnutí súdov SR 2/2019

Najvyšší súd Slovenskej republiky vydal druhú tohtoročnú Zbierku stanovísk Najvyššieho súdu a rozhodnutí súdov Slovenskej republiky, a to vo veciach trestných.

Pozrite si právne vety publikovaných rozhodnutí. V závere prehľadu nájdete link na toto číslo zbierky v plnom znení.

Stanoviská vo veciach trestných

R 13/2019

Zjednotenie výkladu ustanovenia § 58 ods. 3 Trestného poriadku vo vzťahu k pojmu „iné vhodné záznamové zariadenie“.

Pokiaľ Trestný poriadok alebo na jeho základe (§ 561 ods. 1 Trestného poriadku) vydaný všeobecne záväzný právny predpis (vyhláška Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 543/2005 Z. z. v znení neskorších predpisov) nešpecifikuje, čo je „iným vhodným záznamovým zariadením“ v zmysle § 58 ods. 3 Trestného poriadku, určuje taký prostriedok na účel konkrétneho úkonu (hlavného pojednávania alebo verejného zasadnutia) predseda senátu (samosudca) opatrením podľa vyššie označeného ustanovenia; opatrenie musí byť fakticky vykonateľné úradným postupom správy dotknutého súdu. Predseda senátu postupuje tak, aby bola zabezpečená dostatočná technická úroveň záznamu, splnené požiadavky podľa § 58 ods. 5 a 6 Trestného poriadku a zodpovedá za autenticitu a prehľadnosť prepisu záznamu (vrátane identifikácie hovoriacich osôb pri ich jednotlivých prednesoch).

Ak sa ako „iné vhodné záznamové zariadenie“ podľa § 58 ods. 3 Trestného poriadku použije technické zariadenie určené na zaznamenávanie zvuku podľa § 61a Trestného poriadku, je potrebné, aby boli splnené ako požiadavky pre záznam podľa naposledy označeného ustanovenia (neprerušovanie a celistvosť záznamu), tak aj požiadavky uvedené v predchádzajúcom odseku (čo si môže vyžiadať duplicitu záznamového zariadenia na účel prehrávania výkonu už zaznamenaných dôkazov v rámci dotknutého úkonu).

Postup predsedu senátu pri určení a použití iného vhodného záznamového zariadenia podľa § 58 ods. 3 Trestného poriadku a pri vyhotovení prepisu záznamu (a výsledok takého postupu) je súčasťou zákonnosti výkonu zaznamenaného dôkazu, a z tohto dôvodu je aj preskúmateľný v riadnom a mimoriadnom opravnom konaní.

R 14/2019

Zjednotenie výkladu a aplikácie ustanovení § 163 ods. 3 a § 165 ods. 1 Trestného poriadku.

I. Odsudzujúci výrok o vine má jednak skutkovú časť (vetu), a jednak právnu časť, teda právnu vetu a právnu kvalifikáciu.

Skutková veta odráža faktické okolnosti, ktoré sú právne relevantné z hľadiska základnej alebo kvalifikovanej skutkovej podstaty trestného činu, teda kvalifikačne použitého ustanovenia osobitnej časti Trestného zákona. Formulácia „uvedením všetkých zákonných znakov vrátane tých, ktoré odôvodňujú určitú trestnú sadzbu“ (§ 163 ods. 3 Trestného poriadku) znamená povinnosť uviesť vo výroku o vine odsudzujúceho rozsudku okrem skutkovej vety aj tzv. právnu vetu, vychádzajúcu zo znenia ustanovenia (ustanovení), použitého (použitých) na právnu kvalifikáciu činu, ktoré sú označené vo výroku o vine zákonným pomenovaním a číselným paragrafovým označením (s nimi je priamo spojená trestná sadzba trestu odňatia slobody).

Do kategórie faktických okolností uvedených v predchádzajúcom odseku a tvoriacich súčasť skutkovej vety patria aj skutočnosti, ktoré podľa ustanovenia všeobecnej časti Trestného zákona vyvolávajú použitie osobitnej trestnej sadzby, namiesto použitia sadzby, ktorá je uvedená v kvalifikačne relevantnom ustanovení osobitnej časti Trestného zákona, resp. namiesto sadzby iného trestu než trestu odňatia slobody, ktorá z právnej kvalifikácie činu inak vyplýva (§ 47 ods. 2, § 61 ods. 4 a 5 Trestného zákona).

Skutočnosti bez kvalifikačnej relevancie, vyvolávajúce použitie ustanovenia všeobecnej časti Trestného zákona, ktoré len upravuje hranice trestnej sadzby priradenej ku kvalifikačne použitému ustanoveniu osobitnej časti Trestného zákona (§ 38 ods. 3 až 6, § 41 ods. 2 samostatne alebo v spojení s § 42 ods. 1, § 61 ods. 3 a 6 Trestného zákona), nie sú súčasťou skutkovej vety výroku odsudzujúceho rozsudku. Dotknuté ustanovenia sa uvádzajú (označujú) vo výroku o treste v zmysle § 165 ods. 1 Trestného poriadku („s uvedením zákonných ustanovení, podľa ktorých bol trest uložený“).

II. Súd sa musí v rámci splnenia povinnosti podľa § 34 ods. 5 Trestného poriadku pri poučení podľa § 257 ods. 1 Trestného poriadku presvedčiť, či bol obvinený v skoršom priebehu konania poučený aj o takej úprave trestnej sadzby podľa ustanovení uvedených v treťom a štvrtom odseku bodu I., ktorá v jeho prípade prichádza do úvahy. V prípade negatívneho zistenia súd poučenie vykoná, inak môže byť následne splnený dôvod dovolania podľa § 371 ods. 1 písm. c) Trestného poriadku (v nadväznosti na § 257 ods. 5 Trestného poriadku). Dotknutú chybu nemožno odstrániť v rámci konania o odvolaní proti výroku rozsudku o treste po prijatí vyhlásenia o uznaní viny, nakoľko obvinenému musí byť novovytvorená možnosť také vyhlásenie neurobiť, pričom trest musí byť uložený v rámci trestnej sadzby súladnej so zákonom.

R  15/2019

Zjednotenie výkladu a aplikácie ustanovenia § 370 ods. 1, ods. 2 Trestného poriadku vo vzťahu k začatiu plynutia lehoty na podanie dovolania ministrovi spravodlivosti Slovenskej republiky v neprospech obvineného.

I. Ustanovenie § 370 ods. 2 Trestného poriadku má oproti ustanoveniu predchádzajúceho odseku (§ 370 ods. 1) povahu lex specialis a obsahovo odráža postavenie ministra spravodlivosti Slovenskej republiky (ďalej len „minister spravodlivosti“) ako dovolateľa, ktorý nie je stranou v súdnom konaní v rámci trestného stíhania (do právoplatnosti dovolaním napadnuteľného súdneho rozhodnutia, ktoré sa mu teda ani nedoručuje), pričom dovolanie môže podať len na podnet (§ 369 ods. 1 Trestného poriadku).

Ministrovi spravodlivosti plynie lehota od toho doručenia, ktoré bolo vykonané najneskôr (z osôb, ktorým sa doručuje dovolaním napádané rozhodnutie - prokurátor, len dovolaním dotknutý obvinený, jeho obhajca a zákonný zástupca, dotknutý poškodený a dotknutá zúčastnená osoba), a to bez ohľadu na okolnosť, či podáva dovolanie v prospech alebo v neprospech obvineného. V opačnom prípade by aj pre ministra spravodlivosti platil režim začatia plynutia dovolacej lehoty podľa § 370 ods. 1 Trestného poriadku a dotknutý, teda druhý odsek toho istého ustanovenia by bol nadbytočný (de lege lata je v skúmanom smere s odsekom 1 nezlučiteľný).

Ak by dovolacia lehota pre ministra spravodlivosti, ktorý môže podať dovolanie aj proti rozhodnutiu súdu prvého stupňa (proti ktorému nebol podaný riadny opravný prostriedok), plynula podľa § 370 ods. 1 Trestného poriadku, najmä pri trestnom rozkaze by lehota na podanie dovolania v neprospech obvineného mohla uplynúť skôr, ako sa obvinenému také rozhodnutie doručí (bez možnosti náhradného doručenia), resp. kým pri nepodaní odporu obvineným nadobudne právoplatnosť.

II. Doručením prokurátorovi, relevantným z hľadiska plynutia lehoty podľa § 370 ods. 1 a 2 Trestného poriadku, sa rozumie procesné doručenie postupom podľa zákona (Trestného poriadku), ktoré aj vo vzťahu k rozhodnutiu súdu druhého stupňa vykonáva súd prvého stupňa (§ 561 ods. 1 Trestného poriadku, § 146 ods. 1 vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 543/2005 Z. z. v znení neskorších predpisov). Naposledy označené ustanovenie zaväzuje súd prvého stupňa doručiť rozhodnutie súdu druhého stupňa, aj keď je odvolacím alebo nadriadeným (v konaní o sťažnosti) súdom Najvyšší súd Slovenskej republiky.

R 16/2019

Zjednotenie v otázke druhu súbehu v prípade verejného činiteľa, ktorý koná spôsobom uvedeným v § 326 ods. 1 Trestného zákona a zároveň za také konanie prijme, žiada alebo si dá sľúbiť úplatok (§ 329 ods. 1, ods. 2 Trestného zákona).

I. Ak verejný činiteľ koná spôsobom uvedeným v § 326 ods. 1 písm. a) až c) Trestného zákona a zároveň (navyše) za také zneužívanie svojej právomoci prijme, žiada alebo si dá sľúbiť úplatok, ide nielen o spôsobenie dvoch rôznych (aj keď vecne nadväzujúcich) následkov, definovaných v dvoch rôznych ustanoveniach osobitnej časti Trestného zákona, ale aj o dve rôzne, kvalitatívne odlišné (aj keď vecne nadväzujúce) konania, ktoré k spôsobeniu dotknutého kauzálneho následku diferencovane smerujú; to platí aj v prípade, ak sa tieto konania chronologicky prekrývajú. V popísanej situácii ide o viacčinný súbeh (spáchanie samostatnými skutkami) prečinu zneužívania právomoci verejného činiteľa podľa § 326 ods. 1 [písm. a) až c)] Trestného zákona (eventuálne aj v spojení s niektorou z okolností, ktoré podmieňujú použitie vyššej trestnej sadzby podľa odsekov 2 až 4 tohto ustanovenia, keď by už išlo o zločin) so zločinom prijímania úplatku podľa § 329 ods. 1, ods. 2 Trestného zákona (eventuálne aj v spojení s okolnosťou podľa odseku 3 tohto ustanovenia).

II. Ak verejný činiteľ prijme, žiada alebo si dá sľúbiť úplatok v súvislosti s výkonom svojej právomoci, pričom sa zároveň (navyše) nedopustí iným spôsobom (iným konaním) porušenia svojich funkčných povinností, je potrebné jeho konanie, resp. (len jeden) skutok kvalifikovať výlučne ako zločin prijímania úplatku podľa § 329 ods. 1, ods. 2 Trestného zákona. V takom prípade má naposledy označené ustanovenie vzťah špeciality (lex specialis) k ustanoveniu § 326 ods. 1 Trestného zákona (ktoré je vo vzájomnom vzťahu subsidiarity ako lex generalis); jednočinný súbeh týchto trestných činov je v popísanej situácii vylúčený.*

_________________

* Prijatím stanoviska prestáva byť aktuálny výklad uvedený v bode II. rozhodnutia uverejneného v Zbierke stanovísk najvyššieho súdu a rozhodnutí súdov Slovenskej republiky pod č. 60, roč. 2008.

R 17/2019

Zjednotenie v otázke, či nevyhnutnou súčasťou výroku uznávacieho rozsudku je vždy aj výrok o vine uznávaného rozsudku.

Súčasťou výroku rozsudku o uznaní a výkone cudzieho rozhodnutia podľa § 515 ods. 2 Trestného poriadku je vždy aj celý výrok o vine uznávaného rozsudku (popis skutku aj právna kvalifikácia) a v tomto zmysle je dotknuté ustanovenie [pod písm. b) až g)] potrebné vyložiť extenzívne, inak by uznané cudzie rozhodnutie nemohlo mať rovnaké účinky ako rozsudok slovenského súdu (§ 519 ods. 1, § 163 ods. 3 Trestného poriadku). Taká štruktúra výroku uznávacieho rozsudku musí byť zachovaná aj pri rozhodovaní podľa § 15 ods. 1 zákona č. 549/2011 Z. z. v znení zákona č. 344/2012 Z. z.

Rozhodnutia vo veciach trestných

R 18/2019

Znak spáchania trestného činu „na viacerých osobách“ pri trestnom čine prevádzačstva - § 355 ods. 3 písm. d), § 138 písm. j) Trestného zákona.

Na rozdiel od konania popísaného v ustanovení § 355 ods. 1 alebo 2 Trestného zákona, ktoré je trestným činom pri jednej alebo dvoch osobách, ktoré prostredníctvom konania páchateľa nedovolene prekračujú (majú prekročiť) štátnu hranicu Slovenskej republiky alebo nedovolene prechádzajú cez jej územie, pri troch a viacerých takých osobách sa použije aj okolnosť, ktorá podmieňuje použitie vyššej trestnej sadzby podľa odseku 3 písm. d) naposledy označeného ustanovenia v nadväznosti na ustanovenie § 138 písm. j) Trestného zákona. Tým je vyjadrená kvantifikácia závažnosti konania páchateľa podľa počtu „prevádzaných” osôb, bez ohľadu na okolnosť, že taká osoba nie je pri dotknutom trestnom čine poškodeným.

R 19/2019

Podmienky rozhodovania o vydávacej väzbe.

Základnou (nevyhnutnou) podmienkou podania návrhu na vzatie vyžiadanej osoby, ktorá je v predbežnej väzbe, do vydávacej väzby podľa § 15 ods. 6 zákona č. 154/2010 Z. z. o európskom zatýkacom rozkaze v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o EZR“), ako i následného pozitívneho rozhodnutia súdu o ňom podľa § 16 ods. 1 tohto zákona, je doručenie originálu európskeho zatýkacieho rozkazu s prekladom do slovenského jazyka, ak sa vyžaduje, ešte pred uplynutím maximálnej 40-dňovej lehoty trvania predbežnej väzby vyžiadanej osoby.

Originál európskeho zatýkacieho rozkazu môže byť slovenským justičným orgánom doručený aj elektronicky v digitalizovanej podobe (napr. ako sken originálu), keďže takýto spôsob zaslania umožňuje v súlade s § 36 ods. 2 zákona o EZR jednak vyhotovenie jeho písomného znenia, a tiež posúdenie jeho hodnovernosti, či už dožiadaním justičného orgánu štátu pôvodu alebo cestou útvaru SIRENE, resp. INTERPOL.

Je povinnosťou prokurátora vykonávajúceho predbežné vyšetrovanie preukázať, že originál európskeho zatýkacieho rozkazu bol slovenským justičným orgánom doručený včas.

R 20/2019

Zastavenie trestného stíhania pre bezúčelnosť - § 215 ods. 2 písm. a) Trestného poriadku.

Význam trestu na účel jeho porovnania s už uloženým trestom pri zastavení trestného stíhania podľa § 215 ods. 2 písm. a) Trestného poriadku je nutné brať do úvahy z hľadiska trestu hroziaceho obvinenému v rozsahu predmetu nového konania ako celku. Nie je teda možné zastaviť podľa naposledy označeného ustanovenia trestné stíhanie len pre niektorý z trestných činov (skutkov), pre ktoré je obvinený aktuálne stíhaný; taká nemožnosť použitia dotknutého ustanovenia platí aj pre zastavenie trestného stíhania vo vzťahu k len niektorému z čiastkových útokov pokračovacieho trestného činu.

Zastavenie trestného stíhania z dôvodu uvedeného v predchádzajúcom odseku nie je možné ani ak orgán, ktorý zvažuje také rozhodnutie, má vedomosť o inom právoplatne neskončenom trestnom stíhaní toho istého obvineného; zastavenie by bolo možné až po procesne prípustnom spojení vecí orgánom konajúcim v spoločnom konaní, pri zohľadnení celkovo hroziaceho trestu a ostatných kritérií ustanovenia § 215 ods. 2 písm. a) Trestného poriadku.

R 21/2019

Výklad pojmu „konanie” v intertemporálnej súvislosti zmeny pôsobnosti a príslušnosti súdov - § 567m Trestného poriadku.

Pojem „konanie” v prechodnom ustanovení § 567m Trestného poriadku je potrebné vyložiť ako „súdne konanie”, nakoľko účelom naposledy označenej úpravy je „presmerovanie” pôsobnosti a príslušnosti súdov na základe zmeny Trestného poriadku zákonom č. 316/2016 Z. z., a to pre všetky konania, v ktorých sa pred 1. januárom 2017 ešte nezačalo súdne konanie podaním obžaloby alebo návrhu na schválenie dohody o vine a treste (a naopak, zachovanie doterajšieho procesného stavu v už pred týmto dňom začatých súdnych konaniach).

Pri rozhodovaní pred začatím trestného stíhania a v prípravnom konaní je potrebné, z hľadiska príslušnosti podľa § 24 Trestného poriadku, po 31. decembri 2016 skúmať kritérium „súd, ktorý by bol príslušný na konanie o obžalobe“ už podľa zmenenej právnej úpravy.

R 22/2019

Kvantifikácia obvykle jednorazovej dávky na použitie - § 135 ods. 1, ods. 2 Trestného zákona.

I. Obvykle jednorazová dávka na použitie v zmysle § 135 ods. 1, ods. 2 Trestného zákona (ako nie individuálny, ale bežný konzumný priemer*) sa, na základe poznatkov o užívateľskej praxi, určuje ako bežne jednorazovo používané množstvo finálneho materiálu, obvyklým spôsobom aplikovateľného konečným užívateľom - teda nie podľa množstva tzv. účinnej látky v posudzovanom materiáli. Množstvo účinnej látky má vplyv na splnenie kvalitatívnych kritérií posudzovaného materiálu podľa § 130 ods. 5 Trestného zákona a v nadväznosti na to podľa § 2 ods. 1, ods. 2 zákona č. 139/1998 Z. z. o omamných látkach, psychotropných látkach a prípravkoch v znení neskorších predpisov (zjednodušene: vplyv na psychiku a sociálne správanie v určitej intenzite**), ako aj v prípade uvedenom v bode II. II. Ak ide o materiál určený na ďalšiu úpravu (riedením inou, nenávykovou látkou) do podoby obvyklým spôsobom aplikovateľnej konečným užívateľom, je potrebné v skutkovej rovine dokazovaním zistiť, koľko obvykle jednorazových dávok podľa kritérií prvého odseku bodu I. by bolo možné z posudzovaného materiálu pripraviť, zohľadniac (v prospech páchateľa) možné maximum účinnej látky pre obvykle jednorazovú dávku. III. Na základe ceny obvykle jednorazovej dávky drogy na použitie na nelegálnom trhu (pri predaji koncovému užívateľovi v určitom čase a regióne***), zohľadniac (v prospech páchateľa) zistenú dolnú hranicu cenového rozpätia pre dotknutú drogu, sa násobkom, podľa počtu obvykle jednorazových dávok predpripravených z posudzovaného materiálu (tzv. diely, skladačky), alebo pripraviteľných z posudzovaného materiálu (bod II.), určuje kvalifikačný moment rozsahu činu v zmysle § 125 ods. 1 Trestného zákona, ktorý je okolnosťou podmieňujúcou použitie vyššej trestnej sadzby podľa § 172 ods. 2 písm. e) (väčší rozsah), ods. 3 písm. c) (značný rozsah) a ods. 4 písm. c) (veľký rozsah) Trestného zákona.

Ak ide o látku, ktorá sa koncovému užívateľovi predáva na nelegálnom trhu podľa jej hmotnosti (sušina konope na prípravu cigariet), rozsah činu sa určuje násobkom dolnej hranice zisteného cenového rozpätia drogy za hmotnostnú jednotku, podľa množstva (gramáže) posudzovaného materiálu.

_______________________

* R 87/2015

** R 74/2017

*** R 120/2014

Zbierku stanovísk Najvyššieho súdu a rozhodnutí súdov SR č. 2/2019 si v plnom znení prečítajte TU.

Zdroj: nsud.sk
Ilustračné foto: najprávo.sk