Judikatúra

Ústavodarca upravením a zdôraznením právnych inštitútov reflektoval princíp uplatňovaný v „štandardných“ procesoch, aby rozhodnutia orgánov verejnej moci majúcich právomoc rozhodovať boli založené na správnom a dostatočne zistenom skutkovom stave veci.

Určovanie dane podľa pomôcok by malo prichádzať do úvahy ako posledné možné riešenie.

Zamestnanec môže byť zodpovedaný za zaplatenie DPH v prípade, ak podvodne vystaví faktúru na meno svojho zamestnávateľa.

Relevantný nesúlad stavby alebo jej užívania s územným plánom predstavuje ohrozenie verejného záujmu chráneného stavebným zákonom, a teda je aplikačne určujúcim momentom na posudzovanie tohto zákonného kritéria.

Najvyšší správny súd sa vo svojom rozhodnutí zaoberal otázkou, za akých okolnosti je možné vylúčiť sudcu z prejednávania a rozhodovania vo veci.

Právomoc ústavného súdu zrušiť výsledok volieb alebo vyhlásiť voľby za neplatné podľa § 63 ods.1 zákona o ústavnom súde sa podľa stabilizovanej judikatúry ústavného súdu uplatní len vtedy, ak k porušeniu zákona dôjde spôsobom ovplyvňujúcim slobodnú súťaž politických síl v demokratickej spoločnosti.

Dobrá viera alebo jej absencia na strane zdaniteľnej osoby (v kontexte preukazovania účasti na podvodnom reťazci), ktorá žiada o odpočítanie DPH, nemá žiadny vplyv na otázku, či sa uskutočnilo dodanie tovaru, keďže samotné uskutočnenie zdaniteľného plnenia má objektívny charakter.

Z odôvodnenia musí byť zrejmé, ktoré námietky účastníka považuje za nesprávne a z akého dôvodu a ktoré skutočnosti považuje za preukázané, a aké úvahy ho viedli k danému záveru.

Zákonodarca v právnej norme ustanovenej v § 88a stavebného zákona upravuje jednak postup vlastníka nepovolenej stavby a jeho povinnosti a jednak postup stavebného úradu pri nepovolených stavbách.

Disciplinárne previnenie spočívajúce v nevyhotovení rozsudku v určenej lehote je trváce disciplinárne previnenie, ktoré spočíva vo vytvorení a udržiavaní protiprávneho stavu. Tento protiprávny stav vytvára sudca svojím nekonaním až do okamihu, kedy je rozsudok vyhotovený.

Princípu spravodlivosti sa prieči, aby v dôsledku procesnej aktivity sporovej strany, ktorá sa sťažnosťou podľa § 239 a nasledujúcich CSP domáha nápravy rozhodnutia vyššieho súdneho úradníka, bola dodatočne na základe podania učineného až v rámci konania o takto podanej sťažnosti priznaná protistrane náhrada trov konania, ktorých výšku táto protistrana opomenula preukázať, a náležite vyčísliť pred rozhodovaním vyššieho súdneho úradníka podľa § 262 ods. 2 CSP, a to za stavu, keď okolnosti veci neindikujú, že by protistrane vo včasnom preukázaní a vyčíslení trov bránila objektívna prekážka.

Aktivita správneho orgánu nie je na mieste tam, kde zákon nestanoví, že určité konanie je správnym deliktom a že možno zaň uložiť príslušnú správnu sankciu.