Verejnoprávna ochrana spotrebiteľa proti neoprávnenej manipulácii s počítadlom prejdenej vzdialenosti motorového vozidla

V spoločnosti prevláda názor, že právny poriadok Slovenskej republiky nedostatočne chráni spotrebiteľov proti neoprávnenej manipulácii s počítadlom prejdenej vzdialenosti motorového vozidla, nakoľko aj dnes sa na vnútornom trhu Slovenskej republiky (ďalej len „SR“) objavujú motorové vozidlá, pri ktorých údaj o prejdenej vzdialenosti nezodpovedá skutočnému stavu najazdených kilometrov.

Spotrebitelia sa pri kúpe motorového vozidla rozhodujú na základe vlastných finančných možností, pričom častokrát sa rozhodnú pre ojazdené motorové vozidlo, ktoré má už nejakú históriu za sebou. To znamená, že ide o vozidlo, ktoré má za sebou niekoľko rokov „života“, respektíve prevádzky, a v najlepšom prípade najazdených len pár tisíc kilometrov. A tu nastáva problém, kedy sa na trhu objavujú motorové vozidlá, pri ktorých údaj o najazdených kilometroch nekorešponduje s reálnym nájazdom daného vozidla a hodnota takéhoto vozidla je omnoho vyššia, ako by mala v skutočnosti byť. V takýchto prípadoch dochádza k neoprávnenému obohacovaniu na úkor spotrebiteľov, ktorí niekedy ani len netušia, že kupujú motorové vozidlo, na ktorom došlo k neoprávnenej manipulácii s počítadlom prejdenej vzdialenosti.

Aby sme mohli správne uchopiť danú problematiku, musíme si v krátkosti vysvetliť, ako budeme nazerať na pojem verejnoprávnej ochrany spotrebiteľa. Náš záujem sa sústredí najmä na skutočnosť, že samotná verejnoprávna ochrana spotrebiteľa je zastrešovaná orgánmi verejnej moci, pričom v nižšie uvedených prípadoch dochádza priamo k ich aktivite, ktorá smeruje k ochrane spotrebiteľa na vnútornom trhu SR.

Súčasnú právnu úpravu proti neoprávnenej manipulácii s odometrom predstavuje zákon č. 106/2018 Z. z. o prevádzke vozidiel v cestnej premávke a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej aj len ,,zákon č. 106/2018 Z. z.“). Predtým to bol zákon č. 725/2004 Z. z. o podmienkach prevádzky vozidiel v premávke na pozemných komunikáciách a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej aj len ,,zákon č. 725/2004 Z. z.“). Dôvodom pre uvedenie predchádzajúcej právnej úpravy je ten, že nie je tomu tak dávno, čo nadobudli právoplatnosť rozhodnutia súdov Slovenskej republiky, ktoré sa danou problematikou dôkladne zaoberali. Máme za to, že predmetné rozhodnutia sú aktuálne aj pre súčasnú právnu úpravu, ktorou sa budeme zaoberať na záver.

Vyššie uvedené potvrdzuje aj Dôvodová správa k zákonu č. 106/2018 Z. z. o prevádzke vozidiel v cestnej premávke a o zmene a doplnení niektorých zákonov, v ktorej sa uvádza, že: „Európska komisia skonštatovala negatívne vplyvy manipulácie počítadiel celkovej prejdenej vzdialenosti vozidiel (tzv. odometrov) v Európskej únii, čo spôsobuje niekoľko miliardové škody ročne, deformuje podnikateľské prostredie, narušuje hospodársku súťaž a pripravuje občanov, poctivých podnikateľov a jednotlivé členské štáty o veľké finančné prostriedky. Zároveň manipulácia s počítadlom celkovej prejdenej vzdialenosti má negatívny vplyv na pravidelnosť servisných prehliadok, technický stav vozidiel, bezpečnosť cestnej premávky a životné prostredie. Pri neoprávnenej zmene stavu počítadla prejazdenej vzdialenosti hrozí reálne riziko, že kritický komponent nie je vymenený včas.“[1]

Krajský súd v Žiline, ako správny súd rozsudkom so spisovou značkou (ďalej len „sp. zn.“): 31S/124/2018 zo dňa 20. októbra 2020 potvrdil rozhodnutie Slovenskej obchodnej inšpekcie zo sídlom v Žiline, ktorá uložila pokutu vo výške 15.000,- € pre porušenie zákazu právnickej osoby ponúkať na trhu Slovenskej republiky cestné motorové vozidlá, na ktorých došlo k neoprávnenej manipulácii s počítadlom prejdenej vzdialenosti, nakoľko boli zistené nasledovné nedostatky u motorových vozidiel: 1. BMW 318d, u ktorého došlo k neoprávnenej manipulácii s počítadlom prejdenej vzdialenosti. Podľa databázy servisnej histórie autorizovaných servisov boli na počítadle prejdenej vzdialenosti nasledovné údaje k dátumu 14.08.2015 - 188 162 km, pričom podľa uzatvorenej Zmluvy o sprostredkovaní je údaj o prejdenej vzdialenosti nižší, a to 155 359 km, a zároveň bol totožný údaj uvedený na inzertnej webovej stránke. 2. VOLVO S60, u ktorého došlo k neoprávnenej manipulácii s počítadlom prejdenej vzdialenosti. Podľa predložených dokladov boli na počítadle prejdenej vzdialenosti nasledovné údaje k dátumu 09.06.2016 - 208 646 km, pričom podľa uzatvorenej Zmluvy o sprostredkovaní je údaj o prejdenej vzdialenosti nižší ako v predchádzajúcom období, a to 164 126 km, a zároveň je totožný údaj uvedený aj v rámci inzercie na webovej stránke. 3. ŠKODA OCTAVIA, u ktorého došlo k neoprávnenej manipulácii s počítadlom prejdenej vzdialenosti, nakoľko podľa predložených dokladov boli na počítadle prejdenej vzdialenosti nasledovné údaje k dátumu 27.05.2015 - 182 205 km, pričom podľa uzatvorenej Zmluvy o sprostredkovaní je údaj o prejdenej vzdialenosti nižší ako v predchádzajúcom období, a to 164 580 km, a zároveň je totožný údaj uvedený aj v rámci inzercie na webovej stránke. 4. OPEL INSIGNIA, u ktorého došlo k neoprávnenej manipulácii s počítadlom prejdenej vzdialenosti, nakoľko podľa predložených dokladov boli na počítadle prejdenej vzdialenosti nasledovné údaje k dátumu 07.06.2016 - 42 184 km, pričom podľa uzatvorenej Zmluvy o sprostredkovaní je údaj o prejdenej vzdialenosti nižší ako v predchádzajúcom období, a to 28 736 km a zároveň je totožný údaj uvedený aj v rámci inzercie na webovej stránke. V predmetnom rozhodnutí je tiež uvedená skutočnosť, že na všetky uvedené motorové vozidlá poukazovali podnety spotrebiteľov. Uvedeným konaním došlo podľa správneho orgánu prvého stupňa k porušeniu zákazu ponúkať na trhu Slovenskej republiky cestné motorové vozidlá, u ktorých došlo k neoprávnenej manipulácii s počítadlami prejdenej vzdialenosti, čím došlo k porušeniu § 23b ods. 3 zákona č. 725/2004 Z. z. Za uvedené konanie bola účastníkovi konania uložená sankcia vo výške 15 000,- €. Právna obrana žalovaného v danom prípade spočívala najmä v tvrdení, že je len sprostredkovateľom predaja. Odvolací správny orgán, Ústredný Inšpektorát Slovenskej obchodnej inšpekcie so sídlom v Bratislave, však odvolanie zamietol a rozhodnutie správneho orgánu prvého stupňa potvrdil. Na uvedenú skutočnosť žalovaný reagoval správnou žalobou, ktorou sa domáhal zrušenia predmetného rozhodnutia a vrátenie rozhodnutia správnemu orgánu, pričom ako hlavné dôvody uviedol, že: zákon č. 725/2004 Z. z. nestanovoval postup pre predajcov motorových vozidiel, ktorým by mali zisťovať a preverovať stav kilometrov ponúkaných vozidiel a neexistoval register, ktorý by túto informáciu poskytoval; že žalobca nikdy nebol vlastníkom vozidiel, pričom dodal, že odbornou starostlivosťou vykonal kontrolu údajov z dostupných registrov. Žalobca tiež v rámci správnej žaloby uviedol, že nie je namieste žalobcu trestať na objektívnom princípe zodpovednosti podľa § 23b ods. 3 zákona č.725/2004 Z. z., ktoré ustanovenie bolo správnymi orgánmi zneužité, a že kontrolný mechanizmus a register bol vytvorený novým právnym predpisom zákonom č. 106/2018 Z. z., nakoľko až tento od 20.05.2018 ustanovil Register prevádzkových záznamov, do ktorého sú štátne i súkromné subjekty povinné zasielať údaje, vrátane záznamov z počítadiel prejdenej vzdialenosti na odometri. Žalobca ďalej konštatuje, že až do mája 2018 neexistovali nástroje, aby mohol splniť predstavy kontrolných orgánov, pokiaľ ide o mieru preverenia stavu kilometrov.[2]

Správny súd v danej veci konštatoval, že relevantná právna úprava podľa § 23b ods. 3 zákona č. 725/2004 Z. z. zakotvuje objektívnu zodpovednosť právnickej osoby, pre vznik ktorej sa zavinenie nevyžaduje, a ktorá nastupuje už samotným porušením zákonom stanovenej povinnosti, v danom prípade porušením zákazu ponúkať na trhu SR motorové vozidlá, na ktorých došlo k neoprávnenej manipulácii s počítadlom prejdenej vzdialenosti. V správnom konaní bolo jasne preukázané, že stav odometrov predmetných motorových vozidiel v čase, kedy boli tieto ponúkané žalobcom na trhu SR nezodpovedal skutočnosti, teda že nimi bolo neoprávnene manipulované. Správny súd v rámci odôvodnenia tiež uviedol, že bolo potrebné aplikovať právnu úpravu podľa zákona č. 725/2004 Z. z., a nie novú právnu úpravu vyplývajúcu z § 53 ods. 3 zákona č. 106/2018 Z. z.. K námietke žalobcu že zodpovednosť žalobcu právna úprava § 53 ods. 3 zákona č. 106/2018 Z. z. vylučuje a správny orgán mal aplikovať už úpravu podľa § 53 ods. 3 zákona č. 106/2018 Z. z., ktorá je pre žalobcu priaznivejšia, správny súd konštatuje, že právna úprava podľa § 53 ods. 3 zákona č. 106/2018Z. z. od 20.05.2018 vymedzuje totožné konanie totožného subjektu administratívnej zodpovednosti ako úprava podľa § 23b ods. 3 zákona č. 725/2004 Z. z., pričom precizuje len samotné meracie zariadenie a zároveň zavádza liberačný dôvod. Správny súd dodal, že predmetný liberačný dôvod je viazaný na nový inštitút - Register prevádzkových záznamov vozidiel a teda neexistujúci v čase, kedy došlo ku spáchaniu správnych deliktov žalobcom a neprichádza do úvahy naplnenie tohto liberačného dôvodu. K sankcii uloženej žalobcovi správny súd uviedol, že z hľadiska jej druhu a výšky nevybočila z rozsahu správnej úvahy orgánu verejnej správy, a teda napadnuté rozhodnutie je zákonné, pričom výška sankcie je náležite, dostatočne a zrozumiteľne odôvodnená, a to už v rozhodnutí správneho orgánu prvého stupňa, s ktorým sa žalovaný stotožnil a rozvinul ho.[3]

Na základe vyššie uvedeného rozhodnutia môžeme vidieť, ako v praxi prebehla verejnoprávna ochrana spotrebiteľa od podania podnetov samotných spotrebiteľov, ktorí poukazovali na protiprávne konanie, až po samotné rozhodnutie správneho orgánu, ktorého zákonnosť preskúmal správny súd.

Ďalším rozhodnutím, ktorým sa budeme zaoberať je Rozsudok Krajského súdu v Žiline sp. zn. 31S/85/2019 zo dňa 10. novembra 2020, ktorým správny súd rovnako ako vo vyššie uvedenom rozhodnutí zamietol žalobu, ktorou sa žalobca domáhal zrušenia rozhodnutia a vrátenia veci správnemu orgánu, ktorý žalobcovi uložil pokutu vo výške 20.000,- € pre porušenie zákazu právnickej osoby ponúkať na trhu SR cestné motorové vozidlá, na ktorých došlo k neoprávnenej manipulácii s počítadlom prejdenej vzdialenosti. Z vykonanej kontroly inšpektormi Slovenskej obchodnej inšpekcie vyplýva, že u vozidla VOLKSWAGEN PASSAT Variant 1,9 TDi bol dňa 28.08.2017 stav najazdených kilometrov 411 606 km, pričom dňa 06.09.2017 bol stav najazdených kilometrov 199 218 km, a zároveň je v inšpekčnom zázname uvedené, že bolo dňa 04.10.2017 inzerované na webovej stránke kontrolovaného subjektu s počtom najazdených kilometrov 199 521 km. U vozidla VOLKSWAGEN PASSAT Variant 1,6 TDi, bol dňa 10.12.2016 stav najazdených kilometrov 184 337 km, pričom dňa 30.03.2017 bol stav najazdených kilometrov 169 260 km, pričom uvedené vozidlo bolo dňa 09.10.2017 inzerované na webovej stránke kontrolovaného subjektu s počtom najazdených kilometrov 169 391 km. Vo vzťahu k vozidlu ŠKODA SUPERB Combi 1,6 TDi vyplynulo, že dňa 28.12.2016 bol stav najazdených kilometrov 200 740 km, pričom dňa 30.01.2017 bol stav najazdených kilometrov 167 247, dňa 09.10.2017 bolo inzerované na webovej stránke kontrolovaného subjektu s počtom najazdených kilometrov 167 331. Z vykonanej kontroly tiež vyplynulo, že vozidlo VOLKSWAGEN PASSAT malo dňa 31.01.2017 stav najazdených kilometrov 150 913 km, pričom dňa 13.04.2017 bol stav najazdených kilometrov 135 285 km, Dňa 09.10.2017 bolo predmetné vozidlo inzerované na webovej stránke kontrolovaného subjektu s počtom najazdených kilometrov 135 355 km. K uvedeným skutočnostiam správny súd uviedol, že činnosť žalobcu v relevantných obdobiach u vyššie uvedených vozidiel, kedy tento inzeroval prostredníctvom webových stránok, konkrétne vymedzených vo výroku rozhodnutia správneho orgánu prvého stupňa, predmetné motorové vozidlá alebo mal predmetné vozidlá v priamej ponuke, bezpochyby naplnila znaky činnosti predpokladanej úpravou § 23b ods. 3 zákona č. 725/2004 Z. z., teda činnosti ponúkania vozidiel, na ktorých došlo k neoprávnenej manipulácii s počítadlom prejdenej vzdialenosti, na trhu SR. Podstatou námietok žalobcu v podanom odvolaní boli tvrdenia o vykonaní všetkých krokov, ktoré bolo možné od neho požadovať, a to šetrením v dostupných registroch a databázach, zároveň zdôrazňoval výhodnejšie postavenie orgánov verejnej moci, a teda i žalovaného, v smere zisťovania tohto údaju oproti žalobcovi.[4]

Treba dodať, že správny súd predmetný rozsudok, odôvodnil rovnako, ako v predchádzajúcom prípade. Z uvedeného dôvodu, sa ďalej nebudeme predmetným odôvodnením podrobnejšie zaoberať, nakoľko v ňom neboli uvedené žiadne nové skutočnosti, avšak za zmienku stojí fakt, že aj v tomto prípade súd potvrdil rozhodnutie správneho orgánu, ktorým uložil žalobcovi sankciu za spáchanie vyššie špecifikovaného iného správneho deliktu. 

Posledným rozhodnutím, ktorému sa budeme venovať, je Rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 4Asan/27/2019 zo dňa 13. januára 2021, ktorým súd zamietol kasačnú sťažnosť žalobcu proti rozsudku krajského súdu. Napadnutým rozsudkom Krajský súd v Košiciach zamietol žalobu žalobcu, ktorou sa domáhal preskúmania zákonnosti a zrušenia rozhodnutia žalovaného správneho orgánu, ktorým zamietol odvolanie žalobcu a potvrdil rozhodnutie správneho orgánu prvého stupňa Inšpektorátu Slovenskej obchodnej inšpekcie so sídlom v Košiciach. Prvostupňovým rozhodnutím bola žalobcovi uložená pokuta vo výške 8.000,- € pre porušenie zákazu podľa § 23b ods. 3 zákona č. 725/2004 Z. z., ktorého sa žalobca dopustil tak, že v zmysle kúpnej zmluvy uviedol na trh Slovenskej republiky cestné motorové vozidlo, na ktorom došlo k neoprávnenej manipulácii s počítadlom prejdenej vzdialenosti, pretože predal spotrebiteľovi osobné motorové vozidlo Citroën Berlingo, u ktorého bol stav najazdených kilometrov uvedený na odometri pri výkone STK a emisnej kontroly dňa 10. augusta 2016 v počte 198 263, resp. 198 264 km, pričom podľa posledného servisného záznamu autorizovaného servisu zo dňa 01. júla 2016 bol stav najazdených kilometrov v počte 394 460. Ako môžeme vidieť v uvedenom prípade došlo dokonca ku kúpe motorového vozidla spotrebiteľom. Kasačný súd z obsahu súdneho spisu zistil, že správny orgán prvého stupňa vykonal u žalobcu kontrolu dodržiavania ustanovení zákona č. 725/2004 Z. z., pričom táto kontrola bola vykonaná na základe písomného podania spotrebiteľa s tým, že mu bolo odpredané osobné motorové vozidlo Citroën Berlingo, ktoré po zakúpení vykazovalo stav počítadla 399 600 km, čo bolo dvojnásobne viac, ako ukazuje počítadlo vo vozidle. Spotrebiteľ doručil tiež kópiu kúpnej zmluvy uzavretej medzi žalobcom ako predávajúcim a spotrebiteľom ako kupujúcim, pričom kupujúci spotrebiteľ kupoval predmetné motorové vozidlo so stavom tachometra 198 000 km. Spotrebiteľ tiež  doručil kópiu faktúry, ktorou žalobca fakturoval motorové vozidlo so stavom tachometra 400 000 km a kópiu protokolov o technickej kontrole a emisnej kontrole zo dňa 10. augusta 2016, podľa ktorých stav počítadla prejdenej vzdialenosti bol 198 264 km, respektíve 198 263 km. Už tu si môžeme všimnúť, koľko rôznych údajov, vzťahujúcich sa k jednému motorovému vozidlu, mal spotrebiteľ k dispozícii. Na základe uvedených skutočností bola vykonaná kontrola u predávajúceho, pričom tento v rámci kontroly uviedol, že v kúpnej zmluve boli zle uvedené údaje a vystavil vyššie zmienenú faktúru. Na základe vyššie uvedeného potom kasačný súd dospel k záveru, že nezistil dôvody na odchýlenie sa od logických argumentov a relevantných právnych záverov spolu so správnou citáciou dotknutých právnych noriem obsiahnutých v dôvodoch napadnutého rozsudku krajského súdu, vytvárajúcich dostatočné východiská pre vyslovenie výroku rozsudku. Zdôrazňujeme, že Krajský súd v Košiciach potvrdil rozhodnutia správnych orgánov oboch stupňov. Najvyšší súd v uvedenom prípade dospel k záveru, že námietka sťažovateľa ohľadom neurčitosti výroku a nedostatočného odôvodnenia rozhodnutia správneho orgánu prvého stupňa nie je dôvodná, nakoľko výrok prvostupňového rozhodnutia o uložení pokuty pre porušenie zákazu právnickej osoby podľa§ 23b ods. 3 zák. č. 725/2004 Z. z. je dostatočne jasný a určitý. Vo výroku rozhodnutia Inšpektorátu Slovenskej obchodnej inšpekcie so sídlom v Košiciach, je presne identifikovaný žalobca ako adresát individuálneho správneho aktu, je v ňom dostatočne konkretizovaný skutok, ktorý je predmetom sankcie, a to uvedením dňa a miesta výkonu kontroly a popísaním skutkového deja, vo výroku je citované ustanovenie právneho predpisu, ktoré bolo konaním žalobcu porušené a uložená sankcia je uvedená jasne a určito s dostatočnou inštruktážou k jej realizácii. Kasačný súd ďalej uviedol, že skutok identifikovaný vo výroku rozhodnutia nepovažuje za zameniteľný s iným skutkom. Najvyšší súd sa tiež vyjadril k odôvodneniu rozhodnutí správnych orgánov oboch stupňov, ktoré považoval za zrozumiteľné, logické, zodpovedajúce skutkovému stavu veci a zákonnej úprave na tento stav sa vzťahujúcej. Z odôvodnenia rozhodnutia žalovaného, teda Inšpektorátu Slovenskej obchodnej inšpekcie je zrejmé, ktoré skutočnosti tvorili podklad rozhodnutia, akými úvahami sa správny orgán riadil pri hodnotení dôkazov a ako sa vyrovnal s námietkami účastníka konania. Najvyšší súd sa v rámci odôvodnenia tiež venoval použiteľnosti inšpekčného záznamu a oprávnenia vyhotoviť inšpekčný záznam. Napokon Najvyšší súd Slovenskej republiky uviedol, že kasačná sťažnosť sťažovateľa neobsahuje žiadne právne relevantné námietky, ktoré by mohli ovplyvniť vecnú správnosť napadnutého rozsudku krajského súdu a tým pádom aj rozhodnutia správnych orgánov v oboch stupňoch.[5]

Treba zopakovať, že v rámci vyššie uvedených rozhodnutí súdy rozhodovali v zmysle predchádzajúcej právnej úpravy, ktorú predstavoval zákon č. 725/2004 Z. z., nakoľko už tento právny prepis obsahoval ustanovenie § 23b ods. 3, v zmysle ktorého bolo zakázané  právnickým osobám a fyzickým osobám – podnikateľom uvádzať, sprístupňovať na trhu alebo ponúkať na trhu SR cestné motorové vozidlá, na ktorých došlo k neoprávnenej manipulácii s počítadlom prejdenej vzdialenosti.

Môžeme teda povedať, že už zákon č. 725/2004 Z. z. obsahoval ustanovenia, ktoré predstavovali verejnoprávnu ochranu spotrebiteľa proti neoprávnenej manipulácii s odometrom – počítadlom prejdenej vzdialenosti. Máme za to, že vyššie uvedené rozhodnutia súdov sú stále aktuálne, nakoľko súčasná právna úprava v zmysle zákona č. 106/2018 Z. z. je oproti tej predchádzajúcej do určitej miery rozšírená. Podľa § 53 ods. 3 zákona č. 106/2018 Z. z. sa zakazuje právnickým osobám a fyzickým osobám – podnikateľom uvádzať, sprístupňovať, ponúkať na trhu v SR cestné motorové vozidlá, na ktorých došlo k neoprávnenej manipulácii so zobrazovanou hodnotou odometra alebo k neoprávnenej manipulácii s odometrom cestného motorového vozidla alebo inak sprostredkovávať ich predaj na trhu v SR; to neplatí, ak je informácia o neoprávnenej manipulácii so zobrazovanou hodnotou odometra alebo o neoprávnenej manipulácii s odometrom zverejnená pred uvedením, sprístupnením alebo sprostredkovaním predaja a k vozidlu je pripojený výpis z registra prevádzkových záznamov.

V prípade aktuálne platnej a účinnej právnej úpravy proti neoprávnenej manipulácii so zobrazovanou hodnotou odometra musíme podotknúť, že aj touto právnou úpravou sa do určitej miery zaoberal Krajský súd v Žiline, ktorý v rámci odôvodnenia rozhodnutia sp. zn. 31S/124/2018 zo dňa 20. októbra 2020 dospel k záverom, že právna úprava podľa § 53 ods. 3 zákona č. 106/2018Z. z. účinná od 20.05.2018 vymedzuje totožné konanie totožného subjektu administratívnej zodpovednosti ako úprava podľa § 23b ods. 3 zákona č. 725/2004 Z. z., pričom upresňuje len samotné meracie zariadenie a rozširuje zakázané konanie o realizáciu aj iného sprostredkovania predaja cestných motorových vozidiel na trhu SR. Zároveň aktuálne účinná právna úprava v § 53 ods. 3 zákona č. 106/2018 Z. z. zavádza oproti úprave § 23b ods. 3 zákona č. 725/2004 Z. z. liberačný dôvod, podľa ktorého neplatí, ak je informácia o neoprávnenej manipulácii so zobrazovanou hodnotou odometra alebo o neoprávnenej manipulácii s odometrom zverejnená pred uvedením, sprístupnením, ponukou alebo sprostredkovaním predaja a k vozidlu je pripojený výpis z Registra prevádzkových záznamov vozidiel. Krajský súd zdôrazňuje, že takto vymedzený liberačný dôvod je viazaný na nový inštitút, ktorým je Register prevádzkových záznamov vozidiel, pričom dodáva, že Register prevádzkových záznamov upravený v § 48 zákona č. 106/2018 Z. z. je vnútroštátnym registrom fungujúcim až na základe aktuálnej právnej úpravy a podľa pravidiel tejto právnej úpravy.[6]

Na príklade uvedených rozhodnutí je možné vidieť, ako v praxi funguje verejnoprávna ochrana spotrebiteľa v prípade uvádzania, sprístupňovania a ponúkania na trhu v SR cestné motorové vozidlá, na ktorých došlo k neoprávnenej manipulácii so zobrazovanou hodnotou odometra.

Na záver dávame do pozornosti odkaz na Výsledok kontroly motorových vozidiel – stáčanie kilometrov, dostupný na internetovej stránke Slovenskej obchodnej inšpekcie, ktorá vykonáva trhový dohľad nad dodržiavaním povinností hospodárskych subjektov, ktoré uvádzajú, sprístupňujú, ponúkajú alebo inak sprostredkovávajú predaj cestných motorových vozidiel na trhu v Slovenskej republike.[7]

Z uvedeného dokumentu vyplýva, nielen skutočnosť, že Slovenská obchodná inšpekcia vykonáva trhový dohľad, ktorý predstavuje verejnoprávnu ochranu spotrebiteľa na vnútornom trhu SR v danej oblasti, ale aj niektoré konkrétne štatistiky súvisiace s výkonom dohľadu v danej oblasti.

Autor:
Mgr. Mário Labuda
právnik