Piatok, 29. marec 2024 | meniny má Miroslav , zajtra Vieroslava
Predplatné
Piatok, 29. marec 2024 | meniny má Miroslav , zajtra Vieroslava
TlačPoštaZväčšiZmenši

Určenie stavebného úradu ako garancie nestrannosti (§ 119 ods. 3 a 4 Stavebného zákona)

Martin Píry • 13.12. 2018, 18:43

Predmetom článku je vyhodnotenie procesu určenia stavebného úradu rozhodnutím okresného úradu a následná zmena miestnej príslušnosti. Stavebné konanie a konania podľa zákona č. 50/1976 Zb. Zákona o územnom plánovaní a stavebnom poriadku (Stavebný zákon), ktorých výsledok je individuálny správny akt (rozhodnutie), si vyžadujú garanciu nestrannosti ako základný predpoklad, ktorý je súčasťou definície právneho štátu. Teda nejde len o formálnu požiadavku legislatívy, ale je súčasť základných princípov konštitucionalizmu (ústavnosti)  a organickou súčasťou práva na spravodlivý proces.

Jedným zo základných záruk tejto zásady je, že obec nemôže byť zároveň stavebným úradom a navrhovateľom, stavebníkom, alebo vlastníkom stavby (§ 119 ods. 3 Stavebného zákona). Aby sa predišlo vážnemu narušeniu ústavných princípov, okresný úrad v sídle kraja (predtým krajský úrad) určí, ktorý stavebný úrad v územnom obvode kraja bude príslušný na konanie a vydanie rozhodnutia. Na určenie stavebného úradu sa nevzťahuje zákon o správnom konaní (správny poriadok).

Pri správnom výklade zákona je potrebné vždy dbať na jeho účel. Účelom právnej úpravy je v tomto prípade už spomínaná garancia nestrannosti. Skúmanie účelu zákona je požiadavka na legitimitu konania a následnú interpretáciu práva. Do pozornosti dávam Kódex dobrej verejnej správy odporúčanie CM/Rec (2007). Podľa článku 2 bodu 4 tohto dokumentu, orgány verejnej správy aplikujú právo iba na účel predpokladaný zákonom (pozri S. Košičiarová: Princípy dobrej verejnej správy a Rada Európy).

Pri aplikácii § 119 Stavebného zákona je predpokladaným účelom práve nestrannosť, aby obec nebola v dvoj-postavení. Okrem iného to potvrdzuje rozhodnutie Krajského súdu v Žiline, sp. značka 20 S /84/2015, potvrdené Najvyšším súdom Slovenskej republiky. Podľa tohto rozhodnutia postup podľa § 119 ods. 3 Stavebného zákona má smerovať (vyústiť)  v určenie takého orgánu, u ktorého je v maximálnej možnej miere vylúčená akákoľvek pochybnosť o jeho nestrannosti a vylúčená akákoľvek pochybnosť o nestrannosti zamestnancov takto určeného orgánu. Krajský súd sa v predmetnom konaní opiera aj o rozhodnutie Najvyššieho súdu 8žo/204/2010 a má za to, že ustanovenie § 119 obsahuje výslovnú úpravu, ktorou sa má predchádzať predpojatosti stavebného úradu. Pritom podľa názoru súdu nestačí iba zmena stavebného úradu (obce), teda formálny akt, ale musí byť aj materiálne zabezpečený stav, kedy novým stavebným úradom nemôže byť spoločný stavebný úrad s pôvodným. Teda ani zamestnanci pôvodného úradu nemôžu participovať na rozhodovacej činnosti. Súd tak jasne deklaruje, že účelom je aj skúmanie materiálnej súvislostí a vytvorenie prostredia, v ktorom obec nemôže priamo, alebo nepriamo (napríklad prostredníctvom svojich zamestnancov)  rozhodovať v konaní v ktorom je navrhovateľom ect.

Pokiaľ formálna záruka je v samotnom procese zmeny miestnej príslušnosti stavebného úradu (de iure), materiálna je v povinnosti takej zmeny (de facto), ktorá vylúči účasť zamestnancov obce, ktorá je z hľadiska svojho majetkového substrátu v postavení navrhovateľa – stavebníka, alebo vlastníka na rozhodovacom procese.

Teda prvý a základný záver, ktorý je možno urobiť pre výklad tohto ustanovenia je, že jeho cieľom je zamedziť predpojatému konaniu, kedy by o svojich právach rozhodovala obec sama ako stavebný úrad.

Termín „obec“ stavebný zákon sám o sebe nedefinuje. Preto je potrebné si prevziať túto definíciu zo zákona č. 369/1990 Zb. o obecnom zriadení. Podľa § 1 ods. 1 tohto zákone je obec samostatná právnická osoba de iure aj de facto so všetkými atribútmi právnickej osoby súkromného práva, ktorá disponuje a nakladá so svojim majetkom. Teda okrem personálneho substrátu (obsahu) pojmu obec je treba v nej hľadať aj konkrétny subjekt (nositeľa práv a povinností) súkromného práva. Ak budeme správne interpretovať ustanovenie § 119 ods. 3 musíme brať do úvahy najmä požiadavku majetkového substrátu, teda majetok obce. Ten priamo (vlastník), alebo nepriamo (iný právny dôvod) je titulom postavenia buď v pozícii stavebníka, alebo navrhovateľa ako predpokladá § 119. Majetok obce pritom môže byť tak, ako predpokladá súkromné právo, pestrá zmes možností. Zaraďujeme sem hnuteľné veci, nehnuteľnosti, majetkové práva vrátane podielov v obchodných spoločnostiach a vlastníctva akcií akciových spoločností. Všetky tieto formy vlastníctva sú právne limity, ktoré znemožňujú nestranné rozhodovanie obce.

Zákonodarca pritom nepredpokladá istú kvalitu rozhodnutia. Teda je jedno či je potencialita negatívneho, alebo pozitívneho rozhodnutia o návrhu napríklad obecnej spoločnosti s ručením obmedzeným na vydanie územného, alebo stavebného povolenia. Dôležité je, že legálna autorita (stavebný úrad) by využíval svoju právomoc s kvalitatívnym dosahom na vlastný majetok. Samozrejme, akademicky nie je vylúčené, aby starosta obce rozhodoval rovnako kvalitne o investícii obecného podniku, ako aj o developerskom projekte inej právnickej osoby majetkovo neprepojenej s obcou. Ale z dikcie § 119 ods. 3- 4 vyplýva, že zákonodarca nechce ani pripustiť takúto možnosť.

Zákonodarca rovnako predpokladá, že predmetom zmeny je konanie, ktorého záverom je individuálny správny akt. Teda musí ísť o správne konanie a pojmovo je z tohto okruhu vylúčené napríklad prijímanie územného plánu (ide o samosprávnu činnosť normotvorby).

V tomto kontexte môže pochybnosti vytvárať otázka štátneho stavebného dohľadu. Podľa § 99 Stavebného zákona orgánmi štátneho stavebného dohľadu sú poverení zamestnanci stavebného úradu. Zákon nedefinuje na tomto mieste odpoveď, akého stavebného úradu. Teda či ide o stavebný úrad, ktorý je miestne a vecne príslušný na konanie, alebo ide o akýkoľvek stavebný úrad. Ide pritom v mnohých prípadoch o kľúčovú otázku. Vecne sa môže javiť zbytočné presunutie konania na iný stavebný úrad, keď kompetencia napr. zastaviť stavebné práce (§ 102 ods. 5 písm. a/) ostane na pôvodnom stavebnom úrade.

Dosiaľ nejudikovanú odpoveď treba hľadať v samotnom pojme stavebný úrad. Obec je stavebný úrad nie v abstraktnej neurčitej rovine, ale vždy v rámci konkrétneho konania. Inak povedané § 117 Stavebného zákona sa vždy musí viazať na konkrétnu činnosť rozhodovania o veci samej, teda správneho konania. Práve skutočnosť existencie konkrétneho predmetu konania a účastníkov nám určuje vecnú a miestnu príslušnosť. Z tohto predpokladu je možné urobiť záver, že aj výklad „poverení zamestnanci stavebného úradu“ sa viaže na konkrétny stavebný úrad, ktorý v tomto prípade bude určený rozhodnutím okresného úradu. V opačnom prípade by sme pripustili možnosť realizovať štátny stavebný dohľad napríklad na letisku (špeciálny stavebný úrad) zamestnancami stavebného úradu malej obce.

V konečnom dôsledku posledná otázka je forma určenia stavebného úradu a s tým súvisiace procesné otázky. Podľa ods. 4 § 119 sa na určenie nevzťahuje správny poriadok. Teda nie je potrebné sa viazať na otázku základných inštitútov správneho konania (ako je napríklad podanie), ale zo znenia zákona nám nespochybniteľne vznikajú tieto závery:

  • a.) orgán oprávnený rozhodnúť je okresný úrad.
  • b.) rozhodnutie sa musí oznámiť pôvodnému stavebnému úradu, teda obci a novému stavebnému úradu.

Nie je pritom rozhodujúce, kto inicioval takéto rozhodnutie (formálna stránka), ale či materiálne je naplnený predpoklad, kedy je potrebné zmeniť stavebný úrad z dôvodu dikcie ods. 3 kľúčového ustanovenia stavebného zákona. Z praxe sú známe situácie, kedy momentom iniciovania rozhodnutia podľa § 119 ods. 3 bol podnet občana. Nie je vylúčené, aby bol iniciátorom sám stavebník, ex offo tak učinil okresný úrad, alebo podnet vyšiel z úplne inej strany, napríklad prokuratúry, iných orgánov ochrany práva, verejného ochrancu práv a podobne.

Účelom tohto ustanovenia je totiž chrániť všeobecný verejný záujem na rovnakom postavení v konaní a nestrannosti konania ako súčasť základného ľudského práva na spravodlivý proces.

Ohodnoťte článok
Hlasovalo: 946

Nový príspevok

PoUtStŠtPiSoNe
: