Po prípade Český Krumlov, kde je trestne stíhaných 23 poslancov miestnej samosprávy za hlasovanie sa vzbudila eufória možnosti odstíhať poslanca za samotný akt hlasovania aj na Slovensku. Dovolím si vzniesť niekoľko námietok proti záveru trestnej zodpovednosti poslanca za hlasovanie s vedomím, že ide o polemickú tému, ktorá je takpovediac vo vývoji.
Z pohľadu slovenského trestného práva je potrebné povedať niekoľko faktov. V prvom rade v prípade fyzických osôb ako páchateľov sa vyžaduje splnenie všetkých štyroch znakov skutkovej podstaty a to objekt, objektívna stránka, subjekt a subjektívna stránka a z nich logicky vyplývajúci predpoklad a tým je individualizácia konania. Trestné právo požaduje, aby boli súčasne naplnené dva podstatné znaky, a to zavinenie - § 15 až 17 trestného zákona (úmysel, alebo nedbanlivosť) a kauzálna príčinnosť medzi konaním (resp.nekonaním) a následkom (resp. ohrozením). Zásadne musí ísť o protiprávne konanie (§ 8 Trestného zákona). V prípade poslanca obecného zastupiteľstva (alebo poslanca VUC) môže ísť o celý rad trestných činov najmä:
- Zneužitie právomoci verejného činiteľa (§ 326 TZ).
- Marenie úlohy verejným činiteľom (§ 327 TZ).
- Trestná činnosť korupcie podľa § 328 a nasl. TZ.
- Porušovanie povinností pri správe cudzieho majetku (§ 237 TZ).
Na začiatku si dovolím predstaviť, kto je to v zmysle právneho poriadku poslanec samosprávy. Ide o fyzickú osobu, ktorá bola zvolená vo voľbách a ktorá zložila zákonom č. 369/1990 Zb. o obecnom zriadení v znená neskorších predpisov predpokladaný sľub (§ 25 ods. 1 písm a.). Zákon č. 346/1990 Zb. v znení zmien a noviel o voľbách do orgánov samosprávy obcí ustanovuje podmienky pasívneho volebného práva (teda práva byť volený) vekom 18 rokov a trvalým pobytom na území obce (mesta). Zároveň predpokladá neexistenciu prekážok zvoliteľnosti v podobe napr. výkonu trestu odňatia slobody, obmedzenia, alebo pozbavenia spôsobilosti na právne úkony a pod. (§ 2 ods. 2 zákona o voľbách). Podľa § 128 TZ je poslanec ako obecného, tak aj vuckárskeho zastupiteľstva verejným činiteľom.
Poslanec vykonáva svoju činnosť nezávisle podľa textu sľubu v záujme obce a jej obyvateľov. Ide o nedokonalú právnu normu (§ 25), lebo neexistuje právne čistý spôsob vymoženia jednotlivých povinností zákona o obecnom zriadení.
Prakticky samotný výkon funkcie poslanca môže byť v dvoch kategóriách:
a.) Na rokovaní zastupiteľstva a to hlasovaním ako súčasť kolektívneho procesu rozhodovania, a jednak možnosťami individuálnej činnosti napríklad vo forme podať pozmeňujúci návrh, interpelovať starostu, podávať vlastné návrhy na rokovanie.
b.) Ako člen komisií, pri výkone kontrolnej právomoci, požadovať vysvetlenia, zúčastniť sa vybavovanie sťažností a podobne (§ 25 ods. 4 zákona o obecnom zriadení).
Prvá a najvážnejšia námietka sa týka pojmu právomoc. Keďže tá je rozhodujúca pre vyvodenie trestnej zodpovednosti v prípade trestných činov zneužitia právomoci verejného činiteľa a marenia úloh verejným činiteľom. Právomoc je pojem, s ktorým široko narába právny poriadok a napriek tomu nie je jasne definovateľný zákonom. Právna veda (napr. Hendrych D.) spája právomoc s možnosťou prijímať akty, či už individuálneho charakteru (správne rozhodnutia), alebo normatívneho charakteru (v našom prípade uznesenia a VZN). Ide pritom o rozhodovanie legálnej autority teda orgánu, ktorý je verejným právom v nerovnakom postavení ako osoba, o ktorej rozhoduje. Extenzívne sem môžeme zaradiť výkon kontrolnej činnosti, správnej exekúcie, služobný zákrok policajta. V našom prípade hlasovania, očakávaný následok je výsledkom kolektívneho rozhodnutia. Možnosť prijímať uznesenia a iné normatívne akty je zverená orgánu, ktorým nie je poslanec sám o sebe, ale zastupiteľstvo (Orgánom je podľa čl. 69 ods. 1 Ústavy SR starosta a zastupiteľstvo.). Trestným zákonom (§ 326) predpokladaný následok spôsobiť škodu, alebo zadovážiť prospech nikdy nemôže nastať len konaním (hlasovaním) jedného poslanca. Pretože jednoducho poslanec nemá takúto právomoc. Túto právomoc má zastupiteľstvo ako celok. Takže inak povedané škoda, alebo prospech vzniká na základe platného a účinného uznesenia, alebo nariadenia zastupiteľstva, nie rozhodnutím jednotlivca. Teda aj keď pripustíme vývoj smerom k veľmi kreatívnej judikatúre slovenských súdov, nie je zrejmé ako môže prekročiť poslanec právomoc, ktorú ako osoba nemá.
Ak však pozornejšie analyzujeme tému právomoci normotvorby obecného zastupiteľstva, prídeme na ďalšie vážne námietky proti trestnej zodpovednosti poslanca za hlasovanie v podobe trestného činu zneužitia, alebo marenia. V zákone o obecnom zriadení sa viaže na účinnosť dvoch aktov ešte následná skutočnosť, a to je podpis starostu (v prípade uznesenia ), alebo plynutie času (v prípade VZN). Teda z hľadiska objektívnej stránky trestného činu (konania a príčinnej súvislosti) je možné vzniesť námietku absencie právomoci jednotlivého poslanca a jednak kauzalitu, alebo súvislosť medzi konaním a následkom.
Pri aktoch samosprávy, ktoré schvaľuje zastupiteľstvo, je však ešte jeden zásadný problém. Na trestnosť činu sa vyžaduje protiprávnosť konania. Teda konanie, ktoré je zakázané. Ale poslanec má právo hlasovať všetkými troma spôsobmi teda zákon v jeho individuálnom prípade nezakazuje istý spôsob hlasovania. Pri existencii zákazu imperatívneho mandátu nie je zrejmé, ako by sme chceli ústavne komfortným spôsobom prinútiť poslanca, aby hlasoval istým spôsobom.
V konečnom dôsledku posledný okruh námietok proti trestnej zodpovednosti poslanca za hlasovanie je v podobe konštatovania zákonnosti, alebo nezákonnosti rozhodnutia obecného zastupiteľstva. V podobe istej kvality istoty (ktorá je predpokladom právneho štátu), nezákonnosť konštatuje iba súd podľa zákona č. 162/2015 Z.z. Správneho súdneho poriadku. Aj starosta, keď využije svoje sistačné právo, priamo zákon pracuje s pojmom domnienky (domnieva sa ...).
Samozrejme treba povedať,že v kontexte hlasovania môže vzniknúť trestná zodpovednosť v prípade trestného činu korupcie. Tu však nie je protiprávny akt hlasovania, ale aby som to zjednodušil, motivácia k hlasovaniu. Teda ak poslanec zoberie úplatok za sľub, že bude v istej kvalite hlasovať, už toto konanie je trestné, a to bez ohľadu na to či „sľub“ dodrží, alebo nie.
Moja polemika sa vzťahuje na jedno z oprávnení poslanca, a to hlasovať v rámci komisií a zastupiteľstva. Treba však pre ucelenosť povedať, že poslanec podľa § 25 ods. 4 zákona o obecnom zriadení má celý rad ďalších možností ako páchať trestnú činnosť. Do pozornosti dávam predovšetkým možnosti v rámci kontrolnej činnosti poslanca samosprávy či potencionálna účasť v komisiách pre verejné obstarávanie, alebo ako štatutár právnických osôb zriadených obcou.
Ilustračné foto: najprávo.sk