Hádam celé Slovensko zachytilo video z malej obce na východe Slovenska - Fekišovce. Keď si odmyslíme svojrázne rétorické cvičenia aktérov, ostane nám právne zaujímavý problém vzťahu starostu a zastupiteľstva a naopak. Na Slovensku je veľmi často, hlavne v prvej časti nového volebného obdobia, prítomný opačný syndróm. Časté sú situácie, keď sa zastupiteľstvo a jeho komisie snažia úkolovať starostu.
O obci a jej orgánoch hovorí v prvom rade základný zákon štátu, a to je Ústava Slovenskej republiky. Tá v čl. 69 ustanovuje rovnocennosť dvoch základných orgánov obecnej samosprávy, a to starostu a zastupiteľstva. Zároveň deklaruje v čl. 1 a 2 princípy právneho štátu, a to najmä v zásade zákonnosti, a teda konania na základe zákona a v jeho medziach. Všetky následné interpretácie tohto vzťahu musia byť v súlade s týmito princípmi, a teda ústavno - konformné. V praxi sa vyskytujú tri situácie:
- a.) Obecné/mestské zastupiteľstvo prijme uznesenie, ktorým uloží úlohu starostovi.
- b.) Obecné/mestské zastupiteľstvo prijme uznesenie, ktorým uloží úlohu zamestnancovi obecného/mestského úradu.
- c.) Obecné/mestské zastupiteľstvo prijme normatívny právny akt, ktorým umožní do budúcnosti ukladať povinnosti a úlohy zamestnancom obce.
Všetky tri situácie je možné z hľadiska ako Ústavy, tak aj Zákona č. 369/1990 Zb. o obecnom zriadení vyhodnotiť ako nezákonné a protiústavné.
Dôvody, ktorými je možné podložiť tento záver sú v prvom rade v rovnocennom postavení obidvoch základných orgánov obce. Ak by sme priznali právomoc jednému ukladať povinnosti druhému eo ipso, by sme priznali dominantné postavenie jednému z týchto orgánov. Znamenalo by to, že či kolektívny orgán obce, alebo monokratický (zastupiteľstvo alebo starosta) má navrch v rámci rozhodovania. Takýto výklad by ale nemal oporu ani v ústave, ani v zákone. Navyše by bolo polemické aj to, či nejde o porušenie ľudských práv, keďže obyvatelia obce vykonávajú samosprávu práve výkonom volebného práva obidvoch orgánov. Samozrejme, existuje celý rad vzájomných bŕzd a protiváh. Najvážnejšie je sistačné právo starostu a možnosti napríklad v oblasti rozpočtu zastupiteľstva. Ďalším dôvodov je systém pracovnoprávnej organizácie obce a obecného úradu. Zamestnávateľom je obec, v mene ktorej vystupuje starosta obce ako štatutár. V prípade normatívnych právnych aktov aj ako ich tvorca, napríklad pracovný poriadok, alebo organizačný poriadok. Starosta menuje a odvoláva prednostu obecného úradu. Teda vedúceho zamestnanca. Ak by sme v rámci tejto štruktúry priznali priame (mimorozpočtové oprávnenie) museli by sme povedať, že obecné zastupiteľstvo je zamestnávateľom, alebo štatutárom, čo by bolo v rozpore s jasnou dikciou zákona. Obecný úrad (to isté mestský) nie je subjekt sám o sebe, ale ako súčasť obcea je organizačne podriadený starostovi obce.
V neposlednom rade aj posledná častá deformácia v podobe vpašovania „oprávnení“ zastupiteľstva na ukladanie úloh, či už zamestnancom obecného úradu alebo priamo starostovi do normatívnych aktov zastupiteľstva obce je nezákonná. Hovorím predovšetkým o štatúte, alebo rokovacom poriadku. Normatívny právny akt obce, a to ani v prípade všeobecne záväzného nariadenia, nesmie meniť zákon alebo byť s ním v rozpore alebo byť v rozpore s Ústavou Slovenskej republiky.
Autor: JUDr. Martin Píry
Ilustračné foto: maps.google.com