Legitimita

Legitimita znamená právoplatnosť, alebo oprávnenosť (z lat. legitimus, oprávnený, od legem timere, byť v súlade so zákonom) 1

Pojem legitimita sa používa napríklad v súvislosti so štátnou mocou. Podľa profesora J. Prusáka výraz „legitimita štátnej moci" neznamená nič iné ako to, že ustanovenie štátnych orgánov a ich právomoc je odvodená od ľudu, ktorý je zdrojom moci, uznaným ústavným a zákonným postupom, pričom zároveň občania (aspoň ich väčšina) považujú také usporiadanie štátu a taký štátny režim za správny, ústavný a zákonný a rešpektujú ho.

Vo všeobecnosti možno však tento výraz spájať s rôznymi pojmami ako napríklad: legitimita vlastníctva, legitimita držby, legitimita právnej normy, legitimita zákona, legitimita úkonu, legitimita zásahu do práv, legitimita rozhodnutia správneho orgánu alebo súdu a takýto pojem s prívlastkom „legitimity" možno zjednodušene preložiť ako zákonnosť/oprávnenosť niečoho, alebo ospravedlniteľnosť niečoho.

Treba však prísne odlišovať legitimitu od legality. Jednoznačne musíme pojem legitimita chápať v širšom kontexte ako legalitu. Podľa klasika I. Kanta legitimita znamená všestrannú oprávnenosť a ospravedlniteľnosť, kdežto legalita - zodpovedajúci predpisu alebo zákonu.2

Citácie:

1 Ottův slovník naučný. Patnáctý díl. Praha : J. Otto, 1900. s. 795–796

2 I. Kant: Logik, AA IX., str. 135; tent. Die Metaphysik der Sitten, AA VI., str. 392; tent. Kritik der praktischen Vernunft, AA V. str. 151