Fikcia je vytvorenie stavu, ktorý nezodpovedá realite.
V právnom ponímaní je typickou fikciou fikcia doručenia.
Napríklad podľa § 48 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku ak nie je možné doručiť písomnosť právnickej osobe na adresu jej sídla uvedenú v obchodnom registri alebo v inom registri, v ktorom je zapísaná, a jej iná adresa nie je súdu známa, písomnosť sa považuje po troch dňoch od vrátenia nedoručenej zásielky súdu za doručenú, a to aj vtedy, ak ten, kto je oprávnený konať za právnickú osobu, sa o tom nedozvie.
Ak teda nastanú skutočnosti predpokladané uvedeným ustanovením (nemožnosť doručenia písomnosti právnickej osobe na adresu jej sídla... a zároveň nevedomosť súdu o inej adrese), nastáva tzv. fikcia doručenia, a teda, že písomnosť sa považuje po troch dňoch od vrátenia nedoručenej zásielky súdu za doručenú.
Z hľadiska právneho sa teda bude vychádzať z toho, že písomnosť bola doručená, aj keď realita je iná, a to, že sa súdu zásielku nepodarilo doručiť.
Zmyslom zavedenia fikcií v právnom poriadku je napríklad snaha zamedziť obštrukciám zo strany povinných subjektov.
Fikcie nachádzame upravené aj v § 46 ods, 2, § 47 ods. 2, § 50 Občianskeho súdneho poriadku atď.