Piatok, 29. marec 2024 | meniny má Miroslav , zajtra Vieroslava
Predplatné
Piatok, 29. marec 2024 | meniny má Miroslav , zajtra Vieroslava
TlačPoštaZväčšiZmenši

Fideikomis

Tomáš Skalický • 24.9. 2019, 19:26

Z pohľadu rímskeho práva predstavoval prostriedok poručiteľa, ktorý pri zachovaní univerzálnej sukcesie umožňoval poručiteľovi právnym úkonom pre prípad smrti (mortis causa) zaobstarať niekomu, respektíve osobám, ktoré neboli dedičmi, isté majetkové plnenie alebo právo.

Z praktického hľadiska išlo o neformálnu prosbu poručiteľa, ktorá odkazovala dedičovi alebo legátovi ako dôverníkovi, aby tretej osobe venoval majetkový prospech.

Fideikomisári tvorili skupinu ľudí, ktorí nemohli byť dedičmi, ale v dôsledku tohto prostriedku im mohol byť venovaný majetok, čo záviselo len na vôli poručiteľa. Do tejto skupiny ľudí patrili napr.: peregríni, ženy vylúčené Vokoniovým zákonom a podobne.

Univerzálny fideikomis– predstavoval prosbu poručiteľa, prenechať celé dedičstvo tretej osobe, či už hneď po smrti alebo neskôr. Dôsledku toho prišlo k oslabeniu zásady „raz dedič, navždy dedič“, fideikomisár nemal postavenie civilného dediča, preto nebolo možné naň hľadieť ako na nástupcu do všetkých práv zomretého. V tomto prípade podľa Justiniánovej úpravy sa považoval za náhradného dediča.[1]

Ďalej slúžil na odstraňovanie rozdielov medzi zákonným dedeným a dedením zo závetu, ako aj medzi samotnou univerzálnou a singulárnou sukcesiou.

 



[1] Rebro Karol a Blaho Peter, 2010, Rímske právo, 4. preprac. a dopln. vyd., Bratislava, IURA EDITION, spol. s. r. o., 2010, 471 s. ISBN 978-80-8078-352-5

Ohodnoťte článok
Hlasovalo: 597
PoUtStŠtPiSoNe
: