Odvyknutie, stav keď právna norma prestane byť platná v dôsledku jej dlhodobého nepoužívania. Takáto právna norma v dôsledku tejto skutočnosti celkom zanikne a nemá záväzné účinky. Efekt „Desuetudo" môže nastať len v prípade právnych noriem obsiahnutých v právnych predpisoch, normatívnych zmluvách, precedensoch či právnych obyčajoch. Naopak vylúčiť ho možno v prípade individuálnych právnych aktov, ktoré všeobecné právne normy neobsahujú.
„Latinský termín desuetudo/desuetudine a jeho opozitum consuetudo sú súčasťou terminológie, a to tak náuky rímskeho práva ako aj teórie práva. Jeho slovenský ekvivalent je odvyknutie, skončenie používania, vymiznutie právnej normy z právnej pamäte." (citované z LUBY, Š.: Obyčajové právo a súdna prax. (Civilistická štúdia zo slovenského práva).
„Protikladný výraz consuetudo, naopak, označuje skutočnosť vstúpenia právnej normy alebo právnej obyčaje do používania, ak určitá sociálna obyčaj nadobudla kvalitu právnej obyčaje. Podmienky právnej obyčaje vymedzil u nás najmä Luby." (citované z PRUSÁK, J.: Obsoletná/absoletná právna norma, verejnoprávna korporácia a verejnoprávna Inštitúcia. Justičná revue, 58, 2006, č. 11, s. 1 – 1637)
Súčasná právna teória však skôr pozná pojem obsolentná právna norma, ktorá je určitým variantom pojmu „desuetudo". Pojem „Obsolencia" popisuje stav, keď právne ustanovenie v dôsledku zmeny spoločenských pomerov, zmeny, vzniku, zániku predmetných skutočností, či odpadnutiu predmetu právnej úpravy nie je možné aplikovať. Na rozdiel od „desuetudo" je však ustanovenie stále platné, nie je však už účinné. (Pozri bližšie „Obsolencia")
