Slovné spojenie "a posteriori" znamená "až neskôr", "z neskoršieho", resp. "až potom", "až po následnej skúsenosti", "zo skúsenosti" prípadne "poznanie po skúsenosti".
Opakom je spojenie "a priori".
Príklady použitia pojmu v praxi:
Vzhľadom na skúsenosti s dlhými desaťročiami virtuálnych volieb zakotvil ústavodarca v čl. 31 ústavy takpovediac "antilimitujúcu" klauzulu. V posudzovanom prípade je zvlášť nebezpečnou skutočnosť, že pravidlá obmedzujúce súťaž politických strán vytvárajú niektorí samotní aktéri súťaže - politické strany. Pripomína to "príbeh" o tých, čo vyšli na poschodie a potom vytiahli rebrík. Volebné kaucie teda obzvlášť zaťažujú mimoparlamentné strany. Napokon, ak malá politická strana horko-ťažko uhradí nemalú volebnú kauciu, tak pri zisku nižšom ako 2% táto prepadá, čo môže byť pre takúto politickú stranu likvidačné. Aj keď majorita v rozhodnutí konštatuje, že nepovažuje za legitímny cieľ apriórnu integráciu politickej reprezentácie, volebné kaucie môžu mať tento účinok, ktorý má byť dosahovaný až a posteriori - po voľbách. (Odlišné stanovisko sudcu Lajosa Mészárosa k rozhodnutiu pléna Ústavného súdu Slovenskej republiky vo veci sp. zn. PL. ÚS 6/08)
Európsky súdny dvor (teraz Súdny dvor Európskej únie) v rozhodnutí Netto Supermarkt GmbH & Co. OHG v. Finanzamt Malchin, C-271/06, body 24 a 25, uviedol: „... ako Súdny dvor už rozhodol, nie je v rozpore s právom Spoločenstva požadovať, aby dodávateľ prijal všetky opatrenia, ktoré od neho možno rozumne požadovať, aby sa uistil, že plnenie, ktoré uskutoční, nebude viesť k jeho účasti na daňovom podvode. Preto okolnosti, že dodávateľ konal dobromyseľne, prijal všetky rozumné opatrenia, ktoré boli v jeho moci a jeho účasť na podvode je vylúčená, predstavujú dôležité faktory pre určenie možnosti uložiť mu povinnosť zaplatiť dane z pridanej hodnoty a posteriori." Navyše podľa bodu 27 uvedeného rozsudku: „z toho vyplýva, že dodávateľ musí mať možnosť spoliehať sa na zákonnosť činnosti, ktorú uskutočňuje, bez toho, aby hrozilo, že stratí svoje právo na oslobodenie od dane z pridanej hodnoty, pokiaľ, ako je to v prejednávanom prípade, nemôže ani so starostlivosťou riadneho obchodníka zistiť, že podmienky oslobodenia v skutočnosti neboli splnené z dôvodu sfalšovania vývozného dokladu, ktorý predložil kupujúci. (Z odôvodnenia uznesenia Ústavného súdu SR č. k. III. ÚS 552/2017-11)
Pokiaľ teda ide o námietku sťažovateľky spočívajúcu v tvrdení, že krajský súd, ako aj okresný súd ju zaťažili dôkazným bremenom, ktoré mala znášať žalobkyňa, keď dospeli k záveru, že sťažovateľka dôkazné bremeno neuniesla, pretože nijako nie je možné od nej žiadať preukázanie činnosti (práce) a jej objemu, ktoré podľa jej názoru žalobkyňa nevykonala (negatívnu skutočnosť, pozn.), ústavný súd dospel taktiež k záveru, že ani táto námietka nie je dôvodná. Totiž v okolnostiach danej veci a priori nie sťažovateľku zaťažovalo dôkazné bremeno spočívajúce v preukázaní, že ústne dohodnutá činnosť žalobkyňou nebola vykonaná, ale práve naopak, žalobkyňu zaťažovalo dôkazné bremeno, že činnosť žalobkyne pre sťažovateľku bola vykonaná. A teda, ak a priori žalobkyňa uniesla dôkazné bremeno spočívajúce v preukázaní ňou vykonanej činnosti (práce) a jej ceny, a tým v preukázaní vzniku a trvania nároku na jej zaplatenie, sťažovateľku až a posteriori zaťažovalo dôkazné bremeno spočívajúce v jeho zvrátení prostredníctvom takých dôkazov, ktoré by boli spôsobilé preukázanie nároku žalobkyne zvrátiť alebo aspoň spochybniť. (Uznesenie Ústavného súdu SR, č. k. II. ÚS 465/2018-20)