KOLEKTÍVNA ZMLUVA
uzatvorená podľa ustanovení zákona č. 2/1991 Zb. o kolektívnom vyjednávaní medzi:
ZAMESTNÁVATEĽOM
a
Základnou odborovou organizáciou ZAMESTNÁVATEĽA
I.
1. Právnu subjektivitu ZO SOZ zakladá zákon č. 83/1990 Zb. o združovaní občanov v znení neskorších predpisov a Stanovy Slovenského odborového zväzu zdravotníctva a sociálnych služieb.
2. Právnu subjektivitu zamestnávateľa.... zakladá ......
II.
1. Táto Kolektívna zmluva upravuje individuálne a kolektívne vzťahy medzi zamestnávateľom – ..... a zamestnancami zastúpenými ZO SOZ a práva a povinnosti zmluvných strán v súlade so Zákonníkom práce a ostatnými platnými všeobecne záväznými právnymi predpismi.
2. Cieľom Kolektívnej zmluvy je ochrana oprávnených záujmov zamestnancov a ochrana oprávnených záujmov zamestnávateľa ......
3. Kolektívna zmluva je záväzná pre :
a) zmluvné strany a ich právnych nástupcov,
b) všetkých zamestnancov zamestnaných v pracovnom pomere zamestnávateľa.... a ďalších osôb, u ktorých to vyplýva z ustanovení tejto Kolektívnej zmluvy.
4. S cieľom zabezpečiť spravodlivé a uspokojivé pracovné podmienky, zamestnanci sa zúčastňujú na rozhodovaní zamestnávateľa, ktoré sa týka ich ekonomických a sociálnych záujmov, a to priamo alebo prostredníctvom odborového orgánu.
5. Pri plnení Kolektívnej zmluvy budú zmluvné strany pri riešení spoločných záujmov postupovať partnersky a otvorene tak, aby boli zamestnanci vedení k vyššej kvalite práce, ekonomizácií činností, preventívnym postupom k ochrane majetku v správe zamestnávateľa .... na všetkých úrovniach riadenia a činnosti, zvyšovaniu efektivity výkonov, objektívnemu hodnoteniu vo vzájomnej informovanosti.
6. Zmluvné strany sa zaväzujú, že budú spolu prerokovávať pripravené opatrenia a zámery, ktoré sa budú dotýkať druhej zmluvnej strany.
III.
1. ZO SOZ ako odborová organizácia je združením odborovo organizovaných zamestnancov a je oprávneným predstaviteľom všetkých zamestnancov zamestnávateľa .... pre kolektívne vyjednávanie so zamestnávateľom .... a jej štatutárnym zástupcom.
2. Zamestnávateľ ....je povinný umožniť pôsobenie odborových organizácií na pracovisku.
3. Zamestnávateľ .... uznáva ZO SOZ za oprávneného predstaviteľa zamestnancov pri kolektívnom vyjednávaní.
4. Zamestnávateľ .... bude pre činnosť ZO SOZ vytvárať priaznivé podmienky, zachovávať jej práva, najmä právo združovať sa , právo kolektívneho vyjednávania a odborovej kontroly v súlade s platnými právnymi predpismi.
5. Funkcionármi ZO SOZ sú všetci členovia výboru ZO SOZ a členovia odborom písomne poverení výborom ZO SOZ vstupovať do jednania so zamestnávateľom ...., jej štatutárnym zástupcom.
6. Vyšším odborovým orgánom je Slovenský zväz.....
7. Zamestnávateľ .... poskytne zamestnancovi na výkon funkcie v odborovom orgáne pracovné voľno, resp. uvoľní zamestnanca na výkon volenej funkcie v odboroch a to:
a) podľa § 136 ods. 2 ZP dlhodobo na výkon odborovej funkcie. Náhrada mzdy od zamestnávateľa ...., u ktorého je v pracovnom pomere mu nepatrí. Odmenu zamestnancovi poskytne ten, pre koho zamestnanec činnosť v čase uvoľnenia vykonáva.
b) pre jedného člena ZO SOZ poskytne zamestnávateľ .... počas jeho funkčného obdobia na čas dohodnutý medzi zamestnávateľom .... a týmto členom pracovné voľno s náhradou mzdy,
c) na nevyhnutne potrebný čas, najviac však v rozsahu ... hod. na 1 člena ZO SOZ mesačne s náhradou mzdy, ak túto činnosť nemožno vykonať mimo pracovného času.
8. Činnosť zástupcu ZO SOZ, ktorá bezprostredne súvisí s plnením úloh zamestnávateľa ... sa podľa § 240 ods. 1 ZP považuje za výkon práce, za ktorý patrí tomuto zamestnancovi mzda.
9. Zamestnávateľ .... poskytne pre výkon odborárskej práce ZO SOZ podľa svojich prevádzkových možností na nevyhnutú prevádzkovú činnosť bezplatne miestnosť s nevyhnutným vybavením a uhradí náklady spojené s jej údržbou a technickým vybavením. Zamestnávateľ ... poskytne pre výkon odborárskej práce v nevyhnutnom rozsahu služobné motorové vozidlo na žiadosť predsedu ZO SOZ a po odsúhlasení štatutárnym orgánom zamestnávateľa ..., ak to súvisí aj so zabezpečovaním úloh zamestnávateľa .... V inom prípade sa služobné motorové vozidlo môže poskytnúť pre výkon odborárskej práce na žiadosť predsedu ZO SOZ a po odsúhlasení štatutárnym orgánom odplatne za cenu spotrebovaných pohonných hmôt.
10. Zamestnávateľ ... sa zaväzuje prizývať povereného zástupcu ZO SOZ na gremiálne porady vedenia organizácie, ktoré sa dotýkajú hospodárskej činnosti a organizačných zmien zamestnávateľa ....
11. Zamestnávateľ ... umožní, aby ZO SOZ mohla na jej pracoviskách ( na vývesných tabuliach ) zverejňovať informácie, výzvy a údaje o svojej činnosti, ktoré pokladá za potrebné.
12. Zamestnávateľ ... sa zaväzuje, že bude každému členovi odborovej organizácie na jeho požiadanie zrážať 1% čistej mesačnej mzdy ako členský príspevok, ktorý poukáže na účet ZO SOZ najneskôr do 10 dní odo dňa vykonania zrážky.
13. Výkon funkcie v odborovom orgáne sa považuje za iný výkon vo všeobecnom záujme. Po skončení výkonu odborárskej funkcie, alebo práce pre odbory, zaradí zamestnávateľ ... príslušného zamestnanca do zamestnania podľa platných právnych predpisov.
IV.
1. Súčinnosť zamestnávateľa ... a ZO SOZ bude uskutočňovaná podľa ustanovenia § 229 ZP a ďalších všeobecne záväzných právnych predpisov a ustanovení tejto Kolektívnej zmluvy a to :
a) kolektívnym vyjednávaním podľa zákona č. 2/1991 Zb. v znení neskorších predpisov po procesnej stránke a podľa zákona č. 552/2003 Z. z. o výkone práce vo verejnom záujme v znení neskorších predpisov a Zákonníka práce po obsahovej stránke,
b) právom na spolurozhodovaní, t. j. na vykonanie určitého právneho úkonu alebo na prijatie opatrenia zamestnávateľa ... sa vyžaduje vecne aj časovo daný súhlas alebo predchádzajúci súhlas ZO SOZ alebo dohoda s ním. Prípade spolurozhodovania sú uvedené v jednotlivých ustanoveniach ZP a ďalších predpisoch.
c) právom na prerokovanie, t. j. okruh opatrení, v ktorých právne predpisy ukladajú povinnosť prerokovať zamýšľané opatrenie alebo právny úkon s odborovým orgánom. Prerokovanie sa uskutoční pred rozhodnutím zamestnávateľa ... v predmetnej veci tak, aby sa mohlo zohľadniť stanovisko ZO SOZ. Ide najmä o prípady uvedené v Zákonníku práce. Zamestnávateľ ... spravidla 3 mesiace vopred prerokuje s výborom ZO SOZ :
- zásadné rozvojové alebo útlmové programy organizácie
- zásadné organizačné zmeny.
d) právom na informácie , t. j. odovzdanie písomnej alebo ústnej informácie, materiálov, dokladov alebo podkladov, ak to vyplýva z právnych predpisov alebo to bolo dohodnuté. Podľa § 238 ZP zamestnávateľ ... informuje vo vhodnom čase a vhodným spôsobom zástupcov zamestnancov o svojej hospodárskej a finančnej situácii. Zamestnávateľ ... informuje delegáta výboru ZO SOZ o činnosti organizácie na gremiálnych poradách riaditeľa. Zamestnávateľ ... umožní prístup ku všetkým vnútroorganizačným normám všetkým zamestnancom, ktorí o to požiadajú. Tieto normy sú povinní sprístupniť vedúci zamestnanci.
e) právom na kontrolu, t. j. ide o jednostranné oprávnenie ZO SOZ vyplývajúce zo Zákonníka práce a ďalších právnych predpisov.
2. Odboroví funkcionári nebudú zo strany zamestnávateľa ... diskriminovaní za ich námety, príp. kritické pripomienky, nesmú byť zamestnávateľom ... znevýhodňovaní alebo inak postihovaní za plnenie úloh vyplývajúcich z výkonu ich funkcie.
3. Odboroví funkcionári sa zaväzujú zachovávať mlčanlivosť o skutočnostiach, o ktorých sa dozvedia pri výkone svojej funkcie, pokiaľ by porušením uvedenej povinnosti mohli poškodiť oprávnené záujmy zamestnávateľa ....
V.
1. Zamestnávateľ ... vytvára pracovné podmienky najmä v súlade s ustanoveniami ZP, usmerneniami a vnútroorganizačnými normami vydanými štatutárnym orgánom.
2. Zamestnávateľ ... je povinný priebežne zverejňovať informácie o voľných pracovných miestach spôsobom dohodnutým so ZO SOZ tak, aby zamestnanci boli informovaní o týchto pracovných ponukách. Zaväzuje sa evidovať bývalých zamestnancov a pokiaľ budú spĺňať stanovené požiadavky, bude im ponúknuté voľné pracovné miesto. Zamestnávateľ ... bude informovať ZO SOZ o uvoľnených a uvoľňovaných pracovných miestach, o prijatých nových zamestnancov na gremiálnych poradách riaditeľa . Zamestnávateľ ... bude informovať delegáta výboru ZO SOZ a zamestnancov o možnostiach pracovných miest na kratší pracovný úväzok.
3. Zamestnávateľ ... je povinný najneskôr jeden mesiac predtým, ako dôjde k prechodu práv a povinností z pracovnoprávnych vzťahov písomne informovať ZO SOZ o skutočnostiach uvedených v § 29 ZP.
4. V prípade hromadného prepúšťania ( § 73 ZP ) s cieľom dosiahnuť dohodu je zamestnávateľ ..... povinný najneskôr jeden mesiac pred začatím hromadného prepúšťania prerokovať so ZO SOZ opatrenia umožňujúce predísť hromadnému prepúšťaniu zamestnancov, alebo ho obmedziť, predovšetkým prerokovať možnosť umiestnenia vo vhodnom zamestnaní na iných svojich pracoviskách, a to ja po predchádzajúcej príprave a opatrenia na zmiernenie nepriaznivých dôsledkov hromadného prepúšťania.
5. Zamestnancovi, s ktorým zamestnávateľ ... skončí pracovný pomer výpoveďou z dôvodov uvedených v § 63 ods. 1 písm. a) alebo b) alebo z dôvodu, že zamestnanec stratil vzhľadom na svoj zdravotný stav podľa lekárskeho posudku dlhodobo spôsobilosť vykonávať doterajšiu prácu, vyplatí mu pri skončení pracovného pomeru odstupné v sume najmenej .... násobku jeho priemerného mesačného zárobku. Ak pracovný pomer zamestnanca trval u zamestnávateľa ... najmenej päť rokov, vyplatí mu odstupné v sume najmenej ....násobku jeho priemerného mesačného zárobku. Zamestnancovi, s ktorým zamestnávateľ .... skončí pracovný pomer dohodou z dôvodov uvedených v § 63 ods. 1 písm. a) alebo b) ZP, vyplatí mu pri skončení pracovného pomeru odstupné v sume ....násobku jeho priemerného mesačného zárobku. Ak pracovný pomer zamestnanca trval u zamestnávateľa ... najmenej päť rokov, vyplatí mu odstupné v sume ....násobku jeho priemerného mesačného zárobku.
6. Zamestnancovi, s ktorým zamestnávateľ ... skončí pracovný pomer výpoveďou alebo dohodou z dôvodov, že zamestnanec nesmie vykonávať prácu pre pracovný úraz, chorobu z povolania alebo pre ohrozenie touto chorobou, alebo ak na pracovisku dosiahol najvyššiu prípustnú expozíciu určenú rozhodnutím príslušného orgánu verejného zdravotníctva, vyplatí mu pri skončení pracovného pomeru odstupné v sume najmenej .....násobku jeho priemerného mesačného zárobku.
7. Zamestnávateľ ... vyplatí odchodné zamestnancovi pri prvom skončení pracovného pomeru po nadobudnutí nároku na predčasný starobný dôchodok, starobný dôchodok, invalidný dôchodok nad rozsah stanovený v § 76 ods. 6 ZP v sume .... násobku priemerného mesačného zárobku zamestnanca, ak požiada o poskytnutie uvedeného dôchodku pred skončením pracovného pomeru alebo do 10 pracovných dní po jeho skončení.
VI.
Pracovný čas
1. Zamestnávateľ ... zavádza po dohode so ZO SOZ v prevádzke pružný pracovný čas. Ustanovený týždenný pracovný čas je 40 hodín rozvrhnutím na päť pracovných dní v týždni.
2. Zamestnávateľ ... je povinný poskytnúť zamestnancovi, ktorého pracovná zmena je dlhšia ako šesť hodín, prestávku na odpočinok a jedenie v trvaní 30 minút. Mladistvému zamestnancovi, ktorého zmena je dlhšia ako 4 a ½ hodiny, je zamestnávateľ ... povinný poskytnúť prestávku na odpočinok a jedenie v trvaní 30 minút. V prípade práce, ktorá sa nemôže prerušiť, musí sa zamestnancovi aj bez prerušenia prevádzky alebo práce zabezpečiť primeraný čas na odpočinok a jedenie. Prestávka na odpočinok a jedenie sa nezapočítava do pracovného času uvedeného v tomto článku Kolektívnej zmluvy a nesmie sa poskytovať na začiatku a konci zmeny.
3. Zamestnávateľ ... poskytne ženám jeden deň pracovného voľna v každom kalendárnom štvrťroku s náhradou mzdy. Nevybrané pracovné voľno sa nesumuje, neprenáša a neprepláca.
4. Za každú neospravedlnene zameškanú zmenu ( pracovný deň ) je zamestnávateľ ... oprávnený po prerokovaní so ZO SOZ krátiť zamestnancovi dovolenku o dva dni. ( § 109 ods. 3 ZP )
VII.
Odmeňovanie
1. Systém odmeňovania je v súlade so zákonom č. 311/2001 Z. z. Zákonník práce v znení neskorších predpisov a upravuje odmeňovanie zamestnancov, ktorí sú v pracovnoprávnom vzťahu so zamestnávateľom ...., s výnimkou riaditeľa organizácie, ktorému mzdové náležitosti v pracovnej zmluve určuje ........
2. Dohodnuté podmienky odmeňovania sa nevzťahujú :
a) na zamestnanca krátkodobo uvoľneného na výkon verejnej funkcie, na výkon občianskej povinnosti a iných úkonov vo všeobecnom záujme, ak osobitný predpis neustanovuje inak, alebo ak mu je podľa osobitných predpisov namiesto ušlej mzdy poskytnutá mzda
b) na zamestnanca uvoľneného na výkon činnosti k inému zamestnávateľovi.
3. Pre účely dohodnutých podmienok odmeňovania sa rozumie :
a) pod pojmom zamestnanec – taký zamestnanec, ktorý je zaradený do niektorého stupňa náročnosti práce podľa Prílohy č. 1,
b) pod pojmom vedúci zamestnanec – vedúci zamestnanci, ktorí sú definovaní v Organizačnom poriadku zamestnávateľa ....
4. Pracovné miesto je súhrn pracovných činností, ktoré zamestnanec vykonáva podľa pracovnej zmluvy. Ku každému pracovnému miestu ( s výnimkou funkcie riaditeľa ) sa priradí príslušný stupeň náročnosti práce v súlade s charakteristikami stupňov náročnosti pracovných miest uvedených v Katalógu pracovných činností podľa Nariadenia vlády č. 341/2004 Z. z.
5. Kvalifikačné predpoklady potrebné na vykonávanie pracovných činností, miera zložitosti, zodpovednosti, psychická záťaž a fyzická záťaž týchto pracovných činností je uvedená v charakteristikách stupňov náročnosti uvedených v katalógu.
6. Zamestnanec sa zaraďuje na pracovné miesto na základe druhu práce dohodnutého v pracovnej zmluve a podľa splnenia kvalifikačných predpokladov, ktoré sú potrebné na jej vykonávanie.
7. Kvalifikačným predpokladom sa rozumie :
a) vzdelanie
b) osobitný kvalifikačný predpoklad podľa osobitného predpisu.
8. Nadobudnutie kvalifikačného predpokladu vzdelania a osobitného kvalifikačného predpokladu sa posudzuje podľa osobitných predpisov.
9. Kvalifikačné požiadavky a osobitné kvalifikačné predpoklady na výkon pracovných činností sú pre jednotlivé pracovné miesta zaradené do stupňov uvedené v katalógu, ktorí tvorí Prílohu č. 1 a v systemizácii pracovných miest.
10. Za komplexné posúdenie splnenia určených kvalifikačných predpokladov ( najmä dosiahnutého vzdelania, doterajšej praxe a schopností zamestnanca vykonávať prácu v plnom rozsahu ) a ďalších kvalifikačných požiadaviek, zodpovedá príslušný vedúci zamestnanec.
VIII.
Mzda
1. Zamestnancovi za vykonanú prácu patrí mzda podľa § 118 Zákonníka práce.
2. Na základe plnenia úloh, povinností a dosahovaných pracovných výsledkov, vyplývajúcich z funkcie, môže vedúci zamestnanec osobitným písomným oznámením priznať, zvýšiť, znížiť alebo odobrať zamestnancovi osobný príplatok, ktorý je pohyblivou zložkou mzdy, je nenárokový a má motivačný charakter. Podľa zaradenia do stupňa náročnosti sa jedná o tieto finančné čiastky :
- 1. stupeň náročnosti : .... euro
- 2. stupeň náročnosti : .... euro
- 3. stupeň náročnosti : .... euro
- 4. stupeň náročnosti : .... euro
- 5. stupeň náročnosti : .... euro
- 6. stupeň náročnosti : .... euro.
3. Zamestnancovi možno priznať v závislosti od ekonomických podmienok organizácie:
a) odmeny,
b) prémie.
4. Zamestnancovi sa od 1.1.2012 môže zvýšiť základná mzda podľa zaradenia do stupňa náročnosti a to :
- 1. stupeň náročnosti – o ... euro
- 2. stupeň náročnosti – o ... euro
- 3. stupeň náročnosti – o ... euro
- 4. stupeň náročnosti – o ... euro
- 5. stupeň náročnosti – o ... euro
- 6. stupeň náročnosti – o ... euro.
5. Zamestnancovi za účasť na vzdelávaní, ktorého sa zúčastní podľa pokynov zamestnávateľa, v čase svojho osobného voľna, patrí príplatok k dohodnutej mzde vo výške ... euro za hodinu účasti na vzdelávaní.
6. Tarifné rozpätia príslušných stupňov náročnosti a podmienky priznania základnej mzdy sú upravené v Prílohe č. 2.
7. Novoprijatému vedúcemu zamestnancovi určuje výšku základnej nástupnej mzdy riaditeľ organizácie s prihliadnutím na prípadnú prácu nadčas, prácu vo sviatok a mzdové zvýhodnenie za nočnú prácu.
8. Výšku základnej mzdy v rámci priznaného stupňa navrhuje zamestnancovi príslušný vedúci zamestnanec a schvaľuje riaditeľ organizácie. Pritom sa prihliada najmä na mieru zložitosti, zodpovednosti, namáhavosti práce, samostatnosti, rozsah využívaných odborných vedomostí, schopností a zručností, odbornú prax a dosahované pracovné výsledky.
9. Výšku základnej mzdy vedúcemu zamestnancovi určuje riaditeľ organizácie za podmienok stanovených ako v bode 8.
10. Zamestnávateľ sa zaväzuje raz ročne valorizovať základnú mzdu zamestnanca v súlade s platnými právnymi predpismi.
11. Práca nadčas je každá práca vykonávaná zamestnancom na príkaz príslušného vedúceho zamestnanca, alebo s jeho súhlasom nad určený týždenný pracovný čas, vyplývajúci z vopred určeného rozvrhnutia pracovného času a vykonávaná mimo rámca rozvrhu pracovných zmien.
12. Za prácu nadčas patrí zamestnancovi dosiahnutá mzda a mzdové zvýhodnenie vo výške 25% jeho priemerného hodinového zárobku.
13. Mzdové zvýhodnenie podľa bodu 12 zamestnancovi nepatrí, ak sa zamestnávateľ ... dohodne so zamestnancom na čerpaní náhradného voľna, alebo ak má zamestnanec prácu nadčas zahrnutá v jeho mzde. Ak zamestnávateľ ... neposkytne zamestnancovi náhradné voľno počas troch kalendárnych mesiacov alebo v inak dohodnutom období po výkone práce nadčas, patrí zamestnancovi mzdové zvýhodnenie podľa bodu 12.
14. V súlade s ustanovením § 121 ods. 2 ZP je možné dohodnúť zo zamestnancom, že vo výške mzdy bude zohľadnená prípadná práca nadčas, najviac však v súhrne 150 hodín ročne.
15. V prípadoch, keď je mzda zamestnanca dohodnutá v pracovnej zmluve už s prihliadnutím na prípadnú prácu nadčas, mzda, mzdové zvýhodnenie ani náhradné voľno zamestnancovi nepatria.
16. Za prácu vo sviatok zamestnancovi patrí dosiahnutá mzda a mzdové zvýhodnenie vo výške 50% jeho priemerného hodinového zárobku. Mzdové zvýhodnenie patrí aj za prácu vykonávanú vo sviatok, ktorý pripadne na deň nepretržitého odpočinku zamestnanca v týždni.
17. Ak sa zamestnávateľ ... so zamestnancom dohodne na čerpaní náhradného voľna za prácu vo sviatok, patrí zamestnancovi za hodinu práce vo sviatok hodina náhradného voľna. V tom prípade mu mzdové zvýhodnenie nepatrí. Mzdové zvýhodnenie za prácu vo sviatok nepatrí ani vedúcemu zamestnancovi, ktorý má prácu vo sviatok zahrnuté v jeho mzde.
18. Ak zamestnávateľ ... neposkytne zamestnancovi náhradné voľno počas troch kalendárnych mesiacov alebo v inak dohodnutom období po výkone práce vo sviatok, patrí zamestnancovi mzdové zvýhodnenie podľa bodu 16.
19. Za čerpanie náhradného voľna patrí zamestnancovi náhrada mzdy v sume jeho priemerného zárobku.
20. Zamestnancovi, ktorý nepracoval preto, že sviatok pripadol na jeho obvyklý pracovný deň, patrí náhrada mzdy v sume jeho priemerného zárobku, ak mu mzda ušla pre sviatok. U zamestnanca, ktorý je odmeňovaný mesačnou mzdou, sa sviatok, ktorý pripadne na jeho obvyklý deň, považuje za odpracovaný deň, za ktorý mu patrí mzda. Tomuto zamestnancovi náhrada mzdy za sviatok nepatrí.
21. Náhrada mzdy za sviatok alebo mzda podľa bodu 20 druhej vety nepatrí zamestnancovi, ktorý neospravedlnene zamešká zmenu bezprostredne predchádzajúcu sviatku alebo bezprostredne po ňom nasledujúci, alebo zmenu nariadenú zamestnávateľom na sviatok, prípade časť niektorej z týchto zmien.
22. Zamestnancovi patrí za nočnú prácu popri dosiahnutej mzde za každú hodinu nočnej práce mzdové zvýhodnenie vo výške 20 minimálneho mzdového nároku v eurách za hodinu práce podľa osobitného predpisu.
23. V odôvodnených prípadoch na zabezpečenie nevyhnutných úloh môže zamestnávateľ ... zamestnancovi nariadiť alebo so zamestnancom dohodnúť pracovnú pohotovosť. Pracovná pohotovosť je čas, kedy sa zamestnanec mimo rámca rozvrhu pracovných zmien a nad určený týždenný pracovný čas, vyplývajúci z vopred určeného pracovného času, musí po určený čas zdržiavať na určenom mieste a byť pripravený na výkon práce.
24. Čas, počas ktorého sa zamestnanec zdržiava na pracovisku a je pripravený na výkon práce, ale prácu nevykonáva, je neaktívna časť pracovnej pohotovosti, ktorá sa považuje za pracovný čas. Čas, počas ktorého sa zamestnanec zdržiava na dohodnutom mieste mimo pracoviska a je pripravený na výkon práce, ale prácu nevykonáva, je neaktívna časť pracovnej pohotovosti, ktorá sa nezapočítava do pracovného času. Za každú hodinu neaktívnej časti pracovnej pohotovosti mimo pracoviska patrí zamestnancovi náhrada najmenej 20 % minimálneho mzdového nároku v eurách za hodinu práce podľa osobitného predpisu.
25. Náhrada za pracovnú pohotovosť nepatrí za čas, v ktorom došlo počas jej trvania k výkonu práce. Takýto výkon práce sa posudzuje v zmysle § 96 ods. 6 ZP ako práca nadčas.
26. Zamestnancovi patrí mzdové zvýhodnenie za prácu v sobotu a v nedeľu za každú odpracovanú hodinu vo výške 30% minimálneho mzdového nároku v eurách za hodinu práce podľa osobitného predpisu.
IX.
1. Prémie predstavujú pohyblivú zložku mzdy v závislosti od plnenia stanovených kritérií ( dosiahnutých výsledkov práce jednotlivcov a kolektívov ).
2. Pohyblivá zložka mzdy predstavuje prémiový ukazovateľ zahŕňajúci hodnotenie hospodárskych ukazovateľov a komplexné hodnotenie zamestnanca vychádzajúce z kritérií odmeňovania.
3. Za splnenie pracovných úloh, ktoré sa vyskytli mimoriadne a jednorázovo, splnenie ktorých si vyžiadalo osobitné pracovné úsilie, a ktoré nie sú zahrnuté medzi prémiové ukazovatele môže riaditeľ priznať mimoriadnu odmenu.
4. Výplata mimoriadnej odmeny sa realizuje až po vyhodnotení stanovených úloh.
5. Návrh na odmenu zamestnancov predkladá príslušný vedúci zamestnanec s odôvodnením a navrhovanou výškou odmeny.
6. Návrh na odmenu vedúcich zamestnancov predkladá a schvaľuje riaditeľ organizácie s odôvodnením a navrhovanou výškou odmeny.
7. Operatívna odmena je odmena z fondu vedúceho a slúži na bezprostredné odmeňovanie zamestnancov za operatívne zabezpečenie úloh podmieňujúcich hladký chod jednotlivých činností organizácie, v prípade porúch, havárií, pri záchrane života a za mimoriadny prístup k riešeniu krátkodobých a operatívnych úloh. Poskytovanie týchto odmien za splnenie iných než pracovných úloh je neprípustné.
8. Výška, podmienky pridelenia a rozdelenia prostriedkov do jednotlivých fondov vedúcich budú upravované podľa finančných možností organizácie.
9. Návrh na operatívnu odmenu s odôvodnením a navrhovanou výškou odmeny predkladá príslušný vedúci zamestnanec a schvaľuje riaditeľ organizácie.
10. Za splnenie vopred určenej cieľovej pracovnej úlohy môže zamestnávateľ ... poskytovať cieľovú odmenu.
11. Poskytnutie cieľových odmien je viazané na dosiahnutie konkrétnych cieľov a splnenie stanovených úloh konkrétneho projektu.
12. Výška cieľovej odmeny je závislá od významu úlohy pre spoločnosť, jej zložitosti, náročnosti a rozsahu.
13. Poskytovanie cieľových odmien je viazané na účel, okruh zamestnancov, výšku a podmienky výplaty až po záverečnom hodnotení úlohy.
14. Zamestnávateľ ... poskytne zamestnancovi za pracovné zásluhy pri dosiahnutí 50 rokov veku odmenu vo výške priznanej mesačnej mzdy.
15. Zamestnávateľ ... ako ocenenie dlhoročnej práce zamestnancovi alebo vedúcemu zamestnancovi poskytne odmenu za nepretržité trvanie pracovného pomeru v organizácií v dĺžke :
- 1. 10 rokov – vo výške ... euro
- 2. 15 rokov – vo výške ... euro
- 3. 20 rokov – vo výške ... euro
- 4. 25 rokov – vo výške ... euro
- 5. 30 rokov – vo výške ... euro
- 6. 35 rokov – vo výške ... euro
- 7. 40 rokov – vo výške ... euro.
16. Na účely poskytovania odmien pri pracovných výročiach sa do obdobia trvania nepretržitého pracovného pomeru započítava aj obdobie nepretržitého ( kontinuálneho ) trvania pracovného pomeru v jeho právnych predchodcoch.
17. Priemerný zárobok na pracovnoprávne účely ( ďalej len priemerný zárobok ) sa zisťuje zo mzdy zúčtovanej zamestnancovi, resp. vedúcemu zamestnancovi na výplatu v rozhodujúcom období a z obdobia odpracovaného v rozhodujúcom období.
18. Rozhodujúcim obdobím je kalendárny štvrťrok predchádzajúci štvrťroku, v ktorom sa zisťuje priemerný zárobok. Priemerný zárobok sa zisťuje vždy k prvému dňu kalendárneho mesiaca nasledujúceho po rozhodujúcom období a používa sa na pracovno-právne účely.
19. Pri vzniku pracovného pomeru v priebehu kalendárneho štvrťroka je rozhodujúcim obdobím doba od vzniku pracovného pomeru do konca kalendárneho štvrťroka.
20. Ak zamestnanec, resp. vedúci zamestnanec v rozhodujúcom období neodpracoval aspoň 22 dní, použije sa namiesto priemerného zárobku pravdepodobný zárobok. Pravdepodobný zárobok sa zistí zo mzdy, ktorú zamestnanec, resp. vedúci zamestnanec dosiahol od začiatku rozhodujúceho obdobia, alebo zo mzdy , ktorú by zrejme dosiahol. Ide najmä o tieto prípady :
- nástup do zamestnania v priebehu rozhodujúceho štvrťroka
- dlhšia práceneschopnosť viac ako 1 mesiac v rozhodujúcom štvrťroku.
21. Do pravdepodobného zárobku zamestnanca a vedúceho zamestnanca sa započítava priznaná mzda zamestnanca a vedúceho zamestnanca, dohodnutá v pracovnej zmluve.
22. Pri započítavaní zložiek mzdy sa vychádza zo stavu platného ku dňu, kedy vznikla potreba zistiť pravdepodobný zárobok. Na iné zložky mzdy, ako sú uvedené v predchádzajúcom bode, sa pri zisťovaní pravdepodobného zárobku neprihliada.
23. Priemerný zárobok sa zisťuje ako priemerný hodinový zárobok. Ak sa podľa pracovnoprávnych predpisov má použiť priemerný mesačný zárobok, postupuje sa tak, že priemerný hodinový zárobok vypočítaný s presnosťou na dve desatinné miesta podľa metódy štatistického zaokrúhľovania sa vynásobí priemerným počtom pracovných hodín, pripadajúcich v roku na jeden mesiac podľa týždenného pracovného času zamestnanca, resp. vedúceho zamestnanca.
24. Ak je priemerný zárobok zamestnanca nižší ako minimálna mzda, na ktorú by zamestnancovi vznikol nárok v kalendárnom mesiaci, v ktorom vznikla potreba priemerný zárobok použiť, zvýši sa priemerný zárobok na sumu zodpovedajúcu tejto minimálnej mzde ( minimálnemu mzdovému nároku príslušného stupňa podľa § 120 ods. 4 ZP ). Obdobne to platí pri používaní pravdepodobného zárobku.
25. Ak sa zamestnancovi, resp. vedúcemu zamestnancovi v rozhodujúcom období zúčtuje na výplatu mzda ( časť mzdy ), ktorá sa poskytuje za dlhšie obdobie ako kalendárny štvrťrok, na účely zisťovania priemerného zárobku sa určí jej pomerná časť, pripadajúca na kalendárny štvrťrok . Zvyšná časť sa zahrnie do mzdy pri zisťovaní priemerného zárobku v ďalšom období. Pri určovaní pomerných častí mzdy sa prihliada na podiel obdobia odpracovaného v rozhodujúcom období alebo v ďalších rozhodujúcich obdobiach z fondu pracovného času na príslušné obdobie.
26. Uzatváranie iných zmluvných vzťahov podľa Zákonníka práce ( dohody o prácach vykonávaných mimo pracovného pomeru ), Občianskeho zákonníka alebo Obchodného zákonníka sa riadia príkazom vydaným zamestnávateľom ....
27. Výška odmeny za prácu vykonávanú na základe týchto zmluvných vzťahov je určovaná na základe dohody zmluvných strán.
28. Pri určení sumy odmeny sa prihliada najmä na výšku mzdy poskytovanú zamestnancom za tie isté alebo podobné práce ( pracovné činnosti ) vykonávané v pracovnom pomere u zamestnávateľa .....
X.
1. Mzda je splatná pozadu za mesačné obdobie. Vypláca sa v peniazoch v eurách, spravidla bezhotovostným prevodom na účet zamestnanca, resp. vedúceho zamestnanca.
2. Zamestnávateľ ... vypláca mzdu v jednom výplatnom termíne, a to ... deň nasledujúceho mesiaca. Ak výplatný termín pripadne na sobotu, nedeľu alebo sviatok, je mzda splatná posledný pracovný deň pred týmto termínom.
3. Medzi výplatnými termínmi sa môže vo výnimočných prípadoch vyplatiť preddavok na mzdu, prípadne vyúčtovanie mzdy, na základe odôvodnenej písomnej žiadosti zamestnanca, resp. vedúceho zamestnanca v inom termíne, na ktorom sa s ním dohodne. Vyplatenie preddavku na mzdu a vyúčtovanie mzdy schvaľuje riaditeľ organizácie.
4. Zamestnanec mzdu vypláca na účet zamestnanca, resp. vedúceho zamestnanca tak, aby určená suma peňažných prostriedkov bola pripísaná na účet najneskôr v deň určený na výplatu.
5. Pri vyúčtovaní mzdy sa vydá zamestnancovi, resp. vedúcemu zamestnancovi písomný doklad obsahujúci údaje o jednotlivých zložkách mzdy a vykonaných zrážkach a o celkovej cene práce. Na žiadosť zamestnanca, resp. vedúceho zamestnanca mu zamestnávateľ predloží na nahliadnutie doklady, na základe ktorých bola mzda vypočítaná.
6. Pri skončení pracovného pomeru vyplatí zamestnávateľ ... zamestnancovi, resp. vedúcemu zamestnancovi mzdu splatnú za mesačné obdobie v riadnom výplatnom termíne podľa bodu 2.
7. Výška základnej mzdy sa zamestnancovi a vedúcemu zamestnancovi určí pevnou mesačnou sumou v pracovnej zmluve zamestnanca.
8. Zamestnancovi, resp. vedúcemu zamestnancovi s kratším pracovným časom patrí mzda zodpovedajúca tomuto kratšiemu pracovnému času.
9. Mzda s príslušnými príplatkami, mzdovými zvýhodneniami a podobne, vypočítaná podľa odpracovaného času sa zaokrúhľuje smerom nahor.
10. Zamestnávateľ ... je povinný zabezpečiť ochranu údajov o mzde, náležitostiach s ňou súvisiacich a iných peňažných náležitostiach zamestnanca, resp. vedúceho zamestnanca.
11. O hromadnej úprave vyšších miezd rozhoduje riaditeľ organizácie. Za hromadnú úpravu miezd zamestnancov a vedúcich zamestnancov sa považuje každá celoplošná úprava, ktorá sa realizuje formou vyčlenenia dohodnutého objemu mzdových prostriedkov na diferencované úpravy základných miezd.
XI.
Pracovné podmienky zamestnancov
1. Zamestnávateľ ... vytvára na pracoviskách také pracovné podmienky, aby sa čo najviac znížila možnosť ohrozenia zdravia zamestnancov, vznik pracovných úrazov, príp. chorôb z povolania.
2. Zamestnávateľ ... a ZO SOZ sa zaväzujú spoločným úsilím vytvárať zdravé pracovné podmienky a skultúrňovať pracovné prostredie s cieľom znižovania psychického a fyzického pracovného zaťaženia zamestnancov.
3. Zamestnávateľ ... vytvorí a zabezpečí podmienky pre výkon odbornej kontroly v oblasti pracovných podmienok a ochrany zdravia zamestnancov § 146 a zákonom č. 124/2006 Z. z. o bezpečnosti a ochrane zdravia pri práci a o zmene a doplnení niektorých zákonov ( ďalej len zákon o BOZP ). Opatrenia na odstránenie zistených nedostatkov v dohodnutom termíne budú realizované v plnom rozsahu. Zamestnávateľ ... prerokuje so ZO SOZ všetky otázky týkajúce sa bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci, vydá pravidlá na zabezpečenie BOZP, vykonáva preventívnu a kontrolnú činnosť v oblasti BOZP, zaväzuje sa dodržiavať ustanovenia zákona o BOZP a súvisiacich predpisov a dohovorov.
4. Zamestnávateľ ... vykoná najmenej jedenkrát ročne previerku BOZP za účasti ZO SOZ na všetkých jej pracoviskách. Zamestnávateľ ... v spolupráci so ZO SOZ zhodnotí minimálne jedenkrát ročne podmienky práce v súlade s právnymi predpismi a po uskutočnení previerok BOZP, raz do roka rozbor pracovnej neschopnosti a úrazovosti, vrátane návrhov na opatrenia, raz za rok rozsah a podmienky poskytovania osobných ochranných pracovných prostriedkov ( ďalej len OOPP ).
5. Zamestnávateľ ... po dohode s výborom ZO SOZ zabezpečuje podľa zákona o BOZP voľbu a menovanie zástupcov zamestnancov pre oblasť BOZP. Zamestnávateľ ... na svoje náklady zabezpečí sústavné preškoľovanie volených a menovaných zástupcov zamestnancov na nevyhnutné a základné znalosti na výkon ich funkcie do dvoch mesiacov po ich vymenovaní.
6. Zamestnávateľ ... zabezpečí zástupcom zamestnancov pre oblasť BOZP na výkon ich funkcie uvoľnenie z práce. Zamestnávateľ ... umožní minimálne dva razy do roka zástupcovi výboru ZO SOZ účasť na školení, príp. poradách SOZ PZaSS v súlade so ZP a zákonom o BOZP, s tým, že mu uhradí cestovné a refundáciu mzdy.
7. Poskytovanie OOPP zamestnancom upravuje vnútorná smernica. Životnosť OOPP je orientačná ( slúži na plánovanie ) a nezakladá nárok na poskytnutie OOPP z dôvodu uplynutia orientačného času životnosti. Pri strate funkčnosti alebo rozsiahlom poškodení OOPP je zamestnanec povinný bezodkladne túto OOPP vrátiť a zamestnávateľ ... mu poskytne funkčnú OOPP. Zamestnávateľ ... po dohode so ZO SOZ spresňuje a dopĺňa zoznam osobných ochranných pomôcok pre zamestnancov, ako aj čistiacich a dezinfekčných prostriedkov.
8. Zamestnávateľ ... zabezpečí a uhradí rekondičné pobyty vybranému okruhu zamestnancov podľa § 11 zák. č. 124/2006 Z. z.
XII.
Sociálny fond
1. Sociálny fond sa tvorí vo výške 1% z úhrnu hrubých miezd – zúčtovaných zamestnancom na výplatu za bežný rok.
2. Príspevky zo sociálneho fondu sa nad rámec stanovený zákonom poskytnú zamestnancom
a) na závodné stravovanie a na služby, ktoré zamestnanec čerpá na regeneráciu pracovných síl najmenej vo výške 30% povinného prídelu podľa § 3 zák. č. 152/1994 Z. z.
b) na úhradu výdavkov na dopravu do zamestnania a späť vo forme sociálnej výpomoci najmenej vo výške 20% povinného prídelu.
3. Stravovanie zamestnancov upravuje ustanovenie § 152 ZP. Zamestnávateľ ... umožní zamestnancovi po 4 až 6 hodinách práce prestávku na hlavné jedlo v trvaní 30 minút.
4. Zamestnávateľ ... zabezpečuje stravovanie zamestnancov formou stravných lístkov – gastro – lístkov.
5. Hodnota jedného gastro – lístka je ... euro. Zamestnanec za jeden gastro – lístok uhrádza ... euro. Príspevok zo sociálneho fondu na jeden gastro – lístok tvorí ... euro a zvyšnú hodnotu gastro – lístka .... euro uhrádza zamestnávateľ ....
6. Gastro – lístky poskytne organizácia začiatkom každého mesiaca v počte pracovných dní určených pre jednozmennú prevádzku. Zamestnanec má nárok na gastro – lístky aj počas ospravedlnenej neprítomnosti v práci ( dovolenka, PN a pod. ). Gastro – lístky sa neposkytujú za služobnú cestu, absenciu a neplatené voľno.
7. V prípade rozviazania pracovného pomeru ( aj v priebehu mesiaca ) sa zostávajúce gastro – lístky nevracajú, ale zamestnanec uhradí zamestnávateľ ... plnú hodnotu gastro – lístkov za dobu, po ktorú už nie je zamestnancom organizácie, príp. mu s jeho súhlasom bude uvedená čiastka zrazená zo mzdy.
8. Gastro – lístky si zamestnanci vyzdvihnú na každý mesiac v pokladni.
9. Novonastúpení zamestnanci si v mesiaci nástupu zakúpia gastro – lístky za hotovosť v pokladni.
10. Zamestnancom pracujúcim na základe dohody o práci vykonávanej mimo pracovného pomeru sa príspevok so sociálneho fondu vo výške .... euro neposkytuje.
11. Zo sociálneho fondu sa v prípade úmrtia zamestnanca poskytne jednorazová nenávratná sociálna výpomoc v sume .... euro rodinným príslušníkom.
XIII.
1. Zamestnávateľ ... sa stará o prehlbovanie kvalifikácie zamestnancov alebo jej zvyšovanie. Zamestnávateľ ... prerokuje so ZO SOZ opatrenia zamerané na starostlivosť o kvalifikáciu zamestnancov, jej prehlbovanie a zvyšovanie, so zámerom umožniť účasť na ďalšom vzdelávaní čo najširšej skupine zamestnancov v súlade s potrebami zamestnávateľa ... Prehlbovanie kvalifikácie, ktoré je v súlade s potrebami zamestnávateľa ... sa považuje za výkon práce, za ktorý prislúcha zamestnancovi mzda. Vzdelávanie zamestnancov upravujú §§ 153 až 155 ZP.
2. Spoločným úsilím zamestnávateľa ... a ZO SOZ je, aby každý zamestnanec mohol dosiahnuť vo svojom pracovnom zaradení najvyššiu kvalifikáciu.
3. Zamestnávateľ ... sa zaväzuje prihliadať na oprávnené záujmy zamestnancov pri určovaní čerpania dovolenky na zotavenie podľa plánu dovoleniek v bežnom kalendárnom roku, predloženom na gremiálnej porade riaditeľa. Ak sa poskytuje dovolenka v niekoľkých častiach, musí byť aspoň jedna časť najmenej dva týždne, ak sa zamestnanec so zamestnávateľom ... nedohodne inak. Pri určovaní dovolenky je potrebné prihliadať na úlohy zamestnávateľa .... Dovolenka nespadá na dni, na ktoré pripadne zamestnancovi pracovné voľno vyplývajúce z rozpisu zmien.
4. Ak si zamestnanec nemôže čerpať dovolenku v kalendárnom roku, je zamestnávateľ ... povinný poskytnúť ju zamestnancovi tak, aby sa skončila najneskôr do konca budúceho kalendárneho roka. Zamestnávateľ ... je povinný určiť zamestnancovi čerpanie aspoň dvoch týždňov dovolenky v kalendárnom roku, ak má na ne nárok a ak určeniu dovolenky nebránia prekážky v práci na strane zamestnanca. Čerpanie dovolenky je zamestnávateľ ... povinný oznámiť zamestnancovi aspoň 14 dní vopred.
XIV.
1. Zamestnávateľ ... umožní svojim zamestnancom účasť na odborných seminároch organizovaných SPAM a na seminároch organizovaných odbornými spoločnosťami. Spoločným úsilím zamestnávateľa .... a ZO SOZ je vybudovanie vzdelávacieho strediska pre zamestnancov organizácie.
2. V oblasti pracovno-právnej, platovej a sociálnej zabezpečí zamestnávateľ ... odbornú poradenskú činnosť zamestnancom, členom ZO SOZ zabezpečí výbor ZO SOZ odbornú poradenskú činnosť v uvedených oblastiach cestou výboru.
3. Sťažnosť zamestnanca, alebo spor týkajúci sa pracovnoprávnych vzťahov alebo plnení záväzkov z Kolektívnej zmluvy sa rieši na úrovni príslušného vedúceho.
4. Ak sťažnosť alebo spor nebude vyriešený, bude sa ním zaoberať ZO SOZ a poverený zástupca zamestnávateľa ....
5. Po neúspešnom riešení sporu na úrovni zamestnávateľa ... môže zamestnanec uplatniť svoje nároky na súde.
6. Ak vznikne kolektívny spor o plnenie záväzku z Kolektívnej zmluvy, bude na riešenie sporu vytvorená zmierovacia komisia a to paritným zastúpením zmluvných strán s cieľom vyriešiť spor do 20 dní, pokiaľ sa nedohodne iná lehota.
7. Ak je konanie pred komisiou neúspešný, potom sa riešenie sporu riadi ustanoveniami zák. č. 2/1991 Zb.
XV.
1. Zástupcovia zamestnávateľa ... a ZO SOZ zhodnotia účinnosť tejto zmluvy najmenej raz za pol roka.
2. Na konferenciách ZO SOZ sa vždy zúčastní štatutárny orgán zamestnávateľa ... alebo ním poverený zástupca vedenia zamestnávateľa ....
3. Vedenie zamestnávateľa ... sa bude podľa potreby, minimálne raz za štvrťrok, stretávať s výborom ZO SOZ s cieľom riešenia problémov týkajúcich sa oboch strán.
4. Ostatné práva a povinnosti zmluvných strán neupravené touto zmluvou sa riadia zákonom č. 2/1991 Zb., ZP, zákonom č. 552/2003 Z. z. a ďalšími všeobecne záväznými právnymi predpismi.
5. Zmeny, doplnenia a prílohy k tejto zmluve budú platné len po ich prerokovaní a schválení oboma zmluvnými stranami. K návrhu zmeny, doplnenia, alebo prílohy je povinná vyjadriť sa druhá zmluvná strana najneskôr do 30 dní od jej predloženia. Zmeny, doplnenia, prílohy prijaté zmluvnými stranami sú záväzné vo forme písomných dodatkov k tejto zmluve a po ich podpise obidvoma zmluvnými stranami.
6. Ak dôjde k prechodu práv a povinností z pracovnoprávnych vzťahov, je preberajúci zamestnávateľ povinný dodržiavať túto Kolektívnu zmluvu dohodnutú so zamestnávateľom ... a to až do skončenia jej účinnosti. Záväzky a oprávnenia z tejto Kolektívnej zmluvy prechádzajú aj na prípadných právnych nástupcov.
7. Zmluva je vyhotovená v dvoch písomných vyhotoveniach, po jednom pre každú zmluvnú stranu.
8. Zmluvné strany sa zaväzujú, že dohodnuté podmienky Kolektívnej zmluvy prehodnotia po štyroch mesiacoch od účinnosti tejto Kolektívnej zmluvy.
9. Zmluvné strany sú povinné najmenej 60 dní pred skončením platnosti jestvujúcej Kolektívnej zmluvy začať rokovanie o uzatvorení novej Kolektívnej zmluvy.
10. Zmluvné strany sa dohodli, že do uzatvorenia novej Kolektívnej zmluvy, budú platiť podmienky ustanovené v Zákonníku práce.
11. Zmluva nadobúda platnosť dňom jej podpísania zmluvnými stranami, s účinnosťou od ......
V Bratislave dňa ........
za zamestnávateľa za odborovú organizáciu