25C/43/2010-37
9987456321
U z n e s e n i e
Okresný súd v právnej veci navrhovateľa XY proti odporkyni XY o povolenie obnovy konania vedeného na Okresnom súde v XY pod sp. zn. ... o návrhu navrhovateľa o oslobodenie od súdnych poplatkov takto
r o z h o d o l :
Súd navrhovateľovi oslobodenie od súdnych poplatkov n e p r i z n á v a .
O d ô v o d n e n i e
Navrhovateľ návrhom zo dňa ... podal návrhu na obnovu konania vo veci vedenej na tunajšom súde pod spisovou značkou .... V návrhu okrem iného uviedol, že ...
V návrhu navrhovateľ zároveň požiadal o oslobodenie od súdnych poplatkov z dôvodu, že ...
Podľa § 138 O. s. p. na návrh môže predseda senátu priznať účastníkovi celkom alebo sčasti oslobodenie od súdnych poplatkov, ak to pomery účastníka odôvodňujú a ak nejde o svojvoľné alebo zrejme bezúspešné uplatňovanie alebo bránenie práva.
Podľa § 120 ods. 1 O. s. p. účastníci sú povinní označiť dôkazy na preukázanie svojich tvrdení. Súd rozhodne, ktoré z označených dôkazov vykoná. Súd môže výnimočne vykonať aj iné dôkazy, ako navrhujú účastníci, ak je ich vykonanie nevyhnutné pre rozhodnutie vo veci.
Pre priznanie oslobodenia od súdnych poplatkov musia byť kumulatívne splnené dve podmienky, a to, že oslobodenie od súdnych poplatkov odôvodňujú pomery žiadateľa, teda jeho majetková a sociálna situácia a že zároveň nejde o svojvoľné alebo zrejme bezúspešné uplatňovanie alebo bránenie práva. Ak súd rozhoduje o žiadosti účastníka o oslobodenie od súdnych poplatkov, je účelom tohoto rozhodovania posúdenie pomerov účastníka ako aj svojvôle alebo zrejmej bezúspešnosti pri uplatňovaní alebo bránení práva. Z uvedeného teda vyplýva, že aj keby inak pomery žiadateľa o oslobodenie odôvodňovali priznanie oslobodenia od súdnych poplatkov, súd oslobodenie neprizná, ak by išlo o svojvoľné alebo zrejme bezúspešné uplatňovanie alebo bránenie práva. O zrejme bezúspešné uplatňovanie práva pôjde vtedy, keď bez toho, aby bolo potrebné vykonať dokazovanie, z tvrdení obsiahnutých v návrhu na začatie konania (aj keby boli pravdivé, nemožno vyvodiť existenciu uplatňovaného nároku, resp., keď možno jednoznačne konštatovať, že takýto nárok neexistuje.
Podľa § 228 ods. 1 O. s. p. právoplatný rozsudok môže účastník napadnúť návrhom na obnovu konania, ak
a) sú tu skutočnosti, rozhodnutia alebo dôkazy, ktoré bez svojej viny nemohol použiť v pôvodnom konaní, ak môžu privodiť pre neho priaznivejšie rozhodnutie vo veci,
b) možno vykonať dôkazy, ktoré sa nemohli vykonať v pôvodnom konaní, ak môžu privodiť pre neho priaznivejšie rozhodnutie vo veci,
c) bolo rozhodnuté v jeho neprospech v dôsledku trestného činu sudcu,
d) Európsky súd pre ľudské práva rozhodol alebo dospel vo svojom rozsudku k záveru, že rozhodnutím súdu alebo konaním, ktoré mu predchádzalo, boli porušené základné ľudské práva alebo slobody účastníka konania a závažné dôsledky tohto porušenia neboli odstránené priznaným primeraným finančným zadosťučinením,
e) je v rozpore s rozhodnutím Súdneho dvora Európskych spoločenstiev alebo iného orgánu Európskych spoločenstiev.
Podľa § 228 ods. 2 O. s. p. návrhom na obnovu konania môže účastník napadnúť i právoplatné uznesenie, ktorým bol schválený zmier, ak možno dôvody obnovy podľa odseku 1 vzťahovať i na predpoklady, za ktorých sa zmier schvaľoval; to platí obdobne aj pre právoplatný platobný rozkaz, rozkaz na plnenie, zmenkový platobný rozkaz a šekový platobný rozkaz.
Podľa § 228 ods. 3 O. s. p. návrh na obnovu konania má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) obsahovať označenie rozsudku, proti ktorému smeruje, dôvod obnovy, skutočnosti, ktoré svedčia o tom, že návrh je podaný včas, dôkazy, ktorými sa má dôvodnosť návrhu preukázať, ako aj to, čoho sa navrhovateľ domáha.
Z citovaného ustanovenia § 228 ods. 1 písm. a/ a b/ O. s. p. jednoznačne vyplýva, že právne relevantným dôvodom na obnovu konania môže byť len existencia takých skutočností, rozhodnutí alebo dôkazov, ktoré účastník bez svojej viny, t. j. objektívne nemohol použiť v pôvodnom konaní (§ 228 ods. 1 písm. a) alebo možnosť vykonať dôkazy, ktoré sa objektívne nemohli vykonať v pôvodnom konaní (§ 228 ods. 1 písm. b), pričom v obidvoch prípadoch musí ísť o okolnosti, ktoré sú spôsobilé privodiť mu priaznivejšie rozhodnutie vo veci.
Vzhľadom k tomu, že navrhovateľ vo svojom návrhu na obnovu konania neuvádza žiadnu konkrétnu skutočnosť, rozhodnutie, alebo dôkaz, ktoré bez svojej viny, t. j. objektívne nemohol použiť v pôvodnom konaní ani neuvádza, že možno vykonať konkrétne dôkazy, ktoré sa nemohli vykonať v pôvodnom konaní, ak môžu privodiť pre neho priaznivejšie rozhodnutie vo veci a nešpecifikuje ani z čoho konkrétne vyvodzuje včasnosť podania návrhu, naviac navrhovateľ pri uvádzaní dôvodov návrhu na obnovu konania cituje ustanovenia upravujúce prípustnosť dovolania, súd pri posudzovaní žiadosti navrhovateľa o oslobodenie od súdnych poplatkov zistil zrejmú bezúspešnosť podaného návrhu na obnovu konania. Z uvedeného teda vyplýva, že jedna z podmienok pre priznanie oslobodenia od súdnych poplatkov, teda skutočnosť, že nejde o zrejme bezúspešné uplatňovanie alebo bránenie práva, nie je splnená, preto navrhovateľovi oslobodenie od súdnych poplatkov nepriznal.
P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na podpísanom súde.
V XY dňa ...
sudca