Určenie otcovstva - domnienky otcovstva

„To je ale krásna dcéra, pán sused! A na koho sa podobá? Na jej otca..."

Veľakrát to nie je vtip, ale realita, s ktorou sa muži stretávajú a s ktorou sa musia vo svojom živote, každý svojim spôsobom, vysporiadať. Niekedy to znamená iba naštrbenie vzájomnej dôvery a vzťahu, inokedy to má i právne následky a súdnu dohru.

Kto je otcom?

Otcovstvo sa určuje na základe domnienok otcovstva ustanovených v tomto zákone (zákon č. 36/2005 Z.z. o rodine) súhlasným vyhlásením rodičov alebo rozhodnutím súdu. (§ 84 zákona č. 36/2005 Z.z.)

Ako je vyššie uvedené, túto problematiku či otázku upravuje zákon č. 36/2005 Z.z. o rodine v platnom znení. V predmetnom zákone sa nachádza základný výpočet domnienok, na základe ktorých sa otcovstvo určuje:

• otcovstvo manžela
• súhlasné vyhlásenie rodičov
• rozhodnutie súdu o určení otcovstva.

1.domnienka – Otcovstvo manžela matky

Ak sa narodí dieťa v čase od uzavretia manželstva do uplynutia trojstého dňa po zániku manželstva alebo po jeho vyhlásení za neplatné, považuje sa za otca manžel matky.

Ak sa narodí dieťa žene znovu vydatej, považuje sa za otca neskorší manžel, aj keď sa dieťa narodilo pred uplynutím trojstého dňa po tom, čo jej skoršie manželstvo zaniklo alebo bolo vyhlásené za neplatné.

Pri počítaní času, ktorý je rozhodujúci na určenie otcovstva, sa predpokladá, že manželstvo toho, kto bol vyhlásený za mŕtveho, zaniklo dňom, ktorý bol v rozhodnutí o vyhlásení za mŕtveho určený ako deň smrti (§ 85 ods. 1,2 a 3 zákona č. 36/2005 Z.z.).

Ide o najčastejšie sa uplatňujúcu domnienku určenia otcovstva dieťaťa. Obvykle ide o predpoklad, že dieťa, ktoré sa narodilo v manželstve dvom manželom, je dieťaťom matky – manželky a otca – manžela. Podstata spoločnosti tkvie na budovaní jej zdravého základu, ktorým je nepochybne rodina, zväzok dvoch ľudí, zakladajúci sa na princípe manželstva a rodičovstva. Úlohou manželstva a budovania rodiny je zabezpečenie potomstva. V zmysle spoločenskej morálky a kresťanských hodnôt vyplýva reprodukčná funkcia rodiny z intimity a sexuálneho života dvoch ľudí, spojených zväzkom manželským. Čo je určite nesporne i účelom manželstva.

Z tohto pohľadu sa teda prirodzene javí narodenie dieťaťa v manželstve alebo v čase od uzavretia manželstva do uplynutia trojstého dňa po zániku manželstva (neplatnosti manželstva) ako narodenie dieťaťa otcovi – manželovi matky.

Domnienka je založená na právnom zväzku manželov. Nemá na ňu vplyv napríklad tá skutočnosť, že manželia spolu nežijú. Naplnenie tejto domnienky nevyžaduje povedzme ani zápis v matrike, ktorý má len evidenčné účinky vo forme zápisu dieťaťa do evidencie, avšak tento zápis nemožno doslovne chápať ako potvrdenie otcovstva dieťaťa.

2. domnienka – Otcovstvo určené súhlasným vyhlásením rodičov

Ak nie je otcovstvo určené podľa domnienky otcovstva manžela matky, možno ho určiť súhlasným vyhlásením oboch rodičov. (§ 90 zákona č. 36/2005 Z.z.)

Súčasný moderný trend partnerských vzťahov má za následok ten jav, že čoraz viac sa dostáva do úzadia inštitút manželstva, do ktorého sa v minulosti mnohokrát vstupovalo práve z dôvodu narodenia dieťaťa. Povedzme si úprimne, oveľa viac mladých párov vstupovalo do manželstva nie z dôvodu vzájomnej lásky a náklonnosti, z presvedčenia, že sú stvorení jeden pre druhého, s cieľom spolu zdieľať to zlé aj dobré bok po boku a neskôr toto súžitie manželov rozšíriť i o rodičovstvo a plánovanie budúceho potomka. Práve naopak, najprv bolo na ceste dieťa, ktoré ak sme chceli (my či naši rodičia, prarodičia...) vychovávať riadne v kompletnej rodine, bolo potrebné vstúpiť do manželstva. Dôležitú úlohu, i v nedávnej minulosti, tu zohrávala aj otázka mienky spoločnosti, známych, rodiny... Veď povedzte sami, akoby to vyzeralo, keby ste žili nadivoko a mali spolu deti. Čo by na to ľudia povedali...

Doba však pokročila, môžeme polemizovať nad otázkou, či je to dobre alebo zle, a dnes je bežnou záležitosťou, ak dvaja žijú pod jednou strechou ako sa hovorí „bez papiera" alebo „bez požehnania", vo vzťahu im to funguje a vychovávajú spoločne svoje deti. Predpokladá sa, že obaja rodičia sa následne budú snažiť upraviť právny status dieťaťa.

V takýchto prípadoch sa nenarodilo dieťa rodičom, ktorí uzavreli manželstvo. Z toho logicky plynie, že nie je možné z neho vyvodzovať záver o otcovstve. Za najspoľahlivejší sa preto považuje ako prostriedok ustálenia tejto otázky súhlasné vyhlásenie rodičov, ako to stanovuje dikcia zákona o rodine, nakoľko je daný záujem spoločnosti na registrácií rodičovstva a tým i na zabezpečení práv dieťaťa ako aj záujem dieťaťa poznať svojich rodičov (článok 7 ods. 1 Dohovoru o právach dieťaťa).

Súhlasné vyhlásenie s matkou môže urobiť ktorýkoľvek muž (teoreticky aj ten, ktorý s matkou dieťaťa v rozhodujúcom období nesúložil a ešte absurdnejšia predstava – i ten, ktorý dokonca matku dieťaťa ani nepozná).

Matka a muž učinia pred matričným úradom alebo súdom súhlasné vyhlásenie. Nie je úlohou matriky skúmať a preskúmavať pravdivosť tvrdení a je ich povinnosťou zápis vykonať.

Vzhľadom k tomu, že táto druhá domnienka nevzniká automaticky ako prvá domnienka určenia otcovstva, na jej uplatnenie je potrebná určitá iniciatíva zo strany rodičov.

Pôjde zväčša o dieťa narodené:

• slobodnej matke
• rozvedenej matke (matke, ktorej manželstvo bolo vyhlásené za neplatné, pokiaľ sa narodí po uplynutí 300 dní od zániku manželstva, od právoplatnosti rozsudku o rozvode, od smrti manžela, odo dňa, ktorý bol v rozhodnutí o vyhlásení za mŕtveho určený ako deň smrti manžela, či po vyhlásení manželstva za neplatné za podmienky, že do jeho narodenia neuzavrela matka nové manželstvo)
• matke (vydatej alebo slobodnej) v prípade, keď otcovstvo určené na základe prvej alebo druhej domnienky bolo úspešne zapreté
• a súčasne nebolo právoplatne určené otcovstvo na základe tretej domnienky.

V takýchto prípadoch „Za otca sa považuje muž, ktorého otcovstvo bolo určené súhlasným vyhlásením rodičov." (§ 91 ods. 1 zákona č. 35/2006 Z.z.)

Ako už bolo spomenuté „Súhlasné vyhlásenie rodičov musí byť urobené pred matričným úradom alebo pred súdom." (§ 91 ods. 2 zákona č. 35/2006 Z.z.)

Maloletý rodič môže urobiť súhlasné vyhlásenie iba pred súdom (§ 91 ods. 3 zákona č. 35/2006 Z.z.)

Pred súdom môže k súhlasnému vyhláseniu dôjsť v konaní o určenie otcovstva súhlasným vyhlásením rodičov podľa § 73 O.s.p. (druhá časť O.s.p. – činnosť súdu pred začatím konania, prvá hlava - predbežné konania - konanie o určenie otcovstva súhlasným vyhlásením rodičov) ako i v konaní o určenie otcovstva podľa § 94 Zákona o rodine.

Súhlasným vyhlásením rodičov možno určiť otcovstvo k dieťaťu ešte nenarodenému, ak je už počaté. (§ 92 zákona č. 35/2006 Z.z.)

Konanie pred matrikou

Súhlasné vyhlásenie rodičov sa na matrike zapisuje do knihy narodení. Orgán poverený vedením matriky spisuje o súhlasnom vyhlásení zápisnicu, v ktorej sa okrem vyhlásenia zisťujú údaje potrebné pre vykonanie zápisu. Tento úkon nie je spoplatnený správnym poplatkom. I keď sa nemusia súhlasné prejavy rodičov urobiť naraz, matričný úrad v praxi vyžaduje, aby sa obaja rodičia dostavili naraz pred úrad a súhlasný prejav učinili obaja rodičia, pričom súčasne urobia dohodu o mene a priezvisku dieťaťa. Vzhľadom k tomu, že ide deklaratórny akt, nie je potrebný súhlas alebo schválenie takéhoto vyhlásenia rodičov príslušným matričným úradom. Vyhlásenie príslušný orgán prijme. Robí sa tak na počkanie.

Dôležitým údajom je uvedenie dátumu, kedy došlo k súhlasnému vyhláseniu rodičov. Presné určenie dňa je dôležité, nakoľko sa naň viaže začiatok plynutia zapieracej lehoty rodičov a zapieracie právo dieťaťa.

Súhlasné vyhlásenie urobí žena – matka dieťaťa a muž, ktorý nemusí byť biologickým otcom dieťaťa, avšak vyhlási sa za jeho otca pred úradmi. Relevantným je totiž zhoda vôle, prejavujúca sa vo vyhlásení, neskúma sa súlad s biologickým otcovstvom a tým dochádza k dobrovoľnému plneniu rodičovských povinností zo strany toho, kto sa vyhlasuje pred matričným úradom za otca dieťaťa.

Vzhľadom k tomu, že súhlasné vyhlásenie rodičov je právnym úkonom, musí ako taký spĺňať náležitosti vyžadované Občianskym zákonníkom pre právne úkony. Vôľa učiniť vyhlásenie musí byť slobodná, vážna a bez omylu. Prejav musí spĺňať požiadavku určitosti a zrozumiteľnosti. Svojim obsahom nesmie odporovať zákonu alebo sa priečiť dobrým mravom. Čo sa týka formálnej stránky, vyhlásenie sa robí ústne do zápisnice.

Osoby, vykonávajúce vyhlásenie, musia byť spôsobilé na právne úkony, prípadne môžu byť obmedzené na právne úkony, avšak nie v osobnej oblasti. Ak ide o maloletých rodičov, predpokladá sa, že spôsobilosť daná ich vekom, rozumovou a vôľovou vyspelosťou bude postačujúca. Nie je možné urobiť vyhlásenie v duševnej poruche, ktorá by rodiča robila na tento úkon nespôsobilým. (R 48/1984)

Výnimku predstavuje „Vyhlásenie matky nie je potrebné, ak nemôže pre duševnú poruchu posúdiť význam svojho konania alebo ak je zadováženie jej vyhlásenia spojené s ťažko prekonateľnou prekážkou." (§ 91 ods. 4 zákona č. 35/2006 Z.z.)

Vyššie uvedené náležitosti, pokiaľ absentujú pri tomto úkone, Občiansky zákonník ich postihuje sankciou neplatnosti právneho úkonu a v takom prípade je súhlasné vyhlásenie neplatné.

Môže nastať i prípad, vzhľadom k tomu, že nemusia byť súhlasné prejavy urobené oboma rodičmi pred matričným úradom naraz, že rodičia učinia vyhlásenie v rôzne dni. V daných prípadoch sa za deň vyhlásenia považuje deň, kedy k vyhláseniu jedného z rodičov pristúpi súhlasné vyhlásenie druhého rodiča. V prípade, že sa nevyžaduje vyhlásenie matky, je to deň vykonania vyhlásenia muža – otca. (R 32/1983)

3. domnienka – Určenie otcovstva rozhodnutím súdu

Ak nedošlo k určeniu otcovstva súhlasným vyhlásením rodičov, môže dieťa, matka alebo muž, ktorý tvrdí, že je otcom, navrhnúť, aby otcovstvo určil súd (§ 94 ods. 1 zákona č. 35/2006 Z.z.).

Tretia domnienka prichádza do úvahy, ak nebolo otcovstvo ustálené a určené na základe prvej ani druhej domnienky.

Za otca sa považuje muž, ktorý s matkou dieťaťa súložil v čase, od ktorého neprešlo do narodenia dieťaťa menej ako stoosemdesiat a viac ako tristo dní, ak jeho otcovstvo nevylučujú závažné okolnosti (§ 94 ods. 2 zákona č. 35/2006 Z.z.).

K naplneniu tretej domnienky nedôjde bez aktivity zo strany dotknutých subjektov, čiže dieťaťa, matky alebo otca. K dokonaniu je potrebné rozhodnutie súdu. Pri určení otcovstva súdom ide o sporové konanie, na rozhodovanie ktorých je daná právomoc príslušného súdu.

S konaním o určenie otcovstva je obligatórne spojené i konania o výchove a výžive dieťaťa. Toto konanie nie je časovo obmedzené. To znamená, že napríklad i dospelé dieťa môže podať návrh na súd o určenie otcovstva. Oprávneným subjektom, ktorý má v takomto konaní aktívnu legitimáciu je matka dieťaťa, dieťa (žalobu môžu podať matka a dieťa aj spoločne) a takisto i muž, ktorý tvrdí, že je otcom dieťaťa.

Dieťa je v konaní zastúpené kolíznym opatrovníkom, ktorým je príslušný orgán sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately. Funkcia kolízneho opatrovníka sleduje osobitný záujem dieťaťa v konaní pred súdom v konaniach vedených vo veciach starostlivosti súdu o maloletých, alebo v schválení právneho úkonu za maloletého. Funkcia kolízneho opatrovníka spočíva v povinnosti objektívne chrániť práva a právom chránené záujmy dieťaťa v konaní. Kolízny opatrovník zohľadňuje aj názor dieťaťa k prejednávanej veci, ak je to v jeho záujme. Kolízny opatrovník má v konaní pred súdom postavenie účastníka konania.

Ako už vyplýva zo samotného znenia vyššie citovaných ustanovení zákona o rodine, žalobe o určenie otcovstva možno vyhovieť, ak sa preukáže v konaní pred súdom, že medzi matkou a domnelým otcom došlo k súloži v rozhodujúcom období v čase, od ktorého neprešlo do narodenia menej ako 180 a viac ako 300 dní a ak nie sú tu závažné okolnosti, ktoré by otcovstvo vylučovali.

Dôkazné bremeno v tomto prípade zaťažuje toho, kto podal návrh, čiže navrhovateľa. Ak sa nepreukážu tvrdenia jednotlivých strán a ak súd vykonaním dôkazov, ktoré nenavrhli účastníci konania, dôjde k záveru, že nedošlo k preukázaniu súlože medzi účastníkmi konania, žalobu zamietne.

Čo sa týka závažných okolností, ktoré vylučujú otcovstva, jedná sa o nesporný záver o tom, že muž, ktorý s matkou súložil, nemôže byť biologickým otcom dieťaťa. Najčastejšie ide o neplodnosť muža, domnelého otca.

Môže nastať situácia, ak navrhovateľ (ktorým je domnelý otec, muž) zomrie v priebehu konania, alebo ak domnelý otec už nežije. I na takéto prípady bolo zákonodarcom myslené.

Ak domnelý otec nežije, návrh na určenie otcovstva sa podáva proti opatrovníkovi, ktorého ustanovil súd.

Ak navrhovateľ v priebehu konania zomrie, môže v konaní pokračovať ďalšia osoba oprávnená na podanie návrhu. Potomkovia môžu podať návrh na určenie otcovstva do šiestich mesiacov od smrti dieťaťa, ak majú na tomto určení právny záujem (§ 95 ods. 1 a 2 zákona č. 35/2006 Z.z.).

V takýchto prípadoch súd nebude rozhodovať o otázkach výchovy a starostlivosti o dieťa, o jeho zastupovanie a vyživovacej povinnosti otca.

Opatrovníkom v takomto konaní by mal byť príbuzný zomrelého domnelého otca. Podmienkou je, aby s ustanovením opatrovníctva súhlasil a mal určité vedomosti a poznatky o vzťahu domnelého otca s matkou dieťaťa. Až po ustanovení opatrovníka súdom môže nasledovať žaloba o určení otcovstva, pretože legitimovaným účastníkom konania je práve opatrovník, nie zomrelý. (R 5/1979, R 20/1980)

Na základe rozhodnutia súdu o určení otcovstva sa následne vykoná zápis na matričnom úrade v matričnej knihe, v ktorej sa uvedie meno a priezvisko otca dieťaťa.

Popísala som spôsoby, ktorými je možné zo zákona určiť a určovať otcovstvo dieťaťa. Problémom však často býva tá skutočnosť, že otcovstvo k dieťaťu je síce určené, avšak označený určený otec nie je biologickým otcom dieťaťa. Vtedy nastupuje otázka zapretia otcovstva, čo je však sama osebe samostatná téma. Možnostiam a spôsobom zapretia otcovstva sa budem venovať v ďalšom článku o zapretí otcovstva.

JUDr. Monika Kiklicová
mona.kiklicova@gmail.com 

Príspevok autorskej súťaže Právnické eso

Použitá literatúra:

JUDr. Edmund Horváth, JUDr. Erik Varga: Zákon o rodine, Komentár, Iura Edition, 2009, str. 458 až 536.