Otázka čitateľa
Obraciam sa na vás s otázkou týkajúcou sa práva na vstup na pozemok. Sused má prístup k svojej nehnuteľnosti len cez náš pozemok. Nedávno sme mali spor a teraz by som chcela vedieť, aké práva a povinnosti mám vzhľadom na umožnenie prístupu susedovi na jeho pozemok cez náš. Existujú nejaké normy, ktoré regulujú podobné situácie? Ako môžem postupovať, ak nechcem dovoliť susedovi prístup cez môj pozemok?
Odpoveď
Právo prechodu a prejazdu, či právo cesty cez priľahlý pozemok, upravuje Občiansky zákonník ako vecné bremená zaraďované k vecným právam k cudzej veci, ktoré vecnoprávne obmedzujú vlastnícke právo k veci v prospech iného subjektu. Vecné bremená obmedzujú vlastníka nehnuteľnej veci v prospech niekoho iného tak, že je povinný niečo trpieť, niečoho sa zdržať alebo niečo konať. Práva zodpovedajúce vecným bremenám sú spojené buď s vlastníctvom určitej nehnuteľnosti, alebo patria určitej osobe.
Za predpokladu, že vlastník stavby nemá prístup k svojej nehnuteľnosti, tento je možné zabezpečiť najmä písomnou dohodou o zriadení vecného bremena spočívajúceho v práve prechodu a prejazdu cez priľahlý pozemok alebo po splnení zákonných podmienok rozhodnutím súdu. Aktuálna právna úprava však umožňuje zriadiť vecné bremeno súdnou cestou len k stavbám, nie k pozemkom. Zákon predpokladá, že ak nie je vlastník stavby zároveň vlastníkom priľahlého pozemku a prístup vlastníka k stavbe nemožno zabezpečiť inak, súd môže na návrh vlastníka stavby zriadiť vecné bremeno v prospech vlastníka stavby spočívajúce v práve cesty cez priľahlý pozemok.
Z hľadiska jednotlivých práv a povinností povinnej osoby z vecného bremena, táto je najmä povinná strpieť právo prechodu a prejazdu oprávneného cez pozemok. Pokiaľ sa účastníci nedohodli inak, je ten, kto je na základe práva zodpovedajúceho vecnému bremenu oprávnený užívať cudziu vec, povinný znášať primerane náklady na jej zachovanie a opravy. Ak však vec užíva aj jej vlastník, je povinný tieto náklady znášať podľa miery spoluužívania.
Občiansky zákonník upravuje viaceré právne skutočnosti, na základe ktorých vecné bremeno zanikne vzhľadom na jeho konkrétnu podobu a druh. Vecné bremená zanikajú dohodou, rozhodnutím príslušného orgánu alebo zo zákona, pričom k zániku práva zodpovedajúceho vecnému bremenu zmluvou je potrebný vklad do katastra nehnuteľností. Vecné bremeno tiež zanikne, ak nastanú také trvalé zmeny, že vec už nemôže slúžiť potrebám oprávnenej osoby alebo prospešnejšiemu užívaniu jej nehnuteľnosti, prechodnou nemožnosťou výkonu práva však vecné bremeno nezaniká. V posudzovanej situácii môže zohrať významnú rolu aj kvalifikovaná zmena pomerov, kedy za predpokladu, že zmenou pomerov vznikne hrubý nepomer medzi vecným bremenom a výhodou oprávneného, môže súd rozhodnúť, že sa vecné bremeno za primeranú náhradu obmedzuje alebo zrušuje. Spoločne s prípadným obmedzením alebo zrušením vecného bremena tak súd rozhodne aj o zodpovedajúcej náhrade. Ak pre zmenu pomerov nemožno spravodlivo trvať na vecnom plnení, môže súd rozhodnúť, aby sa namiesto vecného plnenia poskytovalo peňažné plnenie. Ak však právo zodpovedajúce vecnému bremenu patrí len určitej osobe, vecné bremeno zanikne najneskôr jej smrťou alebo zánikom. Vecné bremeno však môže zaniknúť aj uplynutím času, splnením rozväzovacej podmienky, či splynutím práv a povinností z vecného bremena v jednej osobe.
-----------------------
Na otázku čitateľa odpovedal
Bc. Marek Spišák
Za správnosť
JUDr. Ing. Ondrej Randiak, advokát