Samostatne zárobkovo činná osoba alebo zamestnanec? To je otázka... Ako zo Shakespearovho Hamleta. Čo je lepšie? A pre koho? Pre zamestnávateľa? Alebo pre zamestnanca, ktorý si láme hlavu nad dilemou – odísť a založiť si živnosť alebo zostať a nechať veci tak ako sú?
V nasledujúcich riadkoch si túto otázku premeníme na drobné. I z pohľadu zamestnávateľa i z pohľadu zamestnanca a povieme si, čo je výhodnejšie, v čom a pre koho.
Je to predovšetkým otázka financií, peňazí. To znamená, či je to výhodnejšie z hľadiska čiastky, ktorú v konečnom dôsledku reálne uvidí, či pocíti zamestnávateľ na svojom účte, alebo zamestnanec, či samostatne zárobkovo činná osoba na tom svojom účte. Takisto i otázka zodpovednosti. Všeobecnej či osobitnej a z nej vyplývajúcej náhrady škody. A v neposlednom rade výhod, či nevýhod, ktoré ponúka Zákonník práce a iné právne predpisy.
Zamestnávateľ
Zamestnávateľ sa rozhodne uzatvoriť pracovný pomer so zamestnancom na konkrétnu činnosť, druh práce (funkciu).
Zamestnávateľ si upravuje v pracovnej zmluve – v obsahu pracovných činností, v náplni práce, ktoré činnosti, práce má tá ktorá konkrétna osoba vykonávať, uskutočňovať, robiť. Jedná sa o vymedzenie druhu práce, na ktorý sa zamestnanec prijíma a jeho stručná charakteristika. Predmetné je nevyhnutnou podstatnou náležitosťou pracovnej zmluvy. To znamená, že to v nej musí byť uvedené, upravené, ustanovené, inak je takto uzatvorený pracovný pomer neplatný, čiže by k uzatvoreniu nedošlo. To isté platí i o uvedení, upravení, či stanovení ďalších nevyhnutných podstatných náležitostí pracovnej zmluvy a to miesto výkonu práce, deň nástupu do práce a mzdové podmienky. V pracovnej zmluve musia byť takisto uvedené, upravené i ďalšie pracovné podmienky, ktorými sú výplatný termín, pracovný čas, výmera dovolenky a dĺžka výpovednej doby.
Zamestnávateľ na základe uzatvorenej pracovnej zmluvy teda vie :
- Kto bude vykonávať stanovenú, určenú prácu, činnosť ( osoba, s ktorou sa uzatvoril pracovný pomer )
- O akú činnosť, prácu sa jedná – špecifikáciu ( druh práce s obsahovou náplňou a charakteristikou práce, činností )
- Kde sa bude táto činnosť, práca vykonávať ( miesto výkonu práce )
- Odkedy túto prácu, činnosť bude vykonávať ( deň nástupu do práce )
- Za akú mzdu, teda za koľko ( mzdové podmienky )
- Kedy bude vyplácať mzdu zamestnancovi ( výplatný termín )
- Od kedy do kedy bude zamestnanec vykonávať prácu, činnosť ( pracovný čas )
- Koľko dní bude zamestnanec čerpať dovolenku počas roka (výmera dovolenky )
- A na ako dlho, teda koľko mesiacov, bude nútený, v prípade výpovede, zamestnanca ešte zamestnávať (výpovedná doba).
Zamestnávateľ na základe uzatvoreného pracovného pomeru je povinný prideľovať zamestnancovi prácu podľa pracovnej zmluvy, platiť mu za vykonanú prácu mzdu, utvárať podmienky na plnenie pracovných úloh a dodržiavať ostatné pracovné podmienky ustanovené právnymi predpismi, kolektívnou zmluvou a pracovnou zmluvou ( § 47 ods. 1 písm. a) ZP ).
Zamestnanec na základe uzatvoreného pracovného pomeru je povinný podľa pokynov zamestnávateľa vykonávať prácu osobne podľa pracovnej zmluvy, v určenom pracovnom čase a dodržiavať pracovnú disciplínu ( § 47 ods. 1 písm. b) ZP ). Základné povinnosti zamestnanca sú ďalej upravené v § 81 ZP, vedúceho zamestnanca v § 82 ZP.
Zamestnávateľ sa rozhodne uzatvoriť zmluvný vzťah s osobou samostatne zárobkovo činnou (ďalej v texte iba SZČO).
Samostatne zárobkovo činná osoba je osobou, ktorá :
- vykonáva poľnohospodársku výrobu vrátane hospodárenia v lesoch a na vodných plochách a je zapísaná do evidencie podľa osobitného predpisu,
- má oprávnenie prevádzkovať živnosť,
- má oprávnenie na vykonávanie činnosti podľa osobitného predpisu, okrem činnosti fyzickej osoby v pracovnom pomere, na ktorej výkon je povinná mať oprávnenie podľa osobitného predpisu,
- je spoločníkom verejnej obchodnej spoločnosti alebo komplementárom komanditnej spoločnosti,
- vykonáva športovú činnosť zárobkovo, ale nie v pracovnom pomere,
- vykonáva činnosť obchodného zástupcu podľa § 652 až 672a Obchodného zákonníka.
To znamená, že dva subjekty, zmluvní partneri uzatvoria zmluvný vzťah, zmluvu.
V zmluve sa dohodne nasledovné :
- zmluvné strany, to znamená KTO a pre KOHO bude vykonávať, uskutočňovať predmet zmluvy
- predmet zmluvy, to znamená aké činnosti, práce, dielo sa na základe zmluvy bude uskutočňovať, vyhotovovať, robiť
- cena, teda za koľko ( hodinová sadzba, mesačný paušál, s DPH, bez DPH...)
- platobné podmienky, teda k akému dátumu sa bude uhrádzať dojednaná suma, akým spôsobom, na aké číslo účtu, v akej lehote...
- povinnosti zmluvných strán, teda ako sa bude táto činnosť, práca, dielo vyhotovovať, uskutočňovať, robiť. Aké povinnosti bude mať jedna i druhá strana.
- sankcie, prípadné zmluvné pokuty, náhrada škody, v prípade vzniku škôd, zlej práce, neskorej činnosti, vád diela ....
- ukončenie zmluvy, teda za akých podmienok, v akej výpovednej lehote
- a iné náležitosti.
Obe zmluvné strany sú v tomto prípade povinné dodržiavať, rešpektovať a riadiť sa ustanoveniami a podmienkami zmluvy.
Aké povinnosti vyplývajú zamestnávateľovi z uzatvoreného pracovného vzťahu?
Okrem už vyššie citovaných povinností ( § 47 ods. 1 písm. a) ZP ), je zamestnávateľ povinný nahlásiť nového zamestnanca do Sociálnej poisťovni a do Zdravotnej poisťovni. Rovnakú povinnosť má i v prípade rozviazania pracovného pomeru pri odhlasovaní zamestnanca zo Sociálnej a Zdravotnej poisťovne. Do SP je povinnosťou zamestnávateľa nahlásiť nového zamestnanca najneskôr deň pred prijatím a do ZP v lehote 8 dní a odhlásiť najneskôr nasledujúci deň po ukončení pracovného pomeru zo SP a v lehote 8 dní zo ZP.
Ďalej má zamestnávateľ i tieto povinnosti :
- viesť evidencie, archivovať účtovné doklady pre potreby ZP a SP,
- preukazovať na požiadanie rôzne skutočnosti, doklady, informácie,
- poskytovať týmto inštitúciám súčinnosť,
- plniť si oznamovaciu povinnosť ( hlásenie zmien údajov ),
- oznamovať prerušenie nemocenského, dôchodkového poistenia a poistenia v nezamestnanosti,
- oznamovať začiatok a koniec čerpania materskej dovolenky, rodičovskej dovolenky,
- predkladať výkazy poistného,
- odvádzať poistné,
- hlásiť a zasielať tlačivo preukazujúce dočasnú práceneschopnosť,
- vydávať zamestnancom rôzne potvrdenia na žiadosť,
- oznamovať pracovné úrazy,
- predkladať záznam o pracovnom úraze,
- a iné.
Zamestnáte tým celý rad ľudí, personalistov...
V akej výške a aké poistné a príspevky platí zamestnávateľ do SP :
na nemocenské poistenie 1,4 % z vymeriavacieho základu,na starobné poistenie 14 % z vymeriavacieho základu (ak je zamestnanec sporiteľom starobného dôchodkového sporenia, 9% postupuje Sociálna poisťovňa dôchodkovej správcovskej spoločnosti) na invalidné poistenie 3 % z vymeriavacieho základu,na úrazové poistenie 0,8 % z vymeriavacieho základu,na garančné poistenie 0,25 % z vymeriavacieho základu,na poistenie v nezamestnanosti 1 % z vymeriavacieho základu,do rezervného fondu solidarity 4,75 % z vymeriavacieho základu.
Spolu to predstavuje odvody do Sociálne poisťovne navyše o 25,2% z vymeriavacieho základu na jedného zamestnanca.
Do ZP je zamestnávateľ povinný platiť poistné vo výške 10% z vymeriavacieho základu. Pri zdravotne postihnutých zamestnancoch je to 5% z vymeriavacieho základu.
S odvodmi do SP a ZP je zamestnávateľ povinný platiť poistné a príspevky navyše o 35,2% z vymeriavacieho základu na jedného zamestnanca.
Toto sú pre zamestnávateľa náklady navyše, ktoré musí vynaložiť za zamestnanca.
Pozrime sa, čo je zamestnávateľ povinný zabezpečiť, či poskytnúť zamestnancovi pri pracovnom pomere podľa Zákonníka práce.
Zamestnávateľ je v zmysle Zákonníka práce povinný :
- vyplatiť zamestnancovi odstupné, odchodné pri ukončení pracovného pomeru za podmienok ustanovených v ZP
- nesmie prekročiť stanovených 48 hodín priemerného týždenného pracovného času zamestnanca
- dodržiavať prestávky v práci zamestnanca
- dodržiavať nepretržitý denný odpočinok zamestnanca
- viesť evidenciu pracovného času
- poskytnúť zamestnancovi dovolenku
- poskytovať zamestnancovi mzdové zvýhodnenie ( práca nadčas, v noci, za sviatok )
- vykonávať zrážky zo mzdy zamestnanca
- vyplácať mzdu ( v prípade nevyplácania mzdy sa zo strany zamestnávateľa jedná o trestný čin )
- umožniť zamestnancovi pracovné voľno na nevyhnutne potrebný čas ( prekážky v práci na strane zamestnanca ) s náhradou alebo bez náhrady mzdy
- zabezpečiť ochranu práce ( ochranné pracovné prostriedky, rekondičné pobyty, lekárske preventívne prehliadky, zákaz fajčenie, nosenie bremena...)
- zabezpečiť stravovanie zamestnancov
- zabezpečiť vzdelávanie zamestnancov....
Vyššie uvedené povinnosti majú súvis i s ďalšími právnymi predpismi, nielen so Zákonníkom práce. Ide o zákony o bezpečnosti zdravia pri práci, o sociálnom zabezpečení, zdravotnej starostlivosti, o sociálnom fonde, o cestovných náhradách, o ochrane nefajčiarov, o ochrane osobných údajov a množstvo ďalších...
I zabezpečenie týchto povinností zamestnávateľovi v konečnom dôsledku zvýši náklady na prevádzku, činnosť, zamestnancov.
Aké povinnosti vyplývajú „zamestnávateľovi" z uzatvoreného zmluvného vzťahu (s osobou SZČO)?
Len tie, ktoré sú v zmluve upravené a stanovené.
Hradí iba čiastku, dohodnutú v zmluve. Bez odvodov, poistného, príspevkov... V dohodnutom termíne. Ak sa omešká, je povinný platiť i úroky z omeškania, popr. zmluvnú pokutu, ak je to upravené v zmluvných podmienkach.
Nemá žiadnu ohlasovaciu a oznamovaciu povinnosť. Nemusí viesť žiadne evidencie, výkazy, hlásenia. Práca, činnosť je dohodnutá v zmluve tak, ako to vyhovuje obom zmluvným stranám. Žiadne preplácanie nadčasov, dovolenka, pracovné prostriedky, stravovanie, vzdelávanie... Opačná zmluvná strana zodpovedá v plnom rozsahu za vady, za škodu, omeškanie. Prácu, činnosť, dielo vykonáva vo vlastnom mene, na vlastnú zodpovednosť, na vlastné náklady.
Samostatne zárobkovo činná osoba
Pre SZČO platí pri uzatvorenom zmluvnom vzťahu to isté ako pre „zamestnávateľa" ako druhej zmluvnej strane. Je povinný riadiť sa povinnosťami a ustanoveniami stanovenými a upravenými zmluvou. Zmluvu a zmluvné podmienky tvoria obe zmluvné strany. Každá zmluva je dohoda dvoch strán.
Okrem riadneho plnenia predmetu zmluvy, čo je vlastne činnosť, práca, dielo, dohodnuté v zmluve a okrem povinností, vyplývajúcich zo zmluvy, je SZČO povinná sama za seba hlásiť, oznamovať údaje a skutočnosti daňovému úradu, živnostenskému úradu, sociálnej poisťovni, zdravotnej poisťovni. Je povinná platiť poistné a odvody, daň, DPH ( ak spĺňa zákonné podmienky ).
Aké povinnosti má SZČO ?
- prihlásiť sa na nemocenské, dôchodkové poistenie v lehote 8 dní od vzniku týchto poistení
- odhlásiť sa z týchto poistení v lehote 8 dní od ukončenia predmetných poistení
- oznamovať prerušenie poistenia z dôvodu pozastavenia činnosti
- oznamovať zmenu údajov a skutočností
- preukazovať skutočnosti, rozhodujúce pre vznik a zánik poistení a nároku na ich vyplácanie
- dodržiavať liečebný režim, zdržiavať sa počas PN na adrese uvedenej v žiadosti o priznanie nemocenskej dávky
- oznámiť SP ukončenie PN
- platiť poistné
- oznamovať ZP údaje a skutočnosti, ich zmeny – v lehote 8 dní
- vypočítať poistné, riadne a včas platiť a odvádzať preddavky
- plniť povinnosti v súvislosti s ročným zdravotným zúčtovaním
- viesť a uchovávať doklady
- poskytovať súčinnosť
- plniť si oznamovaciu povinnosť
- podávať daňové priznanie
- platiť daň z príjmov, miestne dane a poplatky ( daň za motorové vozidlo, za komunálny odpad ...
- ak je zákonná podmienka – platiť DPH
- registrácia na daňovom úrade
- ohlasovacia povinnosť, povinnosť nahlásiť zmeny údajov
- a iné.
Povinne nemocensky poistená a povinne dôchodkovo poistená SZČO platí poistné:
- na nemocenské poistenie 4,4 % z vymeriavacieho základu,
- na starobné poistenie 18 % z vymeriavacieho základu (ak je sporiteľom starobného dôchodkového sporenia, 9 % posiela Sociálna poisťovňa na osobný účet sporiteľa v príslušnej dôchodkovej správcovskej spoločnosti),
- na invalidné poistenie 6 % z vymeriavacieho základu,
- do rezervného fondu solidarity so sadzbou 4,75 % z vymeriavacieho základu (sadzba 2 % platila za obdobie od 1. apríla 2009 do 31. decembra 2010 podľa prechodného ustanovenia § 293bg zákona o sociálnom poistení).
Samostatne zárobkovo činná osoba platí z príjmu preddavky na zdravotné poistenie vo výške najmenej 14% z minimálneho základu, v prípade zdravotne postihnutej osoby vo výške najmenej 7% z minimálneho základu. Pri výpočte výšky preddavku u samostatne zárobkovo činnej osoby sa vychádza zo základu dane dosiahnutého v kalendárnom roku, ktorý dva roky predchádza obdobiu pre platenie preddavkov od 01.01 od 31.12 – preddavky, ktoré si SZČO vypočítala v rámci podaného ročného zúčtovania za rok 2009 bude platiť až do 31.12.2011.
Sadzba dane z príjmu je 19% zo základu dane fyzických osôb, zníženého o daňovú stratu a o nezdaniteľné časti základu dane.
Okrem vyššie spomínaných povinných platieb a úhrad, SZČO si všetko zabezpečuje a hradí sama. To znamená, pracovný odev ( ak potrebuje ), pracovné nástroje, náradie, vozidlo ( platí i daň z motorového vozidla ). Musí si byť vedomá toho, že keď chce oddychovať, resp. dovolenkovať, za čas strávený oddychom, či dovolenkou, nedostane zaplatené, čiže si naň musí privyrobiť, či nadrobiť, stravuje sa a vzdeláva za vlastné... Takisto ochorieť znamená pre SZČO, nadnesene povedané, luxus...
Musí si byť vedomá, že všetky činnosti, dielo, prácu, ktorú vykonáva, uskutočňuje, musí byť zrealizovaná riadne, že zodpovedá za nedostatky, reklamácie, vady, náhradu škody. Ak je to upravené v zmluve, je povinná platiť i úroky z omeškania, zmluvnú pokutu. A to v plnej miere a výške.
Aké výhody má SZČO?
Na druhej strane si môže uplatňovať pri dani z príjmu daňové výdavky. Výpočet daňových výdavkov, nákladov je celý rad. Sú presne špecifikované v § 19 a nasl. zákona o dani z príjmov ( zákon č. 595/2003 Z.z. ). Len pre ilustráciu, ide o odpisy hmotného a nehmotného majetku ( budova – kancelária, vozidlo ), nájomné a služby súvisiace s poskytovaním nájmu (v prípade prenájmu kancelárie – médiá), telefón, tovar potrebný pre účely podnikania ( tlačiareň, nábytok, počítač...), výdavky na reklamu, výdavky na pohonné hmoty, cestovné náhrady podľa osobitného predpisu a mnoho ďalších...
Pre SZČO je lepšie mať na ekonomické a účtovné činnosti a práce zazmluvnenú osobu – účtovníka, ktorý sa tejto problematike rozumie a ktorý Vám vypracuje aj daňové priznanie. A odmenu účtovníkovi si môžete takisto uplatniť ako daňový výdaj, náklad...
Zamestnanec
Zamestnanec pri uzatvorení pracovnej zmluvy má za povinnosť dodržiavať svoje základné povinnosti ako zamestnanca ( § 81 ZP ) alebo vedúceho zamestnanca ( § 82 ZP ) a pracovnú disciplínu.
Nemusí sa starať o oznamovanie, ohlasovanie a úhradu odvodov, poistného, príspevkov, daní... Kanceláriu a pracovné pomôcky má k dispozícií od zamestnávateľa. Má zabezpečené stravovanie, vzdelávanie, či iné výhody Zákonníka práce.
Má i zabezpečenú pravidelnú mzdu. Avšak stálu a nemennú, pokiaľ nedôjde k zmene obsahu pracovnej zmluvy v časti mzdových prostriedkov. To znamená, že bude dostávať vždy a za každých okolností rovnakú mesačnú mzdu. Na rozdiel od SZČO, ktorý môže zarobiť toľko, koľko odrobí ( ak má hodinovú mzdu ). Alebo si môže popýtať viac, než je tabuľkový plat zamestnanca, ktorý jednoducho nepustí...
V prípade škody, ktorú spôsobí zamestnávateľovi, je zodpovedný za túto škodu len do výšky 4-násobku jeho priemerného mesačného zárobku. To však neplatí v prípadoch, ak sa jedná o škodu spôsobenú úmyselne, pod vplyvom alkoholických, omamných či psychotropných látok a v prípade, že zamestnanec zodpovedá za schodok a za stratu predmetov ( podmienkou je uzatvorená písomná dohoda o hmotnej zodpovednosti za zverené hotovosti, ceniny, tovar, zásoby alebo iné hodnoty určené na obeh alebo obrat, ktoré je zamestnanec povinný vyúčtovať ).
Na druhej strane však musí plniť príkazy a pokyny zamestnávateľa. Nemôže konať a pracovať „samostatne", podľa „svojich predstáv", tak ako chce a kedy chce. Musí „štikať hodiny", nemôže si pospať dlhšie, keď sa mu jednoducho nechce vstávať do práce. Nemôže odísť z práce, keď je teplo a má chuť sa ísť kúpať. Na obed má iba pol hodinu, aj keď má ako hlavný chod naservírovanú rybu. A niekedy si nemôže povedať ani svoj názor. I keby bol správny...
Sme na konci... Zodpovedanie si otázky, čo je lepšie a prečo, tak ostáva už iba na Vás... Dúfam, že sme Vám v tejto dileme boli aspoň trošku nápomocní...
JUDr. Monika Kiklicová
mona.kiklicova@gmail.com
