Menej závažné porušenie pracovnej disciplíny

Po zmene právnej úpravy výpovede danej z dôvodu menej závažného porušenia pracovnej disciplíny pri výklade a aplikácii § 63 ods. 1 písm. e) aktuálneho zákonníka práce nie je možné dospieť k záveru, že je potrebné pre naplnenie výpovede podľa § 63 ods. 1 písm. e) aktuálneho zákonníka práce, aby došlo k najmenej trom porušeniam pracovnej disciplíny, ktoré dosahujú intenzitu menej závažného porušenia pracovných povinností v primeranej časovej súvislosti tak, ako sa to podľa ustálenej súdnej praxe vytvorenej ešte za platnosti starého zákonníka práce.

(nález Ústavného súdu SR z 20. septembra 2017, sp. zn. III. ÚS 409/2017)

I.

1. Ústavný súd Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) uznesením č. k. III. ÚS 409/2017-12 z 12. júna 2017 prijal na ďalšie konanie sťažnosť obchodnej spoločnosti Prima banka Slovensko, a. s., Hodžova 11, Žilina (ďalej len „sťažovateľka“), ktorou namieta porušenie svojho základného práva na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) a práva na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) rozsudkom Krajského súdu v Nitre (ďalej len „krajský súd“) sp. zn. 9 CoPr 2/2014 z 15. mája 2014 (ďalej len „napadnutý rozsudok“).

2. Zo sťažnosti a z jej príloh vyplýva, že sťažovateľka ako žalovaná bola účastníkom konania vedenom na Okresnom súde Nitra (ďalej len „okresný súd“) pod sp. zn. 15 Cpr 3/2013 o vyhlásenie neplatnosti skončenia pracovného pomeru a o náhradu mzdy. Okresný súd v uvedenom konaní rozhodol čiastočným rozsudkom z 19. decembra 2013 tak, že určil, že skončenie pracovného pomeru navrhovateľa je neplatné a jeho pracovný pomer k sťažovateľke naďalej trvá. Proti označenému rozsudku okresného súdu sťažovateľka podala odvolanie, o ktorom krajský súd rozhodol napadnutým rozsudkom tak, že rozhodnutie súdu prvého stupňa ako vecne správne potvrdil. Sťažovateľka v sťažnosti tvrdí, že napadnutým rozsudkom krajského súdu boli porušené jej označené práva. Namieta a argumentuje, že krajský súd „pri výklade relevantných zákonných ustanovení a ich následnej aplikácii postupoval v rozpore s objektívnym právom. Odkaz na prekonanú judikatúru možno považovať za jurisdikčnú svojvôľu, ktorá porušuje princíp predvídateľnosti súdnych rozhodnutí a princíp rovnosti sporových strán v konaní. Namietané rozhodnutie je nespravodlivé, nesprávne a zásadným spôsobom narúša princíp právnej istoty sťažovateľa.“.