Odklon od precedenčnej záväznosti rozhodnutia najvyššieho súdu

Právna teória i súdna prax rozoznávajú dva základné typy záväznosti rozhodnutí najvyššieho súdu a to záväznosť kasačnú (inštančnú, t.j. v tej istej veci) a záväznosť precedenčnú (judikatórnu); kým v prípade tzv. kasačnej záväznosti je súd nižšieho stupňa vždy povinný pri nezmenených skutkových a právnych okolnostiach veci bezvýhradne akceptovať právny názor najvyššieho súdu vyjadrený v zrušujúcom rozhodnutí, v prípade tzv. precedenčnej záväznosti existuje možnosť, aby všeobecný súd rôzneho stupňa (ne)reflektoval právne závery najvyššieho súdu tým, že v dobrej viere predostrie konkurujúce úvahy a začne s konkrétnym rozhodnutím najvyššieho súdu zmysluplný právny dialóg (porovnaj napríklad uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 2Cdo/155/2011 zo dňa 21.12.2011); v tomto prípade vo svojej podstate argumentačnej záväznosti sa môže súd nižšieho stupňa odkloniť od príslušného súdneho rozhodnutia (rozhodnutí) najvyššieho súdu za predpokladu predloženia kritickej konfrontácie jeho dôvodov, podľa ktorých sa nemohol v obdobnej skutkovej a právnej situácii s predmetným rozhodnutím stotožniť; tento prístup sa preto nepovažuje za porušenie princípu právnej istoty.

(uznesenie Krajského súdu v Banskej Bystrici zo 14. mája 2014, sp. zn. 17Co/410/2014)

Z odôvodnenia:

Napadnutým uznesením okresný súd na základe návrhu navrhovateľa na vyslovenie neprípustnosti vstupu vedľajšieho účastníka na strane odporcu do konania, vstup vedľajšieho účastníka do konania pripustil v podstate s odôvodnením, že tento je združením, ktorého predmetom činnosti je ochrana práv spotrebiteľov, ktorého vstup do konania zákon predpokladá. Okresný súd rozhodol s poukazom na ustanovenia § 93 ods. 1 a 2 Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len „O.s.p.“).

Proti uvedenému uzneseniu podal navrhovateľ včas odvolanie, ktorým navrhol jeho zmenu v zmysle nepripustenia vstupu vedľajšieho účastníka do konania na strane odporkyne. Vyjadril názor, že okresný súd vec nesprávne právne posúdil. Vedľajší účastník vstupom do konania získa prístup k citlivým údajom o účastníkovi konania (fyzickej osobe) a to bez jeho súhlasu ako dotknutej osoby podľa zákona o ochrane osobných údajov, čím dochádza k zásahu do ústavného práva uvedenej osoby na súkromie; pre účasť vedľajšieho účastníka v konaní je preto nevyhnutný výslovný súhlas účastníka, ktorého záujmy chce v konaní podporovať. Poukázal aj na to, že účinky vzniku vedľajšieho účastníctva nemôžu vzniknúť v tzv. rozkaznom (skrátenom) konaní a to až do okamihu, kým odporca nepodá odpor proti vydanému platobnému rozkazu.