Piatok, 29. marec 2024 | meniny má Miroslav , zajtra Vieroslava
Predplatné
Piatok, 29. marec 2024 | meniny má Miroslav , zajtra Vieroslava
TlačPoštaZväčšiZmenši

Výška nároku na náhradu trov konania ak výška plnenia závisela od úvahy súdu alebo znaleckého posudku

najpravo.sk • 16.4. 2018, 19:00

Zásadu úspechu vo veci (§ 255 CSP) treba uplatniť aj na konania, v ktorých výška plnenia závisí od úvahy súdu alebo od znaleckého posudku. V týchto prípadoch však nejde o procesne neúspešného žalobcu, ak mu bola priznaná aspoň časť žalobou uplatneného nároku, nemožno ho totiž ad absurdum zaťažiť procesnou zodpovednosťou za predvídanie výsledku na základe úvahy súdu alebo znaleckej činnosti. Pri rozhodovaní o náhrade trov konania je potrebné rozlíšiť čo je základné a čo sprevádzajúce. Za základné sa považuje rozhodnutie, že do žalobcovho práva bolo zasiahnuté, výška ujmy je potom druhotná a nadväzujúca. Rovnako odborná otázka posudzovaná znalcom môže presahovať možnosti strany sporu, ktorá napr. výšku škody „iba“ odhaduje. Aj tu je primárny fakt, že škoda bola spôsobená; jej výška nasleduje. Žalobcu v takejto veci preto treba považovať za plne procesne úspešného, keďže mal plný úspech čo do základu uplatneného nároku a súčasne výška plnenia, vyplývajúca z tohto jeho procesného úspechu, závisela výlučne od úvahy súdu.

Nárok na plnú náhradu trov konania sa priznáva iba z prisúdenej sumy, čo treba vyjadriť vo výroku rozsudku.

(Rozsudok Krajského súdu v Trnave z 13. 12. 2017, sp. zn. 10Co/191/2017)

Z odôvodnenia:

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie I. žalovaným 1/ a 2/ uložil povinnosť zaplatiť žalobkyni spoločne a nerozdielne sumu 1.691,11 eur do 3 dní odo dňa právoplatnosti tohto rozsudku; II. vo zvyšku žalobu zamietol a III. žalovaným 1/ a 2/ a intervenientovi náhradu trov konania nepriznal. Právne svoje rozhodnutie vo veci samej odôvodnil úst. § 100 ods. 1, § 106 ods. 1, § 420 ods. 1 a 3 O. z.(Občianskeho zákonníka č. 40/1964 Zb. v znení neskorších zmien a doplnení) a § 7 ods. 1 až 3 vyhlášky ministerstiev zdravotníctva a spravodlivosti, Štátneho úradu sociálneho zabezpečenia a Ústrednej rady odborov č. 32/1965 Zb. o odškodňovaní bolesti a sťaženia spoločenského uplatnenia. Vecne dôvodil, že z vykonaného dokazovania vyvodil právny záver, že žaloba bola podaná len sčasti dôvodne. Dospel k záveru, že nárok uplatnený žalobkyňou nie je premlčaný i keď sa žalobkyňa, resp. jej zákonní zástupcovia, dozvedeli o škode a o tom kto za ňu zodpovedá po prvýkrát už dňa 27.8.2000,kedy bola žalobkyňa pohryzená psom žalovaných 1/ a 2/, zo znaleckého dokazovania v danej veci mal však preukázané, že zdravotný stav žalobkyne s poukazom na jej fyzické zranenia, bolo možné považovať za ustálený až po ukončení jej rastu, čo je spravidla medzi 16 až 18 rokom života človeka, pričom žaloba bola podaná na súd dňa 1.7.2004, teda v čase kedy mala žalobkyňa 14 rokov. Žalobkyňa si v spore uplatnila nárok na priznanie mimoriadneho zvýšenia náhrady za bolesť a SSU, a to vo výške 20-násobku bodového ohodnotenia jej úrazu. Žalobkyňou žalovaná suma 28.095 eur pozostáva z náhrady 20-násobku bolestného v sume 2.554,27 eur a z 20-násobku SSU v sume 25.540,73 eur. Mimoriadne zvýšenie náhrady za SSU žalobkyne v sume 25.540,73 eur pozostáva z dvoch častí, a to zo sumy 23.849,62 eur predstavujúcej trvalé následky na psychike žalobkyne a zo sumy 1.691,11 eur predstavujúcej trvalé následky žalobkyne vo sfére fyzickej ujmy, čo sa týka keloidných jaziev. V konaní vo vzťahu k priznaniu mimoriadneho zvýšenia náhrady za bolesť neboli preukázané žiadne mimoriadne okolnosti odôvodňujúce jeho priznanie. Nebolo preukázané, že by dĺžka hospitalizácie žalobkyne po úraze bola výnimočne dlhá, že by došlo ku komplikáciám v priebehu liečby alebo k nutnosti opakovaných zákrokov, keď správy lekárov potvrdzujú pooperačný priebeh liečby žalobkyne za normálny a nebola preukázaná ani skutočnosť, že žalobkyňa v súvislosti s liečením úrazu prežívala zvlášť mučivé útrapy, a preto súd žalobu v časti uplatneného mimoriadneho zvýšenia náhrady za bolesť v sume 2.554,27 eur zamietol. Súd prvej inštancie však mal na základe vykonaného dokazovania, a to najmä Znaleckým posudkom č.6/2015 vypracovaným znalcom z odboru zdravotníctvo a farmácia, odvetvie chirurgia MUDr. Martinom Huťanom, PhD., ako i jeho výsluchom preukázané, že žalobkyňa evidentne trpí v dôsledku úrazu trvalými následkami vo sfére fyzickej ujmy, nakoľko do dnešného dňa jej zostali keloidné jazvy na tvári, teda na viditeľnom mieste tela, a preto jej súd priznal mimoriadne zvýšenie náhrady za SSU, súc viazaný žalobným petitom, v ňou uplatnenej sume 1.691,11 eur predstavujúcej trvalé následky vo sfére fyzickej ujmy, keďže žalobkyňa na základe výsledkov znaleckého dokazovania až do skončenia konania nepožiadala o rozšírenie petitu žaloby v tomto smere. Čo sa týka žalobkyňou uplatneného mimoriadneho zvýšenia náhrady za SSU týkajúceho sa trvalých následkov na psychike žalobkyne v sume 23.849,62eur súd dospel k záveru, že v tejto časti nie je žaloba dôvodná. Výsluchom prizvanej znalkyne z odboru zdravotníctvo a farmácia, odvetvie psychiatria MUDr. Patrície Tropek ako i jej znaleckým úkonom, ktorý je súčasťou Znaleckého posudku č. 6/2015 vypracovaného znalcom MUDr. Martinom Huťanom, PhD., mal súd preukázané, že v dôsledku úrazu u žalobkyne zistila dve poruchy, a to izolovanú fóbiu a sociálnu fóbiu. Izolovaná fóbia v prípade žalobkyne predstavuje fóbiu zo psov a sociálna fóbia predstavuje narušenie jej sebahodnotenia, teda samu seba nie je schopná vnímať bez akéhokoľvek narušenia. Táto sociálna fóbia sa podľa zistení znalkyne začala prejavovať u žalobkyne v roku 2004, teda keď mala14 rokov. Znalkyňa však zistila, že žalobkyňa doteraz nikdy v tomto smere liečená nebola, nepodrobila sa akémukoľvek liečeniu, či už prostredníctvom psychológa, psychiatra alebo psychoterapeuta a ani znalkyňu žalobkyňa nepožiadala o liečenie. Z uvedeného súd vyvodil záver, že v čase keď žalobkyňa žila ešte pod dozorom svojich rodičov, títo nebadali nutnosť psychiatrickej liečby svojej dcéry v dôsledku pohryzenia psom žalovaných a ani samotná žalobkyňa v čase svojej dospelosti nemá potrebu a záujem o liečenie svojej údajnej psychickej traumy, hoci podľa tvrdení znalkyne izolovaná ako i sociálna fóbia sú liečiteľné. O tak vážne narušenej psychike žalobkyne ako tvrdí znalkyňa nesvedčí ani jej terajší spôsob života, kedy žalobkyňa sama bez svojich rodičov a blízkej rodiny je schopná riadne žiť a študovať na vysokej škole v tak vzdialenej krajine ako je Čína, a to bez závažnej ujmy na jej psychike. Ak by psychika žalobkyne bola tak vážne narušená ako tvrdí, tohto by s veľkou pravdepodobnosťou nebola schopná. Súd prvej inštancie dospel k záveru, že tvrdenie žalobkyne, že trpí v dôsledku úrazu takou psychickou traumou, ktorá by jej bránila v bežnom spôsobe života, je účelové, a preto jej žalobu v časti mimoriadneho zvýšenia náhrady za SSU týkajúceho sa trvalých následkov na psychike žalobkyne v sume 23.849,62eur ako nedôvodnú zamietol. V časti o trovách konania svoje rozhodnutie odôvodnil právne ust. § 257, § 262 ods. 1 CSP (zákona č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku), vecne úspechom žalovaných a intervenienta v spore vo výške 88 %, nepriznaním im náhrady trov konania z dôvodu, že v danom prípade existujú dôvody hodné osobitného zreteľa, spočívajúce v charaktere sporu, v ktorom sa jedná o náhradu škody vzniknutej žalobkyni pohryzením psom žalovaných, a to v čase keď táto bola ešte malým dievčaťom.

Obsah ZDARMA pre prihlásených používateľov

Tento text je dostupný pre všetkých prihlásených užívateľov portálu Najprávo.sk.

Získajte ešte viac benefitov a prístup k prémiovému obsahu objednaním predplatného.

Zaregistrovať sa

Už som prihlásený, zobraziť článok v sekcii premium
Ohodnoťte článok
Hlasovalo: 1748

Nový príspevok

PoUtStŠtPiSoNe
: