Zmluva o ubytovaní a bytová náhrada

Z ustanovenia § 754 vyplýva, že účelom zmluvy o ubytovaní je poskytnúť ubytovanie na prechodnú dobu a prechodnosť ubytovania musí vyplývať z obsahu zmluvy alebo z účelu ubytovania. Medzi podstatné náležitosti zmluvy o ubytovaní patrí dohoda o predmete ubytovania, cena ubytovania a doba ubytovania. Zmluva o ubytovaní zanikne spravidla uplynutím doby alebo odstúpením od zmluvy, alebo niektorým zo všeobecných dôvodov zániku právneho vzťahu, pričom žiadny z týchto spôsobov zániku zmluvy o ubytovaní nie je viazaný na podmienku zabezpečenia bytovej náhrady alebo na obdobnú podmienku (§ 712 Občianskeho zákonníka).

(rozsudok Najvyššieho súdu SR z 8. decembra 2016, sp. zn. 3 Cdo 460/2015)

Z odôvodnenia:

1. Okresný súd Bratislava I (ďalej „súd prvej inštancie“) rozsudkom z 12. februára 2014 č.k. 22 C 128/2009-137 zamietol návrh navrhovateľa, ktorým sa domáhal uložiť odporkyni povinnosť vypratať ubytovaciu bunku č. X., nachádzajúcu sa na 1. poschodí ubytovne na ulici pri H., zapísanej na Liste vlastníctva č. X., súpisné číslo X., na parcele číslo X. (ďalej len „ubytovacia bunka“), bez nároku na bytovú náhradu. Svoje rozhodnutie odôvodnil právne ustanoveniami § 686 ods. 1, 2, § 710 ods. 2, § 711, § 712 Občianskeho zákonníka a vecne tým, že s poukazom na právny názor odvolacieho súdu vyjadrený v uznesení z 31. októbra 2012 sp. zn. 2 Co 31/2012, ktorým bol v poradí prvý rozsudok súdu prvej inštancie zrušený a z ktorého pri svojom opätovnom rozhodnutí preto vo veci vychádzal dospel k záveru, že nehnuteľnosť (ubytovacia bunka), ktorá je predmetom vypratania, je potrebné posúdiť ako byt a pri novom posúdení právneho vzťahu medzi navrhovateľom a odporkyňou dospel k záveru súladnému s naznačenými závermi odvolacieho súdu, že v danom prípade došlo s poukazom na § 686 ods. 1 Občianskeho zákonníka ku konkludentnému prejavu vôle smerujúcemu k uzavretiu zmluvy o nájme, keď mal listinnými dôkazmi (zmluvou o ubytovaní, oznámením o zmene správcu, mandátnou zmluvou medzi navrhovateľom a spoločnosťou H. s.r.o.) preukázané, že medzi navrhovateľom a odporkyňou existoval právny vzťah, keď navrhovateľ aj po ním tvrdenom zániku zmluvného vzťahu založeného zmluvou o ubytovaní, prijíma mesačné platby za užívanie bytu od odporkyne, ktorých výšku odporkyni predpisuje a upravuje a užívanie bytu odporkyni aj po tomto čase (skončení zmluvy o ubytovaní) umožňuje. Uviedol, že v prejednávanom prípade ide teda o nájom bytu a nakoľko navrhovateľ nájom bytu nevypovedal v súlade s § 710 až § 712 Občianskeho zákonníka dospel k záveru, že návrhu nie je možné vyhovieť, a preto ho zamietol. Rozhodnutie o trovách konania odôvodnil § 142 ods. 1 O.s.p.

2. Na odvolanie navrhovateľa Krajský súd v Bratislave (ďalej len „odvolací súd“) rozsudkom z 26. novembra 2014 sp. zn. 2 Co 522/2014 napadnutý rozsudok zmenil tak, že uložil odporkyni povinnosť vypratať a protokolárne odovzdať navrhovateľovi ubytovaciu bunku do 15 dní od právoplatnosti tohto rozsudku, bez nároku na bytovú náhradu a zaplatiť navrhovateľovi náhradu trov prvostupňového konania v sume 99,50 € do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku. Navrhovateľovi nepriznal náhradu trov odvolacieho konania. Odvolací súd po doplnení dokazovania dospel k záveru, že odporkyni bolo poskytnuté iba prechodné ubytovanie v ubytovni P. na základe Zmluvy o ubytovaní v spoločnej ubytovni "P." š. p. P.P.H., uzavretej podľa § 754 a nasl. Občianskeho zákonníka dňa 26. januára 1995 medzi P. š. p. ako ubytovateľom a odporkyňou ako objednávateľom (ďalej „Zmluva“), nakoľko z čl. I bodu 1 Zmluvy jednoznačne vyplýva, že ubytovacia bunka je určená na prechodné ubytovanie na dobu neurčitú a zároveň z čl. I bodu 2 Zmluvy vyplýva povinnosť odporkyne ubytovaciu bunku uvoľniť v prípade (okrem iného) rozviazania pracovného pomeru so š. p. P.. Z obsahu danej Zmluvy je jednoznačné, že ubytovanie v ubytovacej bunke bolo odporkyni poskytnuté iba na prechodnú dobu, t. j. dočasne v zariadení na to určenom, viazané na skončenie pracovného pomeru, ku ktorému nepochybne došlo ku dňu 31. augusta 1995, a preto nebolo možné akceptovať argumentáciu odporkyne, snažiacej sa podsunúť inštitútu prechodného ubytovania iný význam ako v skutočnosti má a založiť existenciu právneho vzťahu na inom právnom režime (nájom bytu). Odvolací súd sa nestotožnil ani s názorom odporkyne, že úhradami platieb za užívanie ubytovacej bunky došlo ku konkludentnému prejavu vôle smerujúcemu k uzavretiu zmluvy o nájme, nakoľko povinnosť odporkyne platiť úhrady za ubytovanie a služby s ním spojené vyplýva priamo zo Zmluvy (č.l. 3 spisu) a zároveň bolo potrebné prisvedčiť tvrdeniu navrhovateľa, že v prípade, ak by odporkyňa úhrady neplatila, na úkor navrhovateľa by sa bezdôvodne obohatila. O náhrade trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 224 ods. 1 v spojení s § 142 ods. 1 O.s.p.