Nedeľa, 21. apríl 2024 | meniny má Ervín , zajtra Slavomír
Predplatné
Nedeľa, 21. apríl 2024 | meniny má Ervín , zajtra Slavomír
TlačPoštaZväčšiZmenši

Funkcia vydržania vlastníckeho práva

najpravo.sk • 18.9. 2013, 07:46

Funkciou vydržania je umožniť nadobudnutie vlastníctva držiteľovi, ktorý vec dlhodobo ovláda v dobrej viere, že je jej vlastníkom, pričom táto dobrá viera (dobromyseľnosť) je podľa platnej úpravy daná „so zreteľom na všetky okolnosti". Opakom ovládania veci držiteľom je nečinnosť vlastníka. Vydržanie tak hojí najmä vady alebo nedostatok nadobúdacieho titulu. V prípade, že zmluva je neplatná pre vadu, o ktorej nemohol nadobúdateľ pri zachovaní obvyklej opatrnosti vedieť, alebo ak tu výnimočne titul vôbec nie je a nadobúdateľ je so zreteľom na všetky okolnosti dobromyseľný, že tu titul je, stane sa nadobúdateľ veci jej oprávneným držiteľom a pri splnení ďalších podmienok ju vydrží. Účelom vydržania je uviesť do súladu dlhodobý faktický stav so stavom právnym.

(uznesenie Najvyššieho súdu SR z 28. marca 2011, sp. zn. 5 Cdo 87/2010)

Z odôvodnenia:

Okresný súd Senica rozsudkom (v poradí druhým) z 28. januára 2009, č.k. 5 C 170/1998-437 určil, že do dedičstva po nebohom Ľ. N. patrí podiel 15/40-in a do dedičstva po nebohom L. N. podiel 15/40-in pozemkov v obci Š., katastrálne územie Š., vytvorených z pôvodnej pozemno-knižnej parcely č. X. vo výmere 14ha 489 m2, novovytvorených geometrickým plánom znalca z odboru zememeračstva, keď presne vo výroku tohto rozhodnutia uviedol parcelné čísla novovytvorených pozemkov, ich kultúru a výmeru. Odporcovi uložil povinnosť zaplatiť navrhovateľom 1/, 2/, 3/ a 4/ náhradu trov konania 17. 909,07 € k rukám ich právneho zástupcu, do troch dní. Odporcovi uložil zároveň povinnosť zaplatiť na účet súdu náhradu trov konania štátu v sume 908,29 €, do troch dní. Z výsledkov vykonaného dokazovania zistil, že pôvodná parcela č. X. v katastrálnom území Š. vo výmere 140489 m2, bola zapísaná v pozemkovej knihe vo vl. č. X. ako podielové spoluvlastníctvo viacerých spoluvlastníkov, pričom matka pôvodných navrhovateľov A. N. bola spoluvlastníčkou v podiele 15/20-in. A. N. zomrela X. a z uznesenia Štátneho notárstva v . z 10. októbra 1962, sp.zn. D 991/62, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 3. decembra 1962 vyplýva, že uvedenú parcelu (zapísanú vo vložke č.X., parcelné číslo X.) nadobudol do vlastníctva pôvodný navrhovateľ 1/ Ľ. N.. Dňa 25. júna 1993 pôvodní navrhovatelia uzavreli dohodu o vyrovnaní dedičských podielov, podľa ktorej podiel 15/40-in z pôvodnej parcely získal L. N. - pôvodný navrhovateľ 2/. Podľa rozhodnutia Obvodného úradu MNV Š.z 2. júla 1970 bola v prospech odporcu vyvlastnená časť pôvodnej parc. č. X. v katastrálnom území Š., o výmere 1 ha 76 árov. V texte tohto rozhodnutia sa uvádza, že ide o nezvestných, prípadne nežijúcich vlastníkov. Náhradu za vyvlastnený pozemok bol odporca povinný zložiť do depozitu na Štátnom notárstve v S., avšak v priebehu súdneho konania nepreukázal, že si túto povinnosť aj splnil. Súd prvého stupňa dospel k záveru, že uvedené vyvlastňovacie konanie neprebehlo riadne a podľa právnych predpisov platných v rozhodnom čase (v roku 1970), nakoľko bolo vedené proti mŕtvym (A. N.), dedičstvo po ktorej bolo už v čase vydania rozhodnutia o vyvlastnení prejednané a nehnuteľnosť vyvlastnená v prospech odporcu bola vo vlastníctve dediča Ľ. N.. Po vydaní rozhodnutia o vyvlastnení bolo odporcovi vydané stavebné povolenie na stavbu prevádzkových budov na novovytvorenej parc. č. X. dňa 7. februára 1980. Pôvodní navrhovatelia nemali dôvod domnievať sa, že nie sú vlastníkmi parc. č. X.. Odporca sporné nehnuteľnosti, teda časť pôvodnej parc. č. X. v katastrálnom území Š. o výmere 13036 m2 užíval najmenej od roku 1970 a užíva ich doteraz. Rozhodnutie, na základe ktorého malo vlastníctvo k nehnuteľnosti prejsť na odporcu, je rozhodnutím, ktoré nikdy nemohlo nadobudnúť právoplatnosť, keďže sa týkalo niekoho, kto už zomrel (A. N.). Na základe takto zisteného skutkového stavu súd prvého stupňa uzavrel, že odporca vlastnícke právo k spornej nehnuteľnosti nemohol nadobudnúť (prípadne podielov k nej) vydržaním a vlastnícke právo navrhovateľov, ani ich právnych predchodcov, sa nemohlo premlčať. V dôvodoch svojho rozhodnutia súd prvého stupňa ďalej uviedol, že síce dobromyseľnou držbou môže byť aj držba, ktorá sa začala na základe neplatnej listiny, avšak dobromyseľnosť odporcu v konaní preukázaná nebola. Odporca totiž už vo svojej žiadosti o vyvlastnenie nehnuteľnosti adresovanej bývalému MNV Š.uviedol, že vlastníci nehnuteľností, zapísaní v pozemkovej knihe, sú na neznámom mieste alebo nežijú. Pokiaľ orgán rozhodujúci o vyvlastnení mal vedomosť o tom, že v pozemkovej knihe zapísaní vlastníci zomreli, bolo jeho povinnosťou dať podnet na prejednanie dedičstva po zomrelých vlastníkoch. Vyvlastňovacie rozhodnutie vydané roku 1970 však smerovalo proti A. N. (v rozhodnutí dokonca nesprávne uvedené aj jej rodné priezvisko), ktorá zomrela už v roku 1962 a keďže v čase vydania tohto rozhodnutia bol vlastníkom vyvlastňovanej nehnuteľnosti Ľ. N. (dedič), rozhodnutie o vyvlastnení nemohlo byť voči nemu právne účinné. Z dôvodu, že odporca mal vedomosť o smrti právnej predchodkyne pôvodných navrhovateľov, nemohol byť dobromyseľný vo vzťahu k otázke, že mu vyvlastnená nehnuteľnosť patrí. Takúto dobromyseľnosť nemožno predpokladať ani s prihliadnutím na skutočnosť, že viaceré štátne orgány sa k žalovanému od roku 1970 ako k vlastníkovi, prípadne oprávnenému užívateľovi, správali. Naliehavý právny záujem navrhovateľov 1/, 2/, 3/ a 4/ na danej určovacej žalobe mal preukázaný v zmysle § 80 písm. c) O.s.p. tým, že bez rozhodnutia súdu nedosiahnu zmenu zápisu vlastníckeho práva v ich prospech v katastri nehnuteľností s poukazom na skutočnosť, že sa priamo určenia vlastníckeho práva k spornému podielu nehnuteľnosti, ktorá je predmetom sporu domáhať súdnom cestou nemôžu, nakoľko by tým obchádzali prejednanie dedičstva po pôvodných navrhovateľoch (Ľ. a L. N.). O trovách konania rozhodol podľa § 142 ods. 1 O.s.p. O trovách konania štátu rozhodol podľa § 148 O.s.p.

Krajský súd v Trnave rozsudkom z 24. novembra 2009, sp.zn. 9 CoD 48/2009 na odvolanie odporcu rozsudok súdu prvého stupňa zmenil tak, že návrh navrhovateľov zamietol. Odporcovi náhradu trov odvolacieho konania nepriznal a navrhovateľom 1/ až 4/ uložil povinnosť zaplatiť spoločne a nerozdielne trovy konania štátu v sume 908, 29 € na účet súdu prvého stupňa, do troch dní. Poukázal na skutočnosť, že súd prvého stupňa vo veci rozhodol prvý krát rozsudkom z 28. mája 2007, č.k. 5 C 170/98-344, ktorým návrhu vyhovel a uvedené rozhodnutie bolo odvolacím súdom zrušené uznesením z 15. januára 2008, sp.zn. 9 CoD 69/2007 z dôvodu, že povinnosťou súdu prvého stupňa v ďalšom konaní bolo upraviť petit návrhu tak, aby rozsudok mohol byť vkladuschopnou listinou a spĺňal osobitné požiadavky podľa katastrálneho zákona. Odvolací súd dospel k záveru, že napriek pripustenej zmene petitu súdom prvého stupňa uznesením z 10. marca 2008, petit jeho rozsudku naďalej náležitosti vkladuschopnej listiny nespĺňa, avšak s poukazom na rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, sp.zn. 1 Cdo 3/2003 (podľa ktorého neurčitosť či nezrozumiteľnosť žalobného petitu nie je dôvodom pre zamietnutie žaloby), vo veci konal. Odvolací súd zhodne so súdom prvého stupňa dospel k záveru, že navrhovatelia 1/, 2/, 3/ a 4/ majú na danej určovacej žalobe nesporne naliehavý právny záujem, keďže odporca je zapísaný v katastri nehnuteľností ako vlastník nehnuteľnosti, ku ktorej sa domáhajú určenia, že patrí do dedičstva po ich právnych predchodcoch. Zároveň sa stotožnil aj s právnym záverom súdu prvého stupňa, že vlastníctvo dediča Ľ. N. k predmetnej parcele bolo zachované. Z dôvodu, že si Ľ. N. neuplatnil reštitučný nárok podľa príslušných ustanovení zákona, jedinou podstatnou otázkou v prejednávanej veci bolo právne sa vysporiadať s tým, či odporca splnil zákonné podmienky pre jej vydržanie podľa zákona č. 40/1964 Zb. (Občiansky zákonník ), v znení platnom od 1. januára 1992. Odvolací súd dospel k záveru, že v danom prípade ide o spôsobilý predmet vydržania, keď predmetom vydržania bola časť pozemku ako nehnuteľnosti. Oprávnenosť držby a skutočnosť, že odporca bol oprávneným držiteľom, bola jednoznačne v priebehu konania na súde prvého stupňa preukázaná. Žiadnymi dôkazmi nebola vyvrátená skutočnosť, že odporca sa od roku 1970 správal ako jej vlastník. Odporca nemal vedomosť o tom, že vyvlastňovacie rozhodnutie nie je právoplatné a o tom, že sa navrhovateľ, resp. jeho právni predchodcovia, cítia byť vlastníkmi a uplatňujú si vlastnícke právo k tejto nehnuteľnosti, sa mohol dozvedieť až z listu pôvodného navrhovateľa 1/ z 18. októbra 1992. V konaní bolo jednoznačne preukázané, že navrhovatelia, resp. ich právni predchodcovia sa do tohto času o pozemky nezaujímali a odporca preto nemohol vedieť, že pôvodný navrhovateľ 1/ Ľ. N., resp. aj pôvodný navrhovateľ 2/, sa cítia byť vlastníkmi predmetnej časti pozemku, parcely č. X.. Ďalším predpokladom pre splnenie podmienok vydržania je skutočnosť, že držba musí byť nepretržitá počas celej zákonom ustanovenej doby. Odporca vstúpil do držby predmetného pozemku dňom nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia o vyvlastnení nehnuteľnosti - dňom 2. septembra 1970 a nakoľko vydržacia doba pre vydržanie vlastníctva k nehnuteľnosti je 10 rokov a odporca ju od tohto dátumu mal v držbe, vydržacia doba uplynula už v septembri 1980. V čase, keď pôvodný navrhovateľ 1/ Ľ. N. uplatňoval svoj nárok voči odporcovi, teda keď mu doručil list zo dňa 18. októbra 1992, vydržacia lehota uplynula, keďže odporca mal v držbe nehnuteľnosť 22 rokov. Presvedčenie odporcu ako nadobúdateľa predmetnej nehnuteľnosti o tom, že mu vlastnícke právo prináleží, že nejedná protiprávne, je podložené okolnosťami svedčiacimi o poctivosti nadobudnutia a o jeho dobromyseľnosti. Odporca od vyznačenia právoplatnosti rozhodnutia o vyvlastnení riadne predmetnú časť pozemku, parc. č. X. v katastrálnom území Š. užíval, riadne platil dane a poplatky a správal sa k nej ako vlastník. S poukazom na uvedené okolnosti odvolací súd tak dospel k záveru, že odporca uvedené nehnuteľnosti nadobudol vydržaním a preto napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa zmenil a návrh zamietol (§ 220 O.s.p.). O trovách odvolacieho konania rozhodol podľa § 150 O.s.p.

Obsah ZDARMA pre prihlásených používateľov

Tento text je dostupný pre všetkých prihlásených užívateľov portálu Najprávo.sk.

Získajte ešte viac benefitov a prístup k prémiovému obsahu objednaním predplatného.

Zaregistrovať sa

Už som prihlásený, zobraziť článok v sekcii premium
Ohodnoťte článok
Hlasovalo: 1945

Nový príspevok

PoUtStŠtPiSoNe
: