Sobota, 24. február 2024 | meniny má Matej , zajtra Frederik/Frederika
Predplatné
Sobota, 24. február 2024 | meniny má Matej , zajtra Frederik/Frederika
TlačPoštaZväčšiZmenši

Opätovné podanie žaloby o určenie neplatnosti právneho úkonu z iného dôvodu a prekážka právoplatne rozhodnutej veci

najpravo.sk • 8.4. 2015, 19:42

bez zovšeobecneného záveru

(Uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 30. januára 2013 sp.zn. 1 MCdo 12/2010)

Z odôvodnenia:

Okresný súd Žilina rozsudkom z 15. apríla 2009 č. k. 7 C 120/2005-181 určil, že kúpna zmluva uzatvorená vo forme notárskej zápisnice medzi žalobcom ako predávajúcim a žalovanými 1/ a 2/ ako kupujúcimi, ktorej predmetom bol prevod vlastníctva nehnuteľností v katastrálnom území Š., je neplatná. Po vykonanom dokazovaní dospel k záveru, že v danom prípade boli dané dôvody neplatnosti právneho úkonu v zmysle § 40 ods. 1 a 5 Občianskeho zákonníka. Mal za jednoznačne preukázané, že v čase uzavretia predmetnej kúpnej zmluvy bol žalobca nevidomý, v dôsledku čoho bol osobou trvale neschopnou čítať. Kúpna zmluva bola síce spísaná formou notárskej zápisnice, neobsahovala však náležitosti, ktoré vyžaduje § 49 a § 52 Notárskeho poriadku pri spisovaní právneho úkonu s osobou, ktorá nemôže čítať. Vzhľadom na to, že nedodržanie zákonom ustanovenej formy právneho úkonu spôsobuje jeho absolútnu neplatnosť, podanej žalobe vyhovel. Námietku žalovaných, že prejednaniu veci bráni prekážka veci právoplatne rozhodnutej, ktorá je daná tým, že neplatnosť tej istej kúpnej zmluvy už bola posudzovaná Okresným súdom Žilina v konaní sp. zn. 9 C 381/96, považoval za neopodstatnenú z toho dôvodu, že žalobca sa v spomínanom konaní domáhal určenia relatívnej neplatnosti právneho úkonu (§ 40a a 49a Občianskeho zákonníka), avšak v tomto konaní sa domáhal určenia absolútnej neplatnosti právneho úkonu (§ 40 ods. 1 a § 40 ods. 5 Občianskeho zákonníka).

Krajský súd v Žiline na odvolanie žalovaných 1/ a 2/ rozsudkom z 3. marca 2010 sp. zn. 7 Co 207/2009 napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa potvrdil ako vecne správny (§ 219 ods. 2 O.s.p.). K námietke o prekážke veci právoplatne rozhodnutej odvolací súd uviedol, že z odôvodnenia rozsudku Krajského súdu v Žiline z 30. mája 2003 sp. zn. 8 Co 92/2003 vyplýva, že v tomto odvolacom konaní bola posudzovaná správnosť rozsudku Okresného súdu Žilina z 31. októbra 2002 č. k. 9 C 381/96-157 len vo vzťahu k právnemu posúdeniu podľa § 49a a § 40a Občianskeho zákonníka v spojení s otázkou, či bol žalobca konaním žalovaných uvedený do omylu a či z tohto dôvodu je kúpna zmluva neplatná. V preskúmavanej veci však súd prvého stupňa posudzoval platnosť tejto kúpnej zmluvy vo väzbe na § 40 ods. 1 a 5 Občianskeho zákonníka a otázku, či kúpna zmluva bola vyhotovená vo forme predpísanej zákonom. Znamená to, že v oboch konaniach súd posudzoval platnosť kúpnej zmluvy na podklade iných skutkových a právnych dôvodov.

Generálny prokurátor Slovenskej republiky (ďalej len „generálny prokurátor“) na podnet žalovaných 1/ a 2/ podal proti uvedeným rozhodnutiam mimoriadne dovolanie. Navrhoval napadnuté rozhodnutia zrušiť a vec vrátiť súdu prvého stupňa na ďalšie konanie. Uviedol, že súdy v danom prípade nemali meritórne rozhodovať, ale konanie mali zastaviť z dôvodu existencie prekážky veci právoplatne rozhodnutej (§ 159 ods. 3 v spojení s § 104 ods. 1 prvá veta 1 O.s.p.). Poukázal na to, že absolútna neplatnosť právneho úkonu pôsobí priamo zo zákona, a to od začiatku (ex tunc) a bez ohľadu na to, či sa tejto neplatnosti niekto dovolal. Súd má prihliadať na absolútnu neplatnosť právneho úkonu aj bez návrhu (ex offo). Platí tiež, že vzhľadom na prejednaciu zásadu prihliada súd na absolútnu neplatnosť právneho úkonu len za predpokladu, že skutočnosti, ktoré sú s absolútnou neplatnosťou spojené, vyjdú v konaní najavo. Zdôraznil, že skutková okolnosť – nevidomosť žalobcu bola súdom známa už v konaní Okresného súdu Žilina sp. zn. 9 C 381/1996. Podľa názoru generálneho prokurátora sa súdy v označenom konaní nesprávne obmedzili len na dôvod relatívnej neplatnosti a neposúdili vec z hľadiska okolnosti zakladajúcej absolútnu neplatnosť právneho úkonu. Ani nesprávnosť rozhodnutia Okresného súdu Žilina vo veci sp. zn. 9 C 381/1996 však nemôže odôvodniť nové prejednanie totožnej veci. V konaní vedenom na Okresnom súde Žilina pod sp. zn. 7 C 120/05 bola totiž prejednaná a rozhodnutá vec s rovnakými účastníkmi, týkajúca sa rovnakého predmetu konania (neplatnosť tej istej kúpnej zmluvy), pričom nárok vymedzený žalobným petitom vyplýval z rovnakých skutkových tvrdení.

Najvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší súd“) ako súd rozhodujúci o mimoriadnom dovolaní preskúmal vec a dospel k záveru, že napadnuté rozhodnutia treba zrušiť a konanie zastaviť. Tak súd prvého stupňa, ako aj odvolací súd konali totiž v danej veci napriek tomu, že im v tom bránila prekážka veci právoplatne rozsúdenej.

Podľa § 159 ods.3 O.s.p. len čo sa o veci právoplatne rozhodlo, nemôže sa prejednávať znova. Uvedené ustanovenie určuje, že keď už bolo o veci právoplatne rozhodnuté, nemôže byť tá istá vec v rozsahu záväznosti výroku rozsudku prejednávaná znova. Prekážka veci právoplatne rozhodnutej (res iudicate) teda bráni tomu, aby vec, o ktorej bolo právoplatne rozhodnuté bola prejednávaná znova. V zmysle tohto ustanovenia ide o rovnakú vec vtedy, ak v neskoršom konaní ide o ten istý nárok alebo stav, o ktorom už bolo v inom konaní právoplatne rozhodnuté, a týka sa rovnakého predmetu konania a rovnakých osôb.

Ten istý predmet konania je daný vtedy, ak ten istý nárok alebo stav vymedzený žalobným petitom vyplýva z rovnakých skutkových tvrdení, z ktorých bol uplatnený (t.j. ak vyplýva z rovnakého skutku). Podstatu skutku treba vidieť predovšetkým v spôsobe účasti účastníkov vo všetkých formách prejavu na určitej udalosti a následku, ktorý bol ňou spôsobený v podobe vzniku, zmeny alebo zániku občianskoprávneho vzťahu. Pre posúdenie, či je daná prekážka veci právoplatne rozhodnutej, nie je významné, ako bol skutok posúdený po právnej stránke. Prekážka veci právoplatne rozhodnutej je daná aj vtedy, keď skutok bol súdom po právnej stránke posúdený nesprávne alebo neúplne.

O konanie tých istých osôb ide aj vtedy, keď v novom konaní vystupujú právni nástupcovia pôvodných účastníkov konania (či už z dôvodu univerzálnej alebo singulárnej sukcesie); pritom nie je významné, či rovnaké osoby majú v novom konaní rovnaké alebo rozdielne procesné postavenie (či ten, kto bol v skoršom konaní žalobcom, je žalobcom aj v novom konaní alebo má postavenie žalovaného, resp. či ten, kto v skoršom konaní vystupoval ako žalovaný, má alebo nemá v novom konaní procesné postavenie žalovaného).

V preskúmavanej veci nebolo sporné, že žalobca sa domáhal určenia neplatnosti kúpnej zmluvy už v konaní vedenom na Okresnom súde Žilina pod sp. zn. 9 C 381/1996. Jeho žaloba smerovala proti rovnakým žalovaným a domáhal sa ňou určenia neplatnosti (tej istej) kúpnej zmluvy uzavretej 3. marca 1995 medzi ním ako predávajúcim a žalovanými 1/ a 2/ ako kupujúcimi. V žalobe uviedol, že je nevidiaci, zmluvu sám neprečítal a vzhľadom na jeho vek a nedoslýchavosť na jedno ucho ani nevedel, čo podpisuje. Tvrdil, že kúpna zmluva je neplatná, pri jej spisovaní bol uvedený do omylu a kúpna cena mu nebola vyplatená. Rozsudkom Okresného súdu Žilina z 31. októbra 2002 č.k. 9 C 381/1996-157 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Žiline z 30. mája 2003 sp. zn. 8 Co 92/2003 bola predmetná žaloba zamietnutá s odôvodnením, že žalobca nepreukázal uzavretie kúpnej zmluvy v kvalifikovanom omyle (§ 49a Občianskeho zákonníka); pokiaľ žalobca v konaní tvrdil, že predmetný právny úkon je neplatný aj z iných dôvodov (obchádzanie zákona, nedostatok vôle a jej vážnosti), súdy tieto dôvody neposudzovali.

V neskoršom konaní, vedenom na Okresnom súde Žilina pod sp. zn. 7 C 120/2005 sa žalobca opätovne domáhal určenia neplatnosti kúpnej zmluvy s tým, že v prvšom konaní (prebiehajúcom pod sp. zn. 9 C 381/1996) sa súdy zaoberali len relatívnou neplatnosťou právneho úkonu, nezaoberali sa ale jej absolútnou neplatnosťou v zmysle § 37, 39 a 40 ods. 1 Občianskeho zákonníka, i keď na ňu mali prihliadnuť ex offo. Vo väzbe na ním tvrdenú absolútnu neplatnosť kúpnej zmluvy akcentoval svoju nevidomosť a nedoslýchavosť a nerešpektovanie uvedených ustanovení Občianskeho zákonníka, ako aj § 47 zákona č. 323/1992 Z.z. o notároch a notárskej činnosti.

Absolútna neplatnosť právneho úkonu pôsobí priamo zo zákona (ex lege), a to od začiatku ( ex tuc) a bez ohľadu na to, či sa tejto neplatnosti niekto dovolal. Súd prihliada na absolútnu neplatnosť právneho úkonu aj bez návrhu (ex offo). Účastník v takomto prípade nemusí tvrdiť a namietať neplatnosť takéhoto úkonu, lebo súd je povinný skúmať všetky dôvody absolútnej neplatnosti. Vzhľadom na prejednaciu zásadu prihliada súd na absolútnu neplatnosť právneho úkonu len za predpokladu, že sa o dôvode neplatnosti (napríklad z dôvodu nedostatku formy, neurčitosti úkonu, nespôsobilosti subjektu zmluvu uzavrieť, rozporu so zákonom) dozvie procesne korektným spôsobom. Znamená to, že ak konkrétny dôvod absolútnej neplatnosti v konaní nie je tvrdený a ani nijak v konaní nevyjde najavo, nie je dôvod, aby súd po takejto okolnosti z vlastnej iniciatívy pátral a nahradzoval tak v sporovom konaní zákonom predpokladanú aktivitu účastníkov.

Žalobca už v žalobe podanej vo veci sp. zn. 9 C 381/1996 Okresného súdu Žilina uviedol, že je nevidiaci. Skutočnosť, že nie je spôsobilý prečítať akúkoľvek listinu, potvrdila vo svedeckej výpovedi aj jeho ošetrujúca lekárka. Táto skutková okolnosť (nevidomosť žalobcu) bola súdom známa. Pokiaľ na ňu neprihliadli a posúdenie veci zúžili len na dôvody zakladajúce relatívnu neplatnosť, vec po právnej stránke nesprávne posúdili. V konaní o neplatnosť kúpnej zmluvy, ktoré bolo vedené na Okresnom súde Žilina pod sp. zn. 7 C 120/2005, potom súdy prehliadli, že išlo o tých istých účastníkov, rovnaký predmet sporu a ten istý skutok; prejednaniu (tej istej) veci v tomto konaní bránila prekážka rozsúdenej veci (res iudicata). Ak napriek tomu túto vec prejednali rozhodli, došlo k procesnej vade v zmysle § 237 písm. d/ O.s.p.

Pokiaľ najvyšší súd v konaní o mimoriadnom dovolaní zistí, že v konaní na súdoch nižších stupňov došlo k niektorej z vád uvedených v § 237 O.s.p., napadnuté rozhodnutie vždy zruší (§ 243b ods. 1 O.s.p.); zistenie, že v konaní došlo k procesnej vade v zmysle § 237 písm. d/ O.s.p., je okrem toho dôvodom pre zastavenie konania (§ 243b ods. 3 O.s.p.).

So zreteľom na vyššie uvedené najvyšší súd zrušil rozsudky súdov oboch nižších stupňov napadnuté mimoriadnym dovolaním a konanie zastavil.

Zdroj: Zbierka stanovísk NS a súdov SR
Tvorba právnej vety: najprávo.sk

Ohodnoťte článok
Hlasovalo: 2271
Súvisiace články

Nový príspevok

Nové v judikatúre

Hľadať všade
PoUtStŠtPiSoNe
: